Za ťažké peniaze sme vysúšali krajinu a za ďalšie ťažké peniaze sme budovali zavlažovacie systémy, aby sme vodu dostali späť na polia. Stačilo pritom nechať vodu tam, kde prirodzene bola. A bola tam zadarmo. Hovorí v rozhovore pre denník Postoj Martin Kováč. Vyštudovaný vodohospodár, v rokoch 2010 – 2012 splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu a integrovaný manažment povodí a krajiny, kde sa podieľal na tvorbe Programu revitalizácie krajiny a predtým pracoval v Združení miest a obcí Slovenska.

Klimatizačný obeh vody zabezpečujú najmä lesy. Udržiavajú primeranú vlhkosť a ochladzujú prostredie. Lesy zároveň spevňujú pôdu a chránia ju pred eróziou, vysvetľuje Martin Kováč. Samotné programové vyhlásenie vlády v oblasti pôdohospodárstva a životného prostredia považuje za najzelenšie, aké tu doteraz bolo.

V prvej časti rozhovoru s Martinom Kováčom sa dozviete aj to:

• Ako by mali inštitúcie pri obnove krajiny spolupracovať naprieč rezortmi.
• Ako môžu k zadržiavaniu vody prispieť poľnohospodári a lesníci.
• Ako by mal vyzerať rozumný systém nakladania s odpadovou vodou.

V druhej časti rozhovoru sme sa s Martinom Kováčom rozprávali aj o tom, prečo sa preceňuje vplyv oxidu uhličitého na klimatickú zmenu. Riešením podľa neho nie je ani akýsi romantický návrat nedotknutej divočiny. Ľudia si potrebujú zabezpečovať obživu, no dá sa to robiť aj tak, aby prostredie netrpelo. Zároveň to prináša aj príležitosť na ekonomický prospech, vysvetľuje Martin Kováč.

Všetky veľké politiky a programy nemajú podľa Martina Kováča zmysel, ak sa nedajú realizovať na úrovni obcí. Tam sa totiž všetky zbiehajú a ľudia na komunálnej úrovni najlepšie vedia, čo vo svojom prostredí potrebujú urobiť.

V druhej časti rozhovoru s Martinom Kováčom sa dozviete aj to

• Aký osud možno čaká niektoré vodné diela na Slovensku
• Čo všetko môže aj bez veľkej politiky urobiť človek na vlastnej záhrade, či na vlastnom poli
• Ako vzniká sucho