Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
30. apríl 2020

Miera pšenice za denár

Slovensko už na začiatku jari zažíva extrémne sucho. A keďže nie sme ostrovom, problém má omnoho širšie rozmery. Z globálneho hľadiska je sucho fenomén, ktorý dokáže meniť históriu.
Miera pšenice za denár

Ilustračné FOTO TASR – Štefan Puškáš

Príbeh prvý

17. decembra 2010 sa pred radnicou v malom tuniskom mestečku upálil 26-ročný Muhammad Buazízí. Muhammad predával na trhu, živil celú rodinu a niekoľko súrodencov. Tovar nakupoval na dlh, ktorý splácal z tržby. Polícia mu však stánok zhabala, pokračovať v živobytí mohol len za úplatok. Na radnici so sťažnosťou neuspel. V zúfalstve si na pumpe kúpil pár litrov benzínu, polial sa a zapálil. O pár týždňov, v januári 2011 na následky popálenín zomrel. Začala sa tzv. Arabská jar. Známy príbeh.

Príbeh druhý

Plamene, ktoré nakoniec rozvrátili veľkú časť arabského sveta, mali svoju predzvesť v inom ohni. V lete roku 2010 dosahovali teploty v Rusku 40-stupňové hodnoty. Veľkú časť európskeho Ruska trápili požiare, dym v Moskve znižoval viditeľnosť na pár desiatok metrov. Sucho a plamene ničili úrodu obilia.

Vďaka úrodnému roku 2009 boli ceny obilia a potravín v prvej polovici roku 2010 nízke, čo trochu zmierňovalo následky vtedajšej hospodárskej krízy. Horiace Rusko však tomu urobilo koniec. A správy o zlej úrode prichádzali aj z ďalších svetových obilníc. Z Ukrajiny, z USA, z Austrálie. A keď Rusko oznámilo, že pre zničenú úrodu prestane obilie vyvážať, ceny pšenice za týždeň vyleteli o 25 percent. 

Horší bol nasledujúci rok 2011. Podľa údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo – FAO vtedy ceny potravín dosiahli vrchol aj v porovnaní s nasledujúcim obdobím až dodnes. 

Tlak na rast cien potravín posilňoval aj fakt, že veľká časť obrábanej pôdy vo svete sa využíva na pestovanie tzv. biopalív.

Ako sa obchoduje s obilím

S pšenicou, ryžou, kukuricou, ale aj so sójou, s kakaom či pomarančovým džúsom sa obchoduje na komoditných burzách. Fungujú na princípe tzv. futures kontraktov. Predávajú a kupujú sa budúce dodávky, napríklad aj obilie, ktoré ešte ani nevzišlo zo zeme. Futures kontrakty sú pre pestovateľov výhodné v tom, že im zabezpečia financovanie samotného založenia úrody.

Nevýhoda je v tom, že ak dodávku predajú lacno, no úroda je zlá a cena stúpne, prerobia. A zbohatnú obchodníci, ktorí lacno nakúpili a draho predávajú. Na komoditných burzách sa však obchoduje aj so samotnými kontraktmi. Pestovatelia pri tušení zlej úrody tak môžu svoje kontrakty predať aspoň s akým-takým ziskom. Naopak, obchodníci sa snažia nakúpiť čo najviac lacných kontraktov. Ak sa teda trebárs v polovici žatvy objaví informácia o zlej úrode, cena kontraktov začne prudko rásť.

Zároveň však rastie aj cena potravín v obchodoch, pretože všetci od pestovateľov až po obchodníkov si chcú buď znižovať budúce straty, alebo zvyšovať aktuálny zisk.

Ilustračné FOTO TASR -  Ján Siman​

V tomto roku bude zrejme na cenu obilia vplývať aj koronakríza. Mnohé krajiny, ktoré patria k najväčším exportérom, totiž vývoz zastavujú.

Byť „v suchu“ nie je bezpečné

Sucho ako bezpečnostná hrozba si nepochybne zaslúži zaradenie nielen do príslušných dokumentov, ktoré sa zaoberajú bezpečnostnými stratégiami. Vyžaduje si (podobne ako iné nebezpečné klimatické javy) aj náležité sledovanie, meranie a vyhodnocovanie. Nachádzajú sa v Národnej stratégii manažmentu bezpečnostných rizík, ktoré vláda schválila v roku 2016.

Stratégia konštatuje nárast prírodných a človekom spôsobených mimoriadnych udalostí medzi rokmi 1990 a 2015. Nárast bol markantný najmä v prípade živelných udalostí. Očakáva pritom ďalšie zhoršovanie – vyššie straty na životoch, väčšie hospodárske a sociálne škody a zhoršenie kvality krehkých ekosystémov. Klimatické vplyvy zaraďuje stratégia medzi vážne hrozby pre bezpečnosť Slovenska.

Dokument sa však v prípade klimatických vplyvov na poľnohospodárstvo venuje najmä riešeniu následkov živelných udalostí, napríklad poistením majetku a úrody. Zmierňovanie sucha sa navrhuje budovaním závlahových systémov. Ak však v dôsledku sucha klesnú hladiny tokov, na závlahu sa využíva najmä spodná voda. Aj jej zásoby sa však dopĺňajú z povrchu. Sucho úroveň spodnej vody znižuje a jej využívanie na závlahy zo zásob ďalej odčerpáva.

Ak nie je možné ovplyvniť množstvo zrážok, dôležité je udržať existujúcu vodu v krajine. Tento text si nedáva za cieľ radiť vodohospodárskym odborníkom, ktorý spôsob udržiavania vody v prostredí je najlepší. Aj laik však vie, že masívne odlesňovanie a holoruby kritickú situáciu ešte zhoršujú. Aj v prípade nástupu dažďov totiž voda v krajine nezostane. Rýchlo steká, spôsobuje lokálne povodne, ničí úrodu a odnáša aj časť úrodnej pôdy. To potenciálne znižuje budúcu úrodu, dvíha ceny potravín a podobne. Prípadne vytvára tlak na zvýšené využívanie umelých hnojív či bioinžiniersku manipuláciu s plodinami.

Pole a cesta pri obci Spišské Vlachy po bleskovej povodni 13. júna 2018. FOTO TASR – František Iván

Inzercia

Ako vyzerá sucho

Spomenutá Národná stratégia manažmentu bezpečnostných rizík (ktorá by mala byť aktualizovaná do konca tohto roka) načrtáva aj potrebu monitorovania a výskumu nebezpečných klimatických javov. Pokiaľ ide o tému sucha, na Slovensku komplexné informácie poskytuje stránka intersucho.sk. Systém vyvinula česká Akadémia vied a Mendelova univerzita v Brne. Slovenské údaje čerpá aj od Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Zdroj: www.intersucho.sk

Na Slovensku momentálne panuje extrémne sucho. Najmä v prevažne hornatých oblastiach severného a stredného Slovenska, ale aj v okolí Bratislavy. Prakticky celé slovensko-poľské pohraničie je vysušené až do hĺbky jedného metra. Zároveň ide o hornaté prostredie, mnohokrát ide o ťažko dostupný terén pre hasičskú techniku. V prípade lesného požiaru môže byť obrovské škody. A problémy čakajú aj poľnohospodárov.

Jednotlivé mapky pôsobia až desivo. Ak si nastavíte časovo voliteľnú animáciu postupu sucha, dojem je ešte desivejší.

Argument „21. storočie“

Vo filme Kto odchádza v daždi... (1974) kričí postava Pavla Haštiaka v podaní Gustáva Valacha k nebesiam: „Teraz pršíš? V máji si mal... Teraz môžeš ísť do psej matere!“ Film rozpráva príbeh sucha z roku 1947 a nastupujúcej totality v roku 1948. Uchvátenie moci komunistami bolo zaiste súhrou mnohých faktorov, geopolitiku nevynímajúc. Sucho a neúroda z roku 1947 však určite neboli zanedbateľnou súčasťou toho, že komunisti sa dostali k moci bez relevantnejšieho politického odporu.

Sucho, hlad a hladomory sa tiahnu ľudskými dejinami, odkedy sa obrábanie pôdy stalo primárnym zdrojom obživy civilizácie. Niekedy z prirodzených príčin a nám dnes už neznámych, niekedy rukou človeka. Biblický obraz o siedmich vykŕmených a siedmich na kosť vychudnutých kravách je dôkazom, že ľudia vždy vnímali, že dobrá úroda nie je istota a že sucho či iné katastrofy nás môžu z hojnosti veľmi rýchlo sotiť do hladomoru.

Vedci si napríklad dlho lámali hlavu nad príčinou konca mayskej civilizácie v strednej Amerike. Najnovšie poznatky nám hovoria, že politický úspech viedol ku koncentrácii obyvateľstva do miest a k istému typu populačnej explózie. Viac ľudí potrebovalo viac chleba. Kukuričné polia sa rozširovali, lesy ustupovali a otvorená krajina ponechaná napospas živlom čoskoro stratila svoju úrodnosť. Nastúpil hlad, choroby a smrť.

Keď hovoríme o páde Rímskej ríše, vynorí sa predstava barbarských nájazdníkov plieniacich rozkvitnuté mestá. Iste, no nie celkom. Ak si uvedomíme, že strategickou surovinou pre Rím bolo drevo, dochádzalo vo veľkých oblastiach, ktoré ovládal alebo s ktorými obchodoval, k významnému odlesňovaniu. A čo nasleduje, keď zmizne les, je už známe.

Je vždy úsmevné čítať argumentáciu niektorých ľudí, ktorí vehementne vysvetľujú, ako by čo v spoločnosti malo vyzerať, lebo „veď žijeme v 21.storočí“. Nie v devätnástom, nie nebodaj v stredoveku. Nenahovárajme si, že nám sa nič také ako ľuďom pred nami stať nemôže. Len preto, že žijeme, keď žijeme.

Je to rovnaká fantazmagória, ako keď salónni intelektuáli 17. a 18. storočia označili predchádzajúcu epochu za stredovek a dobu temna a samých seba nazvali osvietenci. No aj ich svet skončil krvavou vzburou, rozvrátením všetkých spoločenských inštitúcií a masovými popravami. Bieda a hlad, ktoré symbolizuje viac vybájené ako reálne zvolanie Márie Antónie „Ak nemajú chlieb, nech jedia koláče“, znamenali gilotíny a rok Jeden.

21. storočie neprinieslo lepších ľudí. Žiadne storočie takých nevytvorí. Žiadne číslo v kalendári nám negarantuje, že sa k sebe v čase núdze nezačneme správať ako beštie.

Príbeh človeka

Horiaci Muhammad Buazízí sa teda nechtiac ocitol v kolese dejín. Hospodárska kríza obmedzila spotrebu v Európe. Tunisko prišlo o časť exportu aj o časť príjmov z cestovného ruchu. Tuniská ekonomika sa prepadla o 10 percent, vláda musela zoškrtať dotácie na ceny potravín, tie však ďalej rástli.

Sucho, požiare, panika na burzách, chudoba, hlad. To všetko sa symbolicky spojilo v chudobnom predavačovi zeleniny v zabudnutom kúte severnej Afriky. Poslednou kvapkou bola korupcia a bezmocnosť. Celý tento koktail napokon vyvolal v ďalších rokoch skazu pre státisíce ľudí v arabskom svete, až sa nakoniec problém prelial do Európy. A hovoríme mu migračná kríza.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame