Diplomovka V kultúrnej krajine by Boris Kollár odstúpil

Od strany Sme rodina, ktorá sa pred takmer piatimi rokmi sformovala okolo Borisa Kollára na pokrvných väzbách, by nikto nečakal úctu k akademickým nárokom.  

Naopak, po zisteniach, že sa Boris Kollár pri nadobúdaní magisterského titulu zachoval ako obabrávač systému, ktorému s pomocou otitulovaných priateľov na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici prešla v roku 2015 sfalšovaná diplomová práca, by bolo nemenej falošné predstierať sklamanie. Vzhľadom na lokálne štandardy aj vzhľadom na mentálne prostredie hnutia Sme rodina plagiátorské kauzy Borisa Kollára a Petry Krištúfkovej nie sú žiadnym kultúrnym šokom.

Napriek tomu však bola ich dnešná obhajoba v niečom ešte bezostyšnejšia než u Andreja Danka spred dvoch rokov. Nešťastník Danko sa aspoň chvíľu v hanbe schovával pred novinármi a asi aj celkom úprimne nevedel pochopiť, prečo na neho akési zlé sily vytiahli prácu starú takmer 20 rokov, keď bola predsa iná doba a on netušil, že jeho práca raz ešte bude niekoho zaujímať.

Poslanci Sme rodina vtedy do neho búšili aj na čele s Kollárom, žiadali jeho odchod, uvádzali príklady zo zahraničia, kde odstupovali politici po oveľa menej vážnych plagiátorských prehreškoch. Čo šokuje viac, nie je úroveň Krištúfkovej bakalárky, ale fakt, že ju v takomto stave predložila vlani, teda po tom, čo sama z opozičných lavíc sledovala demontáž Andreja Danka. A dnes sa Krištúfková ešte drzo vyhovára, že na bakalárske práce sa kladú celkom iné kritériá, čím de facto hovorí, že vlastne neexistujú žiadne kritériá, preto možno pokojne vlastnú bakalársku prácu doslovne prepísať z iných prác, stačí len občas uviesť zdroj, ak vôbec.

No nemenej drzo sa vyhováral na tlačovke aj jej stranícky šéf a predseda parlamentu Boris Kollár. Celú záležitosť sa zjavne usiluje vybaviť oveľa rýchlejšie a šikovnejšie než Danko, nepredstiera, že si to aj tak trochu po slovensky uľahčil, ale trvá na tom, že nespravil nič zlé, vyhovel všetkým štandardom mávajúc čisto formálnymi papiermi (že mu v deravom štátnom antiplagiátorskom systéme našli len 24,45 percenta zhody v teste originality, hoci v skutočnosti je oveľa vyššia). Sám pritom vie, že celé state aj s citáciami doslovne opísal od svojho školiteľa Jozefa Minďáša, dnešného rektora v Skalici, čo odbaví lakonickou poznámkou, že s myšlienkami svojho školiteľa sa jednoducho stotožnil a bodka.

Ale v letopočte po Dankovi urobil Kollár touto tlačovkou vážnu chybu.

Od lídra Sme rodina ani od Krištúfkovej nikto nečaká, že budú etalónom dodržiavania akademických štandardov, kto, ak nie oni, by svoju plagiátorsku kauzu mohol prežiť na svojich postoch priznaním, že sa dopustili chyby, a vrátením toho, čo mu neprináleží. Načo bol napokon Krištúfkovej minulý rok titul bakalár a Kollárovi pred piatimi rokmi titul magister, teda tituly, ktoré pre svoju životnú, podnikateľskú ani politickú cestu nijako nepotrebovali? 

Obaja sa však dnešnými vyhláseniami odhodlali ťažiť z mentality zdevastovaného vysokoškolského prostredia, ktorým prechádzali stovky študentov spôsobom ako Danko, Kollár a Krištúfková, lebo si vždy našli svoju Skalicu a svojho Minďáša.

Lenže táto veta už ako bodka celkom nestačí. Boris Kollár by mal po dnešnej tlačovke odstúpiť.