Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ekológia Spoločnosť
30. jún 2020

Sucho

Z púšte do blata

Daždivejšie počasie mnohých poľnohospodárov potešilo. Na mnohých miestach to však bolo z extrému do extrému.

Z púšte do blata

Na snímke rozvodnená rieka Pčolinka po bleskovej povodni v meste Snina 19. júna 2020. FOTO TASR – Roman Hanc

Keď sme na prelome apríla a mája na týchto miestach písali (tu a tu) o hrozbe sucha, situácia vyzerala pomerne dramaticky. A to z pohľadu Slovenska, ale aj celej Európy.

Z nedostatku pôdnej vlahy hrozila devastácia tohtoročnej úrody, rast cien komodít a následne aj cien samotných potravín v obchodoch. Z toho zas plynulo nebezpečenstvo nepredvídateľných sociálnych napätí.

Posledné týždne, počas ktorých prevládalo daždivé počasie, stav mierne zlepšilo.

Na obrázkoch nižšie vidíme, ako sa z územia Slovenska riziko sucha takmer úplne vytratilo.

Zdroj: intersucho.sk

Zdroj: intersucho.sk 

Podobný rozdiel vidíme aj pri porovnaní obsahu vody v pôde dostupnej pre vegetáciu.

Zdroj: intersucho.sk 

Zdroj: intersucho.sk

Ako vyplýva z hlásení Slovenského hydrometeorologického ústavu, zlepšila sa aj hladina a výdatnosť zdrojov podzemnej vody.

Lenže pri pohľade na mapu Európy je situácia Slovenska pomerne výnimočná. Extrémnym suchom ďalej trpí susedná Česká republika, sucho je v celom Nemecku aj vo východnej časti Francúzska. Vysušená je aj veľká časť Ukrajiny a rozsiahle oblasti európskeho Ruska.

V prípade posledných dvoch menovaných ide aj o významných producentov pšenice pre celosvetové trhy a neúroda v týchto oblastiach môže mať teda vplyv na svetové ceny obilia, a to aj napriek lokálne dobrým úrodám v niektorých krajinách. K miernemu optimizmu nabáda pohľad na Španielsko, ktoré je významným európskym producentom potravín.

Zdroj: earthobservatory.nasa.gov 

Inzercia

Dažde nanič

Nie všetkých však po období sucha zrážky potešili. Aj keď v tomto prípade by skôr bolo treba hovoriť o búrkach. Tie na viacerých miestach Slovenska vyvolali prudké zvýšenie hladiny miestnych tokov a lokálne povodne s výrazným devastačným dosahom na majetok ľudí.

Muránska planina, Liptovské Sliače, Pichne a Zubné v sninskom okrese, tam všade ľudia pocítili silu vody, ktorej je odrazu toľko, že sa nevprace do svojho koryta. A zábery z postihnutých obcí neraz ukazujú aj korytá zväčša drobných potôčikov, ktoré sú starostlivo vybetónované v celom profile, aby voda čo najrýchlejšie tiekla preč.

Na snímke vrecia s pieskom na ceste v obci Pichne v okrese Snina 25. júna 2020. Obec Pichne v piatok 19. júna postihla prívalová vlna spôsobená búrkovou činnosťou. FOTO TASR – Roman Hanc

Rýchly odtok v kombinácii s vysušenou pôdou, do ktorej nedokážu vsiaknuť naraz také množstvá zrážok, aké pri lokálnych búrkach spadnú na pomerne malom území, vytvára ideálne podmienky na to, aby bahnitá voda ničila všetko, čo sa jej postaví do cesty.

O spôsoboch zadržiavania vody v krajine sme sa v Postoji zhovárali s niekdajším vládnym splnomocnencom pre revitalizáciu krajiny Martinom Kováčom.

Poľnohospodári

Rôzne skúsenosti s tohtoročným suchom a následnými dažďami majú poľnohospodári. Postoj oslovil Juraja Mačaja, ktorý hospodári v okolí Senca. Juhozápad Slovenska je prirodzene suchší a aj pestovaným plodinám suchšie počasie vyhovuje, vysvetľuje Mačaj.

„My sme tu na sucho zvyknutí a práve toto je anomália, že teraz prší viacej. V našom regióne okolo Senca tie dažde nespôsobili nijaké škody, naopak, myslíme si, že to nakoniec z pohľadu úrody bude dobré. Uvidíme, aký bude vývoj počasia. Teraz ideme do žatvy a počas nej potrebujeme trochu sucha, takže ak bude júl suchší a žatva prebehne v poriadku, tak Pán Boh zaplať za tie zrážky, čo boli teraz.“

To, že plodiny pre sucho klíčili pomalšie spolu s následnými daždivými týždňami, spôsobilo ich dlhšie vegetačné obdobie.

„Žatva sa posúva na neskôr o nejaký týždeň až desať dní, to všetko je pozitívne. Ten porast ešte nie je dozretý, ešte stále rastie alebo dozrieva, čo je dobré, lebo čím dlhšie dozrieva, tým môže byť lepšia úroda,“ vysvetľuje Juraj Mačaj.

Teraz by prospelo suchšie obdobie, aby obilie mohlo vyschnúť a pripraviť sa na žatvu. A úroda sa hodnotí až po žatve. „Ako sa vraví, najlepšia pšenica je tá, ktorá už je na účte.“

Iný kraj, iný stav

Farmári v iných častiach Slovenska majú zatiaľ menej šťastia. Niektorým, najmä pestovateľom ovocia a zeleniny, situáciu so suchom skomplikoval navyše aj mráz, tak hodnotia pre Postoj celkovú situáciu zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Sucho v prvej polovici jari zasiahlo nielen pestovateľov obilia, repky či zemiakov. Zasiahli aj do úrody krmív – napríklad ďateliny, pomalšie však rástla aj tráva na lúkach, ktorá sa ako seno používa na prikrmovanie dobytka.

„Po dlhotrvajúcom suchu prišla konečne vlaha v podobe intenzívnych dažďov. Na niektorých územiach sme však zaznamenali prívalové dažde či ľadovce, ktoré ničili úrodu. Výdatné lejaky tu máme prakticky niekoľko týždňov vkuse,“ vysvetľuje pre Postoj Matej Korpáš zo SPPK.

Aktuálny stav na viacerých územiach podľa komory nie je dobrý. Na poliach stojí voda, s technikou sa do nich teda nedá dostať. Na mnohých poliach sú poľahnuté porasty. Nepriaznivé počasie zabránilo poľnohospodárom aj v ošetrovaní plodín, mnohé tak zarástli burinou.

„Vysoká vlhkosť vzduchu má tiež priaznivý vplyv na rozširovanie hubových ochorení. Poľnohospodári z východu nám hlásili, že po prvých skúšobných kosbách ozimného jačmeňa nebola kvalita veľmi dobrá. Skôr vidia využitie na kŕmne účely ako v sladovníctve, čo má, samozrejme, vplyv na výnosy,“ dodáva Matej Korpáš.

Poľnohospodárska komora tuší nepriaznivý vplyv tohtoročného počasie na celkovú úrodu, predpovedať konečnú bilanciu však pred žatvou nechce.

Zdá sa, že následky extrémneho sucha z konca zimy a začiatku jari daždivé počasie na Slovensku odvrátilo. Čo s úrodou urobí viac zrážok, uvidíme podľa toho, ako sa naplnia sýpky v auguste.

Odporúčame