Bude, ako nebolo (?)

Rok 1135 – pre dlhotrvajúce sucho vyschol Dunaj tak, že sa dal prebrodiť. 1186 – v celej strednej Európe panovalo príjemné blaho, neslýchaná mierna zima. Vo februári bolo možné nájsť jablká veľké ako lieskové orechy. V máji dozrievalo ovocie a obilie. 1258 – v januári rozkvitli stromy, v máji sa už žalo a na konci júla bolo vinobranie. 1473 – v júni až novembri bolo v okolí Levoče také sucho, že sa od slnečnej páľavy lesy zapaľovali, na poliach sa aj korene vypálili.

To je len niekoľko záznamov z historických kroník o tom, že extrémy počasia sa nám nevyhýbali ani v dávnejšej minulosti.

Neviditeľný nepriateľ

Intenzívnejší výskum sucha sa začal na Slovensku rozvíjať v polovici 80. rokov minulého storočia. Jeho nebezpečenstvo v minulosti pramenilo najmä z toho, že na rozdiel od iných živelných vplyvov, ako sú napríklad povodne, ide o jav, ktorý sa vyvíja pomaly. Voda z krajiny – najmä podzemné zásoby – mizne bez zjavných príznakov. (Pozri tu.)

Hoci z dlhodobého hľadiska nie je možné sucho spoľahlivo predpovedať, rozvoj technológií dnes umožňuje tento proces lepšie sledovať a včas sa naň pripraviť. Neexistuje totiž ani spôsob, ako pri výskyte sucha rýchlo dostať vodu do krajiny späť. Ak sucho prichádza pomaly a nenápadne, rovnako pomaly sa z neho krajina zotavuje.

Výskum sucha

Slovensko za posledné desaťročia vysychá. Výskumníci Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre zhrnuli merania od roku 1957 do roku 2016. Merania porovnávali v desiatich vybraných lokalitách Slovenska – Bratislava, Piešťany, Hurbanovo, Čadca, Sliač, Boľkovce, Poprad, Košice, Milhostov a Kamenica nad Cirochou. 

Z výsledkov vyplynulo niekoľko období sucha spoločných pre všetky lokality. Išlo o rôzne dlhé časové úseky počas rokov 1964, 1973, 1974, 1992, 2000, 2003, 2006, 2007, 2011 a 2012. Aj tieto údaje ukazujú, že frekvencia výskytu sucha sa zvyšuje. Jednotlivé lokality zaznamenali aj viacero regionálne obmedzených suchých období. Lineárne porovnanie zároveň konštatuje, že 9 z 10 lokalít vysychá. Výnimkou je Čadca, kde došlo k miernemu prevlhčeniu prostredia.

Tento výskum použil tzv. Palmerov index závažnosti sucha (PDSI) a sledovanie mesačných odchýlok. PDSI zohľadňuje aj klimatické rozdiely pri porovnávaní jednotlivých lokalít, okrem úhrnu zrážok ráta aj s teplotou vzduchu. Citovaná štúdia ponúka aj prehľad iných výskumov. Hoci výsledky v nich sa mierne odlišujú, aj tam je zjavný trend častejšieho výskytu sucha.

Historicky najsuchším rokom podľa ročného úhrnu zrážok bol doteraz rok 2011, v Malých Kosihách spadlo za celý rok len 262 mm zrážok.

Vysychá aj podzemie

Až 80 percent pitnej vody dodávanej verejnými vodovodmi pochádza z podzemných zásob. V porovnaní s minulosťou sa však zhoršuje aj stav podzemnej vody. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu boli nedávne roky 2013, 2015 a 2016 v porovnaní s priemernými hodnotami za ostatných 30 rokov (1981 – 2010) priaznivé.

Situácia v zdrojoch podzemnej vody 30. apríla 2020. Zdroj: www.shmu.sk 

Zásoba podzemných vôd kulminuje na jar. Hlavným zdrojom sú zrážky počas zimy a najmä pozvoľné topenie sa snehovej pokrývky. Voda preniká do podložia pozvoľna, na rozdiel od dažďových zrážok, pri ktorých ide o nárazové prevlhčenie povrchu. Pozvoľné topenie snehu do veľkej miery eliminuje aj vysušovací efekt vetra. Vlhkosť tak má čas preniknúť do hlbších vrstiev podložia.

Do klimatického charakteru vstupujú aj tzv. singularity, resp. ich napĺňanie. Ide o pravidelne sa opakujúce sezónne javy. Vo všeobecnom ponímaní sú známe aj ako ľudové pranostiky. Napríklad Medardova kvapka či ľadoví muži.

Suchá zima 2019/2020 však spôsobila výrazný výpadok zdroja podzemnej vody z trvalej snehovej pokrývky. Do jej nedostatku vstupujú aj ďalšie faktory. Spomenutý vietor, ktorý pri absencii snehu rýchlejšie vysúša povrch prevlhčený dažďovými zrážkami, ale aj skorší nástup vegetačného obdobia. Teplejší záver zimy a nástup jari zvyšuje objem biomasy – laicky povedané – stromy majú listy skôr a je ich viac. Rastliny tak začínajú skôr čerpať podzemné zdroje vody. A vyššie teploty vzduchu spôsobujú aj vyššie odparovanie pôdnej vlhkosti.

Február 2020 bol zrážkovo nadpriemerný (171 percent normálu), marec sa v podstate zhodoval s normálom, no so zanedbateľnou snehovou pokrývkou. Apríl bol, naopak, veľmi suchý a v podstate neprispel k zásobám podzemnej vody. Na konci apríla bolo 70 percent sledovaných zdrojov podzemnej vody výrazne pod dlhodobým priemerom.

Ak sa pozrieme na stav podložia do hĺbky jedného metra, za ostatný týždeň nastalo mierne zlepšenie, najmä vďaka niekoľkým daždivejším dňom. Prevlhčenie je badateľné napríklad na severovýchode Slovenska.

Ak k nedostatku podzemnej vody prirátame aj problémy s jej kontamináciou, v nedávnom období napríklad na Žitnom ostrove, ktorý patrí medzi jej najväčšie zásobníky v Európe, môže nás čakať poriadny problém.

Voda na prídel

Ak sa na rozsah sucha pozrieme v kontexte strednej Európy, vidíme, že extrémne sucho zaznamenávajú merania od Nemecka až po východnú Ukrajinu. Susedná Česká republika zažíva už niekoľko suchých rokov po sebe, hoci z topografického hľadiska nie je úplne možné situáciu Čiech a Slovenska porovnávať.

Rozsah sucha v Európe k 4. máju 2020 podľa satelitných meraní. Zdroj: https://nasagrace.unl.edu

Následky v Českej republike sú zjavné už teraz. V mnohých obciach funguje v podstate prídelový systém vody, resp. obmedzenie spotreby na 100 litrov denne na osobu a deň, zákaz používať pitnú vodu na zavlažovanie, ale aj zákaz používania vody na plnenie súkromných bazénov. Podľa údajov slovenského Enviroportálu priemerný Slovák, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, spotrebuje približne 80 litrov vody na deň.

Český minister životného prostredia Richard Brabec hovorí aj o energetickom riziku sucha. Jadrové či uhoľné elektrárne využívajú na výrobu energie parné turbíny. Chladenie vodou potrebujú na výrobu aj iné priemyselné podniky. Podľa ministra však tieto elektrárne a fabriky majú k dispozícii tzv. recirkulačný systém, keď vodu používajú opakovane.

Opatrenia

Sucho má v zásade dve príčiny. Prvou je nedostatok zrážok. Druhou je ľudský zásah do prirodzených zásob vody v krajine – nadmerné vyčerpávanie podzemných zdrojov alebo významné zníženie schopnosti udržať vodu v krajine napríklad odlesňovaním. Sucho býva zároveň sprevádzané ďalším extrémom, ktorým sú náhle búrky a prívalové dažde. Tie spôsobujú eróziu pôdy, čím ešte viac znižujú schopnosť krajiny zadržiavať vodu.

O možných následkoch sucha pre poľnohospodárstvo, ale aj medzinárodnú bezpečnosť sme už písali tu. Ako je spomenuté vyššie, sucho nie je možné spoľahlivo predpovedať. Sústrediť sa preto treba aj na preventívne opatrenia. O tom, že najlepším spôsobom je vodu v prostredí udržať, hovoril v rozhovore pre Postoj minister životného prostredia Ján Budaj. Už samotné vysádzanie stromov spevňuje pôdu a bráni erózii.

Volovské vrchy v Slovenskom rudohorí, november 2013.  FOTO TASR – Milan Kapusta

Podobným opatrením je drenážový systém polí. V bývalom Československu prirodzený systém udržiavania vody na poliach zlikvidovalo sceľovanie pozemkov pri násilnej kolektivizácii.

Výhľad

Optimistické nie sú ani predpoklady do budúcnosti. Rôzne modely ukazujú, že pri masívnejšom topení polárneho ľadu Severného ľadového oceánu a Grónska sa do severného Atlantiku uvoľní väčšie množstvo studenej vody. Tá ochladí Golfský prúd a ten k Európe prinesie menej oceánskej vlhkosti. V Európe bude teda menej pršať a na Slovensko, do centra kontinentu, prenikne menej vlahy.

Na jednej strane v roku 2010 prišlo zistenie, že Golfský prúd sa zrýchľuje, v roku 2017 a 2018 zas, naopak, Golfský prúd javil známky výrazného spomaľovania. V hre je však aj možnosť, že vplyvom rastu teplôt sa zvýši množstvo zrážok v polárnych oblastiach a dôjde k rozšíreniu zaľadnenia.

Kam smerovať debatu

Debata o príčinách klimatickej zmeny by mala otvorene pokračovať. Do akej miery vyplýva z činnosti človeka. Niektorí geológovia už seriózne hovoria o období antropocénu, teda nielen o vplyve človeka na klímu, ale na celý ekosystém živej a neživej prírody.

Praktickú prednosť by však malo dostať riešenie stavu, ktorému čelíme. Nachádzať spôsoby, ako zmeniť, čo sa dá, hľadať efektívnejšie zdroje energie, racionalizovať spotrebu. Alebo len prosto po sebe poupratovať. A v okamihu, keď už nebudeme vedieť veci zmeniť, musíme hľadať cestu, ako sa novému prostrediu prispôsobiť. Poručíme vetru, dažďu! – to tu už bolo.