Juraj Šeliga o referende Otázky som navrhol ja, bola to jediná možná cesta. Ale uznávam, že kostrbatá

Juraj Šeliga je podpredsedom strany Demokrati. Vo volebnom období 2020 – 2023 pôsobil ako poslanec za stranu Za ľudí, pričom v rokoch 2020 – 2021 bol podpredsedom Národnej rady.

Bol tiež zástupcom petičného výboru, ktorý v marci prezidentovi odovzdal vyše 384-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia, zrušení takzvanej Ficovej renty a obnovení Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry.

Prezident Pellegrini rozhodol o vyhlásení referenda iba s druhou a treťou otázkou, keďže v prípade otázky o skrátení volebného obdobia skonštatoval jej protiústavnosť. Referendum sa bude konať 4. júla.

Prekvapilo vás, ako rozhodol prezident ohľadom vášho referenda?

Prekvapil ma svojou zákernosťou, že to cielene a úmyselne vyhlásil na 4. júla. Teda aby akúkoľvek, hoci aj teoretickú šancu na to, že príde obrovské množstvo ľudí, ešte znížil.

Optimisticky som čakal, že si prezident prejde tie argumenty a že to vyhlási celé, so všetkými tromi otázkami. Ale on sa nielenže neobrátil na Ústavný súd, ale dal to na 4. júla, keď sú už prázdniny a veľká časť ľudí, ktorí majú právo voliť, bude odcestovaná.

Prezident argumentuje tým, že sú tam lehoty, aby občania zo zahraničia mohli požiadať o voľbu poštou. Nie je to legitímny argument?

Je to z jeho strany mimoriadne cynické, najmä s ohľadom na to, že ako čestný predseda Hlasu veľmi dobre vie, že jeho strana ide hlasovať za to, aby sa zrušila možnosť voliť poštou. A týmto si dovolí argumentovať.

Prezidentská kancelária zverejnila protokol, že 23. marca boli odovzdané podpisy a do 8. apríla boli vyhodnotené podpisy, čím bola naplnená ústavná podmienka 350-tisíc podpisov. Inými slovami, od 8. apríla uplynulo ešte dvanásť dní, kým sa pán prezident rozhodol predstúpiť pred verejnosť.

Tie otázky sú známe dlhodobo. Rozumiem, že pár dní potrebuje na poradu s právnikmi, ale ak argumentuje tým, že chcel nechať dlhší čas na voľbu poštou, mohol podstatne rýchlejšie reagovať. Robil to cielene a hľadal si figový list. Cynicky sa prikryl tým, že chce umožniť ľuďom zo zahraničia voliť.

Prečo ste sa rozhodli podať podpisy práve 23. marca a nie skôr alebo až povedzme koncom mája, aby to vychádzalo na september?

Z praktických dôvodov, keďže v Národnej rade je zákon – teraz je v druhom čítaní –, ktorý upravuje podmienky petície na vypísanie referenda a upravuje ich takým spôsobom, že súčasťou tej petície musí byť aj rodné číslo, respektíve podľa pozmeňujúceho návrhu dátum narodenia.

Naša petícia takéto údaje nemala, pretože to aktuálny stav nevyžaduje, a prechodné obdobie, ktoré navrhli, je len desať dní. To znamená, že čím dlhšie by sme čakali, tým väčšia šanca by bola, že to schvália a my by sme potom nemohli petíciu použiť.

Vyplynulo to aj z toho, že keď sme to mali hotové, uzavreté, skontrolované, spočítané, odovzdali sme to, aby to prezident pri troche snahy mohol vyhlásiť ešte pred letnými prázdninami, alebo ak by sa obrátil na Ústavný súd, aby to zase v pokoji mohol vyhlásiť na september.

Demokrati odovzdávajú podpisy prezidentovi. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Prečo ste to neodovzdali skôr? Zber podpisov vám trval rok a pol.

Lebo je to mimoriadne náročné. Sme strana, ktorá si nedokáže zaplatiť agentúru a robiť masívny marketing. V situácii, keď sa celá opozícia tvárila, že sa ich to netýka a mysleli si, že to nevyzbierame.

Robili sme to vo voľnom čase. Ľudia, ktorí stáli na uliciach, neboli platení stranou Demokrati. Vedel som, že referendum a petícia sú náročná vec, ale po tejto skúsenosti to je krát dva.

V každom prípade je to obdivuhodné najmä vo vzťahu k mojim kolegom, ktorí strávili na uliciach dni a týždne. Klobúk dole pred nimi. Ich nasadenie a odhodlanie nám závidia všetky politické strany.

Koľko ste strávili zbieraním podpisov na uliciach vy?

Oproti tým, ktorí chodili pravidelne, som nebol najaktívnejší zberač.

Mal som jednu anekdotickú skúsenosť s vašimi zberačmi podpisov, ktorým som sa prihovoril a ktorí mi prezradili, že problém je, že vaši bratislavskí členovia sú leniví a nechce sa im zbierať. Nebol problém aj v tom?

Čítal som túto anekdotickú poznámku vo vašom texte. Nie každý môžeme robiť všetko, lebo aj môj deň má dvadsaťštyri hodín. Som rád medzi ľuďmi a s ľuďmi, ale nestíham byť aj osobne prítomný pri zberoch a aj robiť politickú prácu, aj byť na univerzite, aj sa venovať svojej práci, ktorá ma živí. Úlohy v strane máme rozdelené, tak aby sme boli funkční, aktívni a zvládali robiť aj politiku, aj terénnu kampaň a aj trochu žiť.

Demokrati sú od roka 2023 mimoriadne aktívni, upozorňujeme na prešľapy, podávame návrhy zákonov, a tá aktivita nás dostala na tých približne šesť percent.

Referendum DemokratovOtázku o predčasných voľbách prezident musí dať posúdiť Ústavnému súdu

Jakub Lipták

Smeru trvalo dva a pol mesiaca vyzbierať štyristotisíc podpisov.

Strana Smer v princípe nemá limitované finančné možnosti a vyzbierali to aj s pomocou mnohých odborových organizácií, ktoré mimo záznamu povedali, že im s tým pomohli.

Poďme k meritu veci. Referendum nebude obsahovať tú hlavnú otázku týkajúcu sa skrátenia volebného obdobia. Ako to vnímate?

Som presvedčený, že formulácia tej otázky takýmto spôsobom bola jediná možná, aby to bolo ústavne udržateľné.

Ak mal prezident pochybnosti o tom, či to je alebo nie je ústavne udržateľné, tak sa mal obrátiť na Ústavný súd. Urobil to však cielene takto, lebo tá otázka má v sebe vysoký mobilizačný potenciál.

Jednoducho si povedal, že nie, neurobím to. Hoc pripomínam, že právna situácia je iná, ako bola v roku 2021 a 2022, práve pre novelu ústavy z roku 2023.

Ale situácia je iná aj fakticky. To, čo robí táto vláda, sa nedá porovnať s tým, čo robila minulá vládna koalícia, a to aj keď pripustím takzvanú výčitku chaosu, ktorý tu bol. Dnes zo strany vlády je to proruská orientácia krajiny, papalášizmus, samoamnestie, ignorovanie odbornej verejnosti, likvidácia inštitúcií a uzurpovanie si štátu ako svojho léna. Je to snaha o nejaký typ feudalizmu: my sme tu páni a vy ostatní držte hubu a krok. A ešte máte platiť dane.

Prezident sa odvolal na nálezy Ústavného súdu, ktoré boli urobené v podobnej veci, preto podľa neho nebolo potrebné sa obrátiť na Ústavný súd.

Prezident sa odvolával na vec, ktorá bola podobná, ale nie rovnaká. Som presvedčený o tom, že novela ústavy z roku 2023, ktorá v článku 73 umožnila Národnej rade skrátiť svoje volebné obdobie, bola základ pre to, aby táto otázka mohla byť ústavná.

Rovnako si myslím, že prezident nie je konzistentný vo svojej argumentácii. Pri prvej otázke povedal, že ju nemôže pustiť, rozumej vyhlásiť, pretože o rozpustení parlamentu by musel rozhodnúť parlament. Inými slovami povedané, je potrebná súčinnosť poslancov. Rešpektujem to a nikdy som to nepopieral.

Nekonzistentnosť je v tom, že kým pri prvej otázke povedal, že súčinnosť parlamentu je ústavnou prekážkou pre vyhlásenie referenda, pri tej tretej otázke „súhlasíte s obnovením ÚŠP a NAKA?“ povedal, že i tam je potrebná súčinnosť poslancov, ale rešpektuje to a púšťa to ďalej. Pýtam sa: aký je v tom rozdiel medzi prvou a treťou otázkou?

Ďalšia nekonzistentnosť spočíva v tom, že zároveň povedal, že to nemôže pustiť preto, že ide alebo podľa neho by išlo o jednorazové prelomenie ústavy, o jednorazový právny akt, a teda že by nebola zachovaná generalita práva. Akurát samotný Ústavný súd v roku 2021 povedal, že ak ústava predpokladá jednorazový právny akt alebo jednorazové prelomenie všeobecnosti práva, tak je to prípustné.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

On vravel, že v prípade prvej otázky ide o jednorazové prelomenie ústavy a v prípade tretej nie.

Nález Ústavného súdu PL. ÚS 7/2021 hovorí o tom, že ak samotná ústava suspenduje princíp generality práva, tak takéto prelomenie tohto princípu je prípustné.

Ono to z povahy veci ani nemôže byť inak preto, že parlament sa môže rozpustiť iba raz za volebné obdobie. Nedá sa skrátiť volebné obdobie dvakrát. To znamená, že očakávať, že by to bolo napísané nejako inak, je hlúposť.

V uvedenom náleze sa uvádza: „Prijatie ad hoc ústavného zákona alebo zákona nie je úplne vylúčené vtedy, ak je to ústavou vyslovene predpokladané.“ Lenže ústava hovorí o tom, že Národná rada skracuje svoje volebné obdobie uznesením, nie zákonom ani ústavným zákonom.

A výsledok a sila referenda sú aké? Je nad ústavným zákonom. A to uznesenie vychádza z ústavy. Samotná ústava predpokladá normu, ktorá je jednorazová. Nijako inak sa to proste nedá urobiť. A keď ideme slovičkáriť, potom môžeme povedať aj to, že každý zákon v parlamente je prijatý uznesením Národnej rady.

Prezident veľmi dobre vie, že parlament si môže skrátiť funkčné obdobie iba raz. To sa proste nedá viackrát a to je tá ad hoc ústavná norma. Ak by chcel, mohol referendum vyhlásiť, on jednoducho nechcel.

Sám ste priznali, že vaša otázka predpokladá súčinnosť poslancov. Lenže Ústavný súd hovorí, že nemožno stíhať poslanca za jeho hlasovanie. Akým spôsobom by ste chceli prikázať poslancom, aby nejakým spôsobom hlasovali, keď zároveň poslanci hlasujú podľa svojho svedomia a presvedčenia?

Je to otázka takzvaného imperatívneho mandátu, na ktorý sa odvolával sčasti aj prezident. A to je to, že niekto poslanca núti prelomiť svoje svedomie a vedomie. Ak by bolo referendum v tejto časti úspešné, vznikla by právna norma, ktorá je záväzná, ale nemá v sebe explicitnú sankciu – je to takzvaná imperfektná právna norma.

Potom by bolo na vyhodnotení poslancov, či budú rešpektovať právny stav alebo nie. Ale prezident sám pri tretej otázke hovorí, že takúto situáciu pripúšťa. Tak sa teda pýtam: prečo pri tretej otázke to možné je a pri prvej nie je?

Apropo, zákaz imperatívneho mandátu nespočíva v (ne)povinnosti poslancov rešpektovať právne normy. Ak by poslanci nemali rešpektovať nič, len svoje svedomie, tak zákon by pre nich nebol platil. Ten argument je ad absurdum. Zákaz imperatívneho mandátu má chrániť poslancov pred neprípustným vyhrážaním alebo nátlakom a nie pred povinnosťou rešpektovať zákony a právne normy.

Napríklad preto, že ak už by aj NAKA a ÚŠP vznikli, stále je možnosť po troch rokoch od referenda tieto inštitúcie zrušiť. Na rozdiel od toho, keď sa rozpustí Národná rada, už to nie je korigovateľné.

Otázka však potom stojí tak, či sa takýmto výkladom nedostaneme do situácie, že referendum je v princípe nevykonateľné. To však nemá ústavnú logiku, pretože ústava limituje, o čom referendum nesmie byť, to sú dane a ľudské práva. Ja tvrdím, že občania majú právo dať normatívny pokyn poslancom, že stačilo. A samozrejme, že volebné obdobie sa nebude obnovovať a ústava počíta s tým, že sa obnoviť nemôže. To je logika ústavného článku 73.

Napätie medzi nami a prezidentom má viacero rozmerov, ale ten právny spočíva v tom, že my hovoríme, že ľud je oprávnený dať poslancom normatívny pokyn, ktorý nemá v sebe sankciu, aby realizovali článok 73 odsek 3. Prezident hovorí, že on sa tým ani nechce zaoberať. Podľa mňa prinajmenšom by bolo na mieste, aby sa na to opýtal Ústavného súdu.

Zároveň ste počas odovzdávania podpisov povedali, že dúfate, že sa neobráti na Ústavný súd.

Je to fér poznámka a tu rád poviem, že to bolo politické vyhlásenie vychádzajúce z toho, že prezident Pellegrini reagoval na Zuzanu Čaputovú, keď sa obrátila na Ústavný súd. Povedal, že to je čierny deň pre demokraciu a facka ľuďom, keď ten rozhodol.

Keď ste formulovali tie otázky pred rokom a pol, nenapadlo vám, že možnože to nakoniec nebude môcť byť vyhlásené?

Po preštudovaní judikatúry a toho, o čom a akým spôsobom Ústavný súd rozhodoval a ako je napísaná ústava, sme našli cestu, ktorá je podľa mňa jediná možná v tejto situácii, aby bola ústavne udržateľná.

Ale sám úplne férovo priznávam, že je to kostrbatá cesta, ktorá nie je dokonalá. Ale túto cestu som tam našiel a je jediná ústavne udržateľná pri tomto právnom stave. Viacerí právnici to komentovali tak, že ju tam videli tiež. Niektorí právnici hovorili, že to spochybňujú.

Konzultovali ste tú otázku s ústavnými právnikmi?

S dvomi. Ich mená nebudem hovoriť, pretože by som ich vystavil zbytočnému lynču.

K tvorbe otázok sa priznávam ja. Ja som ich naformuloval a konzultoval. Chcem však po tom, čo som počul jedného pseudopolitológa vyjadrovať sa pre jednu televíziu, že tie otázky písal docent Procházka, povedať, že pán docent ich nepísal a nebol ani súčasťou konzultácií. Hovorím to z úcty k nemu, aby ho niekto nezaťahoval do niečoho, kde nebol prítomný, alebo neobviňoval z účasti na niečom, na čom účastný nebol.

Ale zároveň som rád, že docent Procházka, ktorý mal najprv názor podobný tomu vášmu, teda že to nie je v súlade s ústavou, potom judikatúru zreflektoval vo svetle novely ústavy z roku 2023, a keď sme odovzdali podpisy, korigoval svoj názor.

Viete, čo je inak zaujímavé? Že pán prezident hovoril o profesorovi Gibovi a odvolával sa na jednu časť jeho vyjadrenia. Ale akosi zabudol na to, že profesor Giba povedal aj to, že ak pán prezident vyhlási referendum tak, ako je, nič zlé sa nestane.

Môžete uviesť, kde to povedal? Ja mám opačnú informáciu. (Po uskutočnení rozhovoru Marián Giba publikoval text, kde dementoval, že by bol niekedy niečo také povedal – pozn. red.)

Myslím, že to bolo v SME v aréne u Jany Krescanko Dibákovej. Dokonca v perexe bolo uvedené, že „prezident sa môže riadiť aj politickým postojom a referendum vyhlásiť aj napriek vlastným pochybnostiam“. Ak som sa pomýlil v citácii, tak sa ospravedlňujem, ale vychádzam z toho, čo bolo publikované.

Viacerí ústavní právnici hovorili, že prezident má diskréciu vyhlásiť otázky tak, ako sú mu navrhnuté, ak nie sú v evidentnom a explicitnom rozpore s ústavou. Aj naša debata ukazuje, že tu nemožno hovoriť o explicitnom a evidentnom rozpore s ústavou, pretože sú prinajmenšom dva relevantné právne názory. A ústavná judikatúra hovorí takto: „Ak nie je konštatovaná protiústavnosť, prezumuje sa ústavnosť.“ Inými slovami, kým Ústavný súd o niečom nepovie, že to je protiústavné, tak je to ústavné.

Prezident by nemohol byť napadnutý ústavne, trestnoprávne alebo akokoľvek inak za to, že by vyhlásil všetky tri otázky.

Keď plénum Ústavného súdu rozhodovalo o referendovej otázke v roku 2021, tak len traja ústavní sudcovia mali iný názor ako väčšina. A v roku 2022 v prípade referendovej otázky, aby vláda podala demisiu, iba jeden ústavný sudca tvrdil, že to je v súlade s ústavou. Je takmer nepredstaviteľné, aby Ústavný súd teraz konštatoval niečo iné.

Prezident sa odvolával na obdobie, keď v našej ústave neexistoval spôsob, ako skrátiť volebné obdobie. Potom novela ústavy z roku 2023 tento spôsob priniesla. Je dojemné, že prezident sa odvoláva na niečo, čo vtedy neexistovalo a dnes existuje.

V minulom volebnom období to aj vyzeralo tak, že sa do ústavy explicitne dá, aby mohlo byť referendom skrátené volebné obdobie, ale nedostalo sa to tam. Vy ste pritom sám boli proti tomu. Prečo?

Len poopravím – nie je pravda, že som bol proti tomu. Akurát sa nepodarilo nájsť dostatočnú väčšinu na to, aby to mohlo prejsť. Napätie vzniklo v tom, že síce nebol problém s referendom ako takým, napríklad u mňa, ale nevedela sa nájsť zhoda na tom, aby do ústavy bolo vložené to, že Slovenská republika je jeden volebný obvod.

Opäť mi zo strany Petra Pellegriniho pripadá výsostne cynické, že sa odvoláva na pozmeňujúci návrh z roku 2023, ale zároveň nespomína, že jeho strana Hlas a vládna koalícia, ktorú kreoval, nepodporili návrh na zmenu ústavy, ktorá bola v parlamente v roku 2024 a 2025. Že neurobil žiadny krok k tomu, aby sa zmenil právny stav, ale potreboval si nájsť niekoho, koho chce obviniť, tak si našiel mňa.

V poriadku, rešpektujem. Akurát si myslím, že to vychádza nielen z právneho stavu, ale aj z určitej osobnej animozity pána prezidenta vo vzťahu ku mne, ktorá je spôsobená tým, že sme ako strana Demokrati upozornili, že má problém vysvetliť, či platil alebo neplatil influencerom, že pani Plačková volala pánovi Jovinečkovi a že celé financovanie jeho predvolebnej kampane na prezidenta smrdí poriadnym podvodom.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Tvrdíte, že ste neboli proti možnosti skrátiť volebné obdobie referendom, no v júli 2021, po rozhodnutí Ústavného súdu, ste napísali: „Som rád, že súd túto otázku vyriešil jednoznačne. Týmto rozhodnutím sme sa vyhli potenciálne desiatkam referend, ktoré sú nielen drahé, ale v prípade skrátenia volebného obdobia môžu významne znížiť legitimitu a kontinuitu politík jednotlivých vlád. Vopred avizujem, že prípadnú novelu ústavy nepodporím, pretože by to znamenalo, že opozícia, a je jedno, kto v nej je alebo bude, by nerobila nič iné, iba referendá o predčasných voľbách, pretože opozícii sa z povahy veci nepáči, kto je aktuálne pri moci. Bola by to nesystémová politická novela ústavy.“

Ďakujem za tieto citácie a dovolím si povedať dve veci. Po prvé, komentoval som rozhodnutie Ústavného súdu, ale to ma nijako nezbavuje toho, že som mal k tomu takýto tvrdý postoj. A dnes poučený tou skúsenosťou, ktorú som aj videl, aj zažil, korigujem svoj názor.

Nečakal som, že prídeme do situácie, že vláda bude samoamnestovať seba alebo že nás bude ťahať do Ruska. Prečítal som si komentár vášho kolegu Krivošíka, ktorý povedal niečo podobné, čo som hovoril aj ja v roku 2021, teda že to je otázka legitimity vlády a možnosti presadiť svoj program za štyri roky. Keď sme to začali riešiť v roku 2024, premýšľal som, či nejdeme proti legitimite, ktorá bola daná vo voľbách.

A mal som tri argumenty, ktoré ma presvedčili, aby sme v tej veci postupovali ďalej. Prvá vec je, že prešiel rok od volieb a vláda mohla ukázať, ako vládne. Druhá vec bol brutálny výkon tejto vlády. Novela Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá išla v skrátenom legislatívnom konaní, sa dá prirovnať k tomu, čo robil Mečiar.

Ďalšia vec súvisí s aroganciou moci. Niektorí ľudia vyčítajú bývalej vláde Igora Matoviča, že bol chaos. A je to pravda. Dnes si myslím, že by sme niektoré veci riešili inak. Ale to, akým spôsobom sa zachovala potom vláda Roberta Fica, keď nastúpil v roku 2023, to bol už únos Slovenska. Keď som to všetko zvážil, vyhodnotil som to tak, že je potrebné uchýliť sa k inštitútu referenda.

Júlové referendumPellegrini konal očakávane, no snaha Demokratov o predčasné voľby je nešťastná

Lukáš Krivošík

Ešte by som zacitoval z vášho vyjadrenia: „Štvorročný mandát pre parlament a od neho odvodený mandát vlády je tu preto, aby mali politici šancu presadiť svoj program, s ktorým šli do volieb a na základe ktorého ich občania volili. Voľby sú legitimita, ktorou občan posúva časť svojej moci parlamentu, aby štyri roky spravoval krajinu. Štyri roky sú zároveň ochrana pred tým, aby politici mali šancu presadiť menej populárne, ale správne riešenia, pretože opozícia by v takom prípade pri každej citlivej otázke populisticky vyzývala na referendá o skrátení volebného obdobia.“ To sú silné argumenty. Prečo s týmto už nesúhlasíte?

Súhlasím s tým výrokom, akurát ja si myslím, že legitimita, ktorá vzišla z volieb pre vládu Smeru, Hlasu a SNS, je preč. Oklamali voličov, a to nie v malých veciach. Nikto pred voľbami nehovoril, že ide amnestovať Tibora Gašpara alebo pomáhať Norbertovi Bödörovi či Marianovi Kočnerovi. Nikto pred voľbami nehovoril o tom, že sa ide rušiť špeciálna prokuratúra.

To, čo som povedal, platí pre štandardné riešenia, ktoré sú ľavicové alebo pravicové politiky, ktoré sú otázkou daní alebo regulácie. Ale neplatí to pre situáciu, keď sa Slovensko pod vplyvom Roberta Fica mení na autokraciu typu Bielorusko. To už nie je štandardný politický súboj rôznych ideí, to je mafianizácia krajiny a snaha ju urobiť autokratickou.

Neoklamali ste vy 384-tisíc občanov, ktorí si mysleli, že bude referendum o predčasných voľbách, a nebude?

A čím sme ich mali oklamať?

Že ste tam dali protiústavnú otázku.

Nikto nepovedal o tej otázke, že je protiústavná. Ak niekto oklamal voličov, tak je to Peter Pellegrini.

Akože nikto? Hlava štátu povedala, že je protiústavná.

Hlava štátu nie je Ústavný súd. Je jeden veľmi zaujímavý citát od amerického sudcu Jacksona, ktorý hovorí o Najvyššom súde Spojených štátov – to je ako náš Ústavný súd v ich systéme: „Sme poslední nie preto, že máme pravdu, ale máme pravdu preto, lebo sme poslední.“

Je tu inštitúcia, ktorá ako jediná má právo v tejto krajine povedať, čo je alebo nie je v súlade s ústavou, ak je vec sporná.

V januári 2023 bolo referendum o tom, aby sa dalo volebné obdobie skrátiť referendom. Zúčastnili ste sa na ňom?

Nie, nezúčastnil, a to preto, že som to vnímal ako snahu Roberta Fica dostať sa naspäť do vlády.

V čase konania referenda už vláda padla, bola dohoda na predčasných voľbách a už sa riešila novela ústavy. Keby Fico vtedy povedal, že súhlasí s tým, že Slovensko bude jeden volebný obvod, pod podmienkou, že tam bude aj referendum, nebol by s tým žiadny problém. Akurát bola obava, že Fico po voľbách zmení volebný systém na Slovensku podľa vzoru Orbána a zabetónuje sa.

Ako občan ste sa mohli zúčastniť na referende bez ohľadu na tieto politické dohody.

Nie som dvojjediný. Nemám zvlášť identitu politika a identitu občana. Na rozdiel od prezidenta, ktorý sa ako občan tvári, že chce, a ako prezident, že nechce, i keď môže. Som proste Juraj Šeliga so všetkým dobrým aj zlým a môj postoj k Robertovi Ficovi a jeho politike bol taký, že som sa nezúčastnil.

Poďme ešte k budúcnosti. Ako by podľa vás a strany Demokrati malo byť v ústave upravené skrátenie volebného obdobia referendom či ľudovým hlasovaním? Je to niečo, čo budete navrhovať, ak sa dostanete do budúcej koalície?

Referendá pohýnajú ľudí do aktivity a do toho, aby sa zapájali do vecí verejných, lebo tam cítia, že ich hlas má priamu váhu. Ak ľudia v prípade platného referenda rozhodnú, že súhlasia so zrušením doživotnej renty pre Roberta Fica, tak to vyjde v Zbierke zákonov a doživotná renta bude zrušená. Piateho júla môže byť Ficova renta minulosťou. O tom bude aj kampaň k referendu, ktorú budeme viesť.

Myslím si, že je potrebné zmeniť podmienky, kedy referendum bude alebo nebude platné, a to v súvislosti s konkrétnymi situáciami, o ktorých budú ľudia rozhodovať. Jedna vec je rozpustenie parlamentu, kde možno uvažovať o nejakom type kvóra. Pri iných typoch otázok môže byť kvórum nižšie.

Čiže budete aj iniciovať zmenu ústavy, aby v nej bolo upravené, že skrátiť volebné obdobie možno referendom alebo ľudovým hlasovaním?

Po všetkej tejto skúsenosti mám obavu, že takáto novela tak skoro neprejde. Ale budem viesť debatu, aby sme to urobili. Bez väčšieho zapojenia občanov do demokratického procesu, bez ich väčšej účasti bude demokracia upadať.