Minulotýždňové rozhodnutie Európskej komisie zakázať od roku 2027 dovoz zemného plynu z Ruska môže mať právnu dohru.
Možnosť žaloby už avizovalo Maďarsko, preskúmanie dostupných právnych možností oznámila aj slovenská vláda.
Tak to v nedeľu oznámil na sociálnej sieti maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Detaily podania je v tejto chvíli predčasné presne predpokladať, obe krajiny však zrejme požiadajú o zrušenie daného nariadenia a pozastavenie jeho účinnosti počas konania Súdneho dvora EÚ.
Minulý týždeň (3. decembra) sa možnosťou podania žaloby zaoberala aj slovenská vláda. Právnu analýzu nezverejnila a nerozhodla ani o podaní žaloby. Z uznesenia sa len dozvedáme, že vláda analýzu vzala na vedomie.
O legislatíve, z ktorej vyplýva, že sa ruský plyn postupne stane v EÚ nelegálnym, čo de facto znamená zákaz jeho dovozu, sme písali aj v čase, keď Európska komisia prišla s prvým návrhom.

Zhrňme si preto základné body. Dovoz ruského potrubného plynu a LNG bude zakázaný šesť týždňov po nadobudnutí účinnosti nariadenia, pričom sa zachová prechodné obdobie pre existujúce zmluvy.
Toto prechodné obdobie bude vyzerať takto:
– v prípade krátkodobých zmlúv o dodávkach uzavretých pred 17. júnom 2025 sa zákaz dovozu ruského plynu bude uplatňovať na LNG od 25. apríla 2026 a na potrubný plyn od 17. júna 2026;
– v prípade dlhodobých zmlúv na dovoz LNG sa zákaz bude uplatňovať od 1. januára 2027 v súlade s 19. sankčným balíkom;
– pri dlhodobých kontraktoch na potrubný plyn sa zákaz začne uplatňovať 30. septembra 2027 za predpokladu, že členské štáty budú na dobrej ceste k splneniu cieľov naplnenia zásobníkov podľa nariadenia o skladovaní plynu, najneskorším termínom je 1. november 2027.
Dodatky k existujúcim zmluvám budú povolené len na úzko vymedzené prevádzkové účely a nemôžu viesť k zvýšeniu objemu.
Pôvodne predstavený návrh z júna tohto roka hovoril o tom, že ruský plyn sa bude môcť dovážať do 31. decembra 2027, v tomto prípade teda ide o sprísnenie.
Nariadenie, na ktorom sa minulý týždeň dohodla Komisia s europarlamentom, ešte bude musieť prejsť hlasovaním zástupcov členských krajín.
Ešte donedávna to vyzeralo tak, že proti zákazu by sa mohlo postaviť viac krajín – napríklad Bulharsko, cez ktoré vedie jedna z vetiev Turkstreamu, ktorým Rusko momentálne dodáva plyn do strednej Európy, alebo Španielsko a Belgicko, ktoré v prístavných termináloch prijímali ruský LNG. Situácia sa však zmenila a Slovensko s Maďarskom zostali v tejto veci v Únii prakticky samy.
Hlasovanie v Rade EÚ sa tak zdá jasné a nariadenie prejde.
Péter Szijjártó však avizoval, že aj toto bude zrejme predmetom skúmania súdu.
„Toto nariadenie je obrovským právnym podvodom, pretože zjavne ide o sankčné opatrenie, ktoré by si vyžadovalo jednomyseľný súhlas. Je v rozpore aj so zmluvami EÚ, v ktorých sa uvádza, že energetická politika je v kompetencii jednotlivých štátov, a odporuje dokonca aj vlastnému stanovisku Bruselu,“ napísal šéf maďarskej diplomacie.
Slovenská vláda viackrát zdôraznila, že zmluvu s Gazpromom máme až do roku 2034. Teoreticky nám tak hrozí, že ak by sme aj prestali plyn odoberať, museli by sme zaň tak či tak zaplatiť.
Okrem toho slovenská vláda už viackrát zdôraznila, že Slovensko, resp. SPP má zmluvu s ruským Gazpromom až do roku 2034. Právne riziko je z pohľadu Bratislavy aj v tom, že by sa Gazprom mohol dožadovať naplnenia časti zmluvy zo slovenskej strany, teda že by sme museli zaplatiť dohodnutý objem dodávok aj v prípade, že by sme ho po roku 2027 už neodobrali.
V prípadnej arbitráži by totiž Gazprom mohol argumentovať, že plyn bol pripravený a schopný dodať, no prekážka nastala na strane EÚ, resp. Slovenska ako jej členskej krajiny. Je otázne, či by v arbitrážnom konaní zavážil fakt, že Slovensko za toto nariadenie nehlasovalo.
Aké sú teda právne možnosti Slovenska a Maďarska?
Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) má v právomoci riešiť spory medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ.
V prípade podania žaloby zo strany Slovenska a Maďarska by pravdepodobne išlo o konanie o neplatnosti podľa čl. 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Žalujúce krajiny budú musieť preukázať, že toto nariadenie porušuje zmluvy EÚ alebo pravidlá ich uplatňovania. Do hry vstupujú aj procesné otázky – najmä to, či o tejto otázke bolo možné hlasovať väčšinovo alebo bolo nutné rešpektovať právo veta. Ďalšou námietkou môže byť to, že ide výlučne o otázku energetiky a európske inštitúcie v tejto veci nemajú dostatočné kompetencie na schválenie takého ultimátneho právneho aktu.
Teoreticky by sa na súdny dvor mohli obrátiť aj slovenské a maďarské plynárenské alebo tranzitné spoločnosti. Tie by však museli preukázať, „že im je dotknutý akt určený, alebo ak im určený nie je, že sa ich priamo a osobne týka“.
Argumentom v prospech prípadných žalobcov je, že Európska komisia a Rada zaradili toto nariadenie pod otázky spoločnej obchodnej politiky a nie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. V druhom prípade by totiž išlo o klasické sankcie, ktoré sa v EÚ prijímajú jednomyseľne.
Naopak, pri opatreniach spadajúcich pod spoločnú obchodnú politiku stačí kvalifikovaná väčšina hlasov.
Súd teda bude zrejme rozhodovať aj o tom, aký charakter má nariadenie o zákaze dovozu ruského plynu. A teda či ide o výlučne obchodnú bariéru alebo o politickú sankciu vykonanú ekonomickým nástrojom.
Ako uvádza jedna z právnych analýz publikovaná na nemeckom špecializovanom právnom portáli Verfassungsblog, takéto rozhodovanie môže okrem iného stanoviť aj precedens pre budúce rozhodovania v prípadoch konfliktu otázok obchodu a zahraničnej politiky.
Autori upozorňujú, že v súčasnom svete sa obchod a zahraničná politika navzájom silno ovplyvňujú. Obchodné nástroje – ako napríklad vývozné obmedzenia či colné bariéry – sa čoraz viac používajú na presadzovanie bezpečnostných cieľov.
Zároveň však právo EÚ stále striktne rozlišuje medzi týmito dvoma oblasťami. A od tohto rozlíšenia sa odvíja, či sa rozhoduje jednomyseľne alebo stačí kvalifikovaná väčšina. Práve to je podľa Verfassungsblogu „kľúčová otázka“ aj v prípade zákazu ruského plynu.
Zvlášť ak sa o postupnom vyraďovaní ropy rozhodovalo na úrovni sankčného mechanizmu v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – teda jednomyseľne. Ak by sa ukázalo, že pri plyne bol právny základ zvolený účelovo, len aby sa obišiel odpor niektorých štátov, súdny dvor by to mohol vyhodnotiť ako porušenie procesných pravidiel. Autori analýzy pritom explicitne spomínajú Maďarsko a Slovensko.
Aby súdny dvor žalobu vôbec prijal, Slovensko a Maďarsko budú musieť jednoznačne preukázať, že sa ich nariadenie priamo a individuálne dotýka.
Pri postupnom obmedzovaní dovozu ropy zvolila EÚ mechanizmus sankcií, zákaz dovozu plynu presunula do obchodnej agendy, na ktorú stačí kvalifikovaná väčšina.
V neprospech žalobcov stojí fakt, že aj bez tohto nariadenia sa objem ruského plynu dodávaného potrubím postupne znižuje – a týka sa to aj Slovenska a Maďarska. Zároveň je otázne, či sa dá preukázať jednoznačný dosah na ceny.
Ako ukazujú burzové ceny plynu, minulotýždňové oznámenie o dohode Komisie a europarlamentu neznamenalo pre trhy žiaden výkyv smerom nahor. Výrazný vplyv na ceny nemalo ani zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, keď po krátkodobom náraste ceny začali klesať.
Trhy teda nateraz nevyhodnocujú obmedzenie ruského plynu ako problematické, skôr sa zdá, že menší podiel ruského plynu na európskom trhu pôsobí stabilizujúco – najmä v porovnaní s rokmi 2021 a 2022, keď plyn prúdil prakticky bez prekážok, ale Moskva ho používala ako politickú páku.
-1765199687.jpg)
Zdroj: tradingeconomics.com
V hre zostáva ešte jeden dôležitý faktor. Doteraz nie je úplne jasné, aké kompenzácie by bola Európska komisia ochotná a schopná ponúknuť Slovensku výmenou za to, že sa vzdá ruského zdroja plynu.
Hoci to bolo predmetom vášnivej politickej debaty v čase, keď Slovensko na začiatku leta blokovalo 18. sankčný balík po zverejnení návrhu na zákaz dovozu ruského plynu, odpoveď stále nie je známa.