Zmena v prístupe Trumpova tvrdá láska k Európe

Minulý týždeň mi poľský novinár vo Varšave povedal: „My konzervatívci sme všetci ocenili prejav J. D. Vancea v Mníchove. Hovoril za nás.“

„Keď Európania zistia, že sa priatelím s viceprezidentom,“ odpovedal som, „často sa pýtajú: ‚Nenávidí Európu?‘ Hovorím im, že samozrejme nie – Európu má rád, ale má ju rád dosť na to, aby európskym lídrom hovoril pravdu.“

Nová Národná bezpečnostná stratégia (NSS) prezidenta Donalda Trumpa je ukážkou práve takejto tvrdej lásky k Európe. Keď Vance začiatkom tohto roka predniesol svoj mníchovský prejav, Nemec, ktorý viedol bezpečnostnú konferenciu, dospelý muž, sa dokonca verejne rozplakal. Niet pochýb, že v Bruseli a medzi európskymi elitami sa po zverejnení NSS lejú mnohé slzy hnevu aj zármutku. Tvrdá láska má totiž tendenciu takto pôsobiť na ľudí, ktorí zmäkli a zvykli si na závislosť.

Trumpova NSS pomenúva obrovský posun v americkej politike – posun, ktorý sa vynáral už počas druhého Trumpovho obdobia, no v tomto dokumente nadobúda jasnú podobu.

Stratégia, pri ktorej nie je uvedený autor (hoci je na nej zreteľne cítiť rukopis amerického riaditeľa pre politické plánovanie Michaela Antona), odkladá nabok globalistický neoliberalizmus, ktorý desaťročia formoval zahraničnú politiku USA. Koniec „voľného obchodu“, ktorý ničí americkú strednú triedu a priemyselnú základňu. Koniec vypisovania nekonečných šekov na obranu Európy. A koniec „pripútavania americkej politiky k sieti medzinárodných inštitúcií, z ktorých niektoré poháňa otvorený antiamerikanizmus a mnohé transnacionalizmus, ktorý sa výslovne usiluje rozpustiť suverenitu jednotlivých štátov“.

Počujete pána Sorosa, ako plače v luxuse svojho paláca? Dobre. Nech plače viac.

Trumpova NSS sa bez ospravedlňovania hlási k „suverénnym právam národov“ a vyzýva aj iné krajiny, aby si suverenitu chránili „pred zásahmi najdotieravejších nadnárodných organizácií, ktoré suverenitu vysávajú“. Niekto nech von der Leyenovej podá škatuľu vreckoviek.

NSS označuje masovú migráciu za jednu z hlavných hrozieb pre suverenitu.

„V krajinách po celom svete masová migrácia zaťažila domáce zdroje, zvýšila násilie a inú kriminalitu, oslabila spoločenskú súdržnosť, deformovala pracovné trhy a podkopala národnú bezpečnosť,“ uvádza sa v nej. „Éra masovej migrácie sa musí skončiť.“

Dokument sa zároveň dôrazne stavia na obranu slobody prejavu a náboženskej slobody – v Spojených štátoch aj medzi americkými spojencami. Je to úplne jednoznačné: „Budeme sa stavať proti elitami presadzovaným protidemokratickým obmedzeniam základných slobôd v Európe, anglofónnom svete a vo zvyšku demokratického sveta, najmä medzi našimi spojencami.“

J. D. Vance v MníchoveNajväčšia hrozba, ktorej Európa čelí, nie je Rusko, ale ústup od vlastných hodnôt

J. D. Vance

Dôraz na kultúrnu identitu

A potom sa NSS dostáva konkrétne k Európe. Ak je slabý hospodársky výkon Európy zlý, jej neschopnosť kontrolovať hranice je ešte horšia. NSS tvrdí, že kontinent čelí existenčnej kríze – hrozí mu „civilizačné vymazanie“. Tento odsek sumarizuje odkaz maďarského premiéra Viktora Orbána a všetkých suverenistických lídrov, ktorých Brusel dlhé roky démonizuje:

Väčšie problémy, ktorým Európa čelí, zahŕňajú aktivity Európskej únie a iných nadnárodných orgánov podkopávajúcich politickú slobodu a suverenitu, migračné politiky meniace kontinent a vytvárajúce napätie, cenzúru slobody prejavu a potláčanie politickej opozície, prudko klesajúcu pôrodnosť a stratu národných identít i sebadôvery. Ak budú súčasné trendy pokračovať, o 20 rokov alebo aj skôr bude kontinent na nepoznanie.

Trumpova NSS varuje, že úpadok Európy je natoľko vážny, že sa otvára otázka, či jej štáty môžu byť pre USA „spoľahlivými spojencami“. No na rozdiel od toho, čo tvrdia globalisti v Európe aj v USA, Trumpova administratíva nemá v nenávisti Európu. Nenávidí to, čím sa Európa stala po desaťročiach zlyhávajúceho vedenia.

„Chceme, aby Európa zostala európskou, aby znovu nadobudla civilizačné sebavedomie a aby opustila neúspešné sústredenie sa na regulačné škrtenie,“ uvádza NSS.

A áno – chce to aj mnoho Európanov. Práve tých európske médiá a eurokrati v Bruseli aj v hlavných mestách kontinentu označujú za „krajne pravicových“.

Trumpova NSS je vysnívaný dokument pre európskych suverenistov, ktorí boli vo vlastných krajinách veľmi dlho očierňovaní a odsúvaní na okraj. Tieto riadky by pokojne mohli vzniknúť vo Fidesze, VOX-e, AfD, Fratelli d’Italia, Rassemblement national a v ďalších stranách vlasteneckej pravice:

Americká diplomacia by mala naďalej stáť na strane skutočnej demokracie, slobody prejavu a sebavedomého oceňovania osobitého charakteru a dejín jednotlivých európskych národov. Amerika povzbudzuje svojich politických spojencov v Európe, aby podporovali toto duchovné znovuzrodenie – a rastúci vplyv vlasteneckých európskych strán je skutočne dôvodom na veľký optimizmus.

Americký atlas krčí plecamiNa Spojené štáty sa naozaj nedá spoliehať, no na vine nie je Trump

Lukáš Krivošík

Európa kritiku neznáša dobre

Európska vládnuca trieda to znáša ťažko. Bývalý francúzsky veľvyslanec v USA Gérard Araud na sieti X napísal: „Tá šokujúca časť venovaná Európe znie ako krajne pravicový pamflet.“ Podobne reagoval aj bývalý švédsky premiér Carl Bildt: „Tým, že tvrdí, že Európe hrozí ‚civilizačné vymazanie‘, sa nová Trumpova bezpečnostná stratégia stavia napravo od krajnej pravice v Európe.“

Bildt naráža na túto pasáž NSS, ktorá sa dotýka elektrizujúcej „tretej koľajnice“ európskej politiky: tzv. veľkej výmeny obyvateľstva:

Z dlhodobého hľadiska je viac než pravdepodobné, že najneskôr v priebehu niekoľkých desaťročí sa v niektorých členských štátoch NATO stanú väčšinou neeurópske populácie. Preto nie je jasné, či budú vnímať svoje miesto vo svete alebo spojenectvo so Spojenými štátmi rovnako ako tí, ktorí podpísali Chartu NATO.

Aby sme boli spravodliví, tvrdenie o „väčšine neeurópskej populácie“ sa demograficky zdá nepravdepodobné napriek nízkej pôrodnosti v EÚ – hoci veľa závisí od budúcej masovej migrácie zo severu Afriky smerom na sever.

Americký pravicový publicista Steve Sailer, ktorý tento obrázok vytvoril z dostupných dát pred viac než desiatimi rokmi, ho nazýva „najdôležitejším grafom na svete“:

Prognóza vývoja počtu obyvateľstva v Európe a Afrike na základe údajov dostupných v roku 2012. Zdroj: Steve Sailer

Pôrodnosť v subsaharskej Afrike odvtedy začala klesať, podobne ako takmer všade vo svete, no pre Európu je to len relatívne dobrá správa. Afrike bude trvať desaťročia, kým sa dostane do fázy vymierania, ktorá dnes pohlcuje Európu. Medzitým budú mnohí subsaharskí Afričania nepokojní a v pohybe smerom na sever.

Západnú Európu naozaj čakajú drastické zmeny

Aj keď je nepravdepodobné (nie však nemožné), že by sa v tomto storočí ktorýkoľvek európsky spojenec v NATO stal väčšinovo nebiely, niet pochýb, že podiel nebielych migrantov vo väčšine západoeurópskych krajín bude ďalej rásť. Tento rast – spolu so zjavnou neschopnosťou integrácie – vyvolá narastajúci chaos, možno dokonca občianske vojny.

Vezmime si napríklad Francúzsko. Francúzska vláda nezbiera údaje podľa etnicity, no existujú spoľahlivé odhady. Americké výskumné centrum Pew Research Center, ktoré sa v oblasti výskumu považuje za zlatý štandard, v správe z roku 2017 predpokladalo, že moslimská populácia Francúzska (vtedy deväť percent) by pri scenári „nulovej migrácie“ – ktorý je úplne nereálny – narástla do roku 2050 takmer na 13 percent. Pri scenári vysokej migrácie by toto číslo mohlo do polovice storočia dosiahnuť 18 percent.

Ako sa vraví, diabol je v detailoch. Rast migrantov je koncentrovaný v mestách. Preto by do roku 2075 mohol byť región Paríža na 50 až 60 percent nebiely. Mierne povedané: nie je to recept na politickú stabilitu.

Predpovedať náboženské trendy je neisté, no pri zachovaní súčasných trendov by do roku 2075 mohli byť tri najväčšie mestá Spojeného kráľovstva – Londýn, Birmingham a Manchester – väčšinovo islamské.

V Británii, ktorá rasové demografické štatistiky zbiera, sa konsenzuálne odhaduje, že do roku 2050 bude krajina na 30 až 40 percent nebiela. Demograf Matthew Goodwin odhaduje, že do roku 2075 sa Spojené kráľovstvo prehupne do stavu, keď nebieli budú tvoriť väčšinu.

Islamská časť tejto skupiny bude menšia, no predpovede napriek tomu hovoria, že do roku 2050 bude moslimami 13 až 17 percent Britov.

Pozrime sa však na britské mestá. Dnes je v Birminghame, druhom najväčšom meste, moslimom takmer každý tretí obyvateľ. V Londýne, hlavnom meste, je moslimov 16 percent. Samozrejme, predpovedať náboženské trendy je neisté, no pri zachovaní súčasných trendov by do roku 2075 mohli byť tri najväčšie mestá Spojeného kráľovstva – Londýn, Birmingham a Manchester – väčšinovo islamské.

Dnes sú bieli Briti už menšinou v Londýne, hoci belosi ako celok tam majú tesnú väčšinu (54 percent). V Birminghame sú belosi už absolútnou menšinou (49 percent), pričom 43 percent z toho sa identifikuje ako white British. Podobne sú belosi dnes väčšinou v Manchestri (57 percent), no bieli Briti tvoria len 49 percent obyvateľov tohto mesta.

Do roku 2050 však budú belosi absolútnou menšinou vo všetkých troch mestách. A ak je Goodwinova analýza z tohto roka správna, bieli Briti – teda tí, ktorých predkovia pochádzajú z ostrova – budú do roku 2100 tvoriť už len každého tretieho obyvateľa.

Pohľad z USAEurópa už dávno nie je bezmocným dieťaťom, nesprávajme sa k nej tak

Doug Bandow

Rastie revolučná atmosféra

Tieto tektonické populačné posuny sa odohrávajú počas najdlhšieho obdobia vnútorného mieru v dejinách Európy. Britský novinár Sean Thomas nedávno poznamenal, že za 50 rokov sa Londýn zmenil z mesta s 85-percentným podielom white British na mesto, kde je ich 37 percent – a podiel ďalej klesá.

„Nešlo ani tak o nahradenie, ako o pozvaný prílev – zámerne chcený vtedajšou vládou,“ píše Thomas v Telegraphe. „Londýn je teda v čase mieru skutočne ojedinelý. Nikto za zmenu, ktorú zažívame, nehlasoval, nikto ju vedome nechcel – a predsa k nej došlo.“

Mnoho, možno väčšina Európanov to vidí, no verejne sa sťažovať na masovú migráciu a jej dôsledky znamená riskovať problémy so zákonom. Érica Zemmoura a Renauda Camusa vo Francúzsku vláčili po súdoch pre obvinenia z nenávistných prejavov, keď vyjadrili nespokojnosť s úpadkom francúzskej kultúry pod vplyvom masovej migrácie. V Británii sieť X ukázala nespočetné množstvo záberov, na ktorých polícia obťažuje bežných ľudí – dokonca ich aj zatýka – za to, že namietajú proti migrácii.

Nie div, že Brusel chce pritiahnuť skrutky slobode prejavu cez zákony o nenávistných prejavoch a mechanizmy, ako je Nariadenie o digitálnych službách (DSA). Vládnuce vrstvy v západoeurópskych krajinách nechcú, aby si ich vlastné obyvateľstvo všimlo, čo mu jeho lídri – tradičná pravica aj tradičná ľavica – urobili.

Navyše sa zdá, že vlády dospeli k záveru, že jedným dôležitým spôsobom, ako predísť občianskemu konfliktu medzi moslimskými a inými migrantmi na jednej strane a domácim obyvateľstvom na druhej strane, je kriminalizovať to, že si belosi veci všímajú a sťažujú sa. A zároveň démonizovať ako „krajne pravicových“ tých, ktorí jasne vidia, čo sa deje, a ktorým sa to nepáči.

Nebude to fungovať. Vládnuce triedy v európskych metropolách a v Bruseli vytvorili v Európe potenciálne revolučnú situáciu. Profesor vojenských štúdií na King’s College London David Betz celý rok nahlas varuje pred rastúcou pravdepodobnosťou občianskej vojny v Spojenom kráľovstve a v Európe – na základe toho, čo akademici vedia o tom, ako občianske vojny vznikajú –, no oficiálna Európa nechce počúvať.

Multikulturalizmus a identitárna politika vytvorili v Európe mimoriadne výbušnú situáciu, ktorá sa zjavne zrýchľuje smerom k nejakej forme násilného zúčtovania – pokiaľ lídri Európy nedokážu loď odkloniť od demografického ľadovca. To sa však nikdy nestane, kým vládnuce elity a ich spojenci v médiách budú zámerne zatvárať oči pred realitou a trestať Európanov, ktorí odmietajú skláňať hlavy a mlčať.

Napokon však majú tí Európania, ktorí veci dokážu vidieť správne, spojenca aj vo Washingtone. Začiatkom tohto roka mi mních vo francúzskom opátstve povedal, že tamojší bratia sa modlia za úspech J. D. Vancea – katolíckeho viceprezidenta a nositeľa „tvrdej lásky“ pre mníchovských mandarínov. „Veríme, že naša budúcnosť od neho závisí,“ povedal ten mních. Nová Trumpova Národná bezpečnostná stratégia to jasne ilustruje.

Pôvodný text: Trump’s Tough Love for Europe. Uverejnené so súhlasom The European Conservative, preložil Lukáš Obšitník.