O morálnom rozhorčení Kto sa ešte nerozhorčil nad Čekovským? A čo nám to vlastne povedal generálny prokurátor?

Tohto roku hovoril o kresťanských tradíciách či o tom, čo formovalo našu typickú slovenskú povahu – zbrane múdrosti, zdravého rozumu, ľudskej dôstojnosti. A vytýčil aj novú historickú úlohu pre Slovensko, lebo „Slovensko je geograficky a kultúrne priam nastavené, aby sme takúto zásadnú úlohu spájania Východu a Západu plnili“.

Jeho slová si vypočulo nielen dvesto pozvaných hostí, ale v priamom prenose verejnoprávnej televízie aj 126-tisíc divákov.

Takže nedá sa povedať, že nemal dostatok divákov. Ale ten čas, keď mohol Robert Fico robiť veľké štátnické gestá, už prešiel. 

A tak časť verejnosti, ktorá odmieta jeho vládnutie, si všímala jediné: kto z umelcov sa dal zlákať na to, aby účinkoval na tomto podujatí. Kto s mocou kolaboroval, hoci nešlo o stranícku akciu, boli tu aj nestraníci. Pozvaní boli aj šéfovia parlamentných výborov, ale opozícii sa na Devín nechcelo.

Dá sa to pochopiť – organizátorom chýbala úprimná snaha urobiť z toho naozaj štátnické podujatie, kde by sa moc iba pyšne nepredvádzala. 

Svojím spôsobom je to smutné, lebo Cyril a Metod si to nezaslúžia.

Ale aj to, čo sa strhlo okolo účasti Čekovského a jeho manželky v programe na Devíne, je smutné. Zaspievali jednu patetickú pieseň, z ktorej žiadny hit či nový hymnus nebude, a dostali za to zaplatené. Smrteľný hriech? Totálna kolaborácia?

Pre mnohých áno, a tak sa teraz mnohí nad hudobníkom morálne rozhorčujú. 

Možno by rozhorčenia bolo aj menej, keby bol Čekovský len hudobníkom, ale on je aj celebritným zabávačom v Inkognite, je preto populárny, dobrý cieľ, každý ho pozná.

Čekovský sám si takúto pozornosť ani nezaslúži.

Je také neznesiteľne ľahké a lákavé vstupovať do svedomia iných či vidieť smietku v oku druhého.

Nedávno sa podobná prietrž odsudzujúcich statusov zniesla na rešpektovaného kurátora Vladimíra Beskida, ktorý pripravil v Slovenskej národnej galérii výstavu východoslovenského výtvarníka Adama Szentpéteryho.

Kolaboroval s vedením SNG dosadeným Šimkovičovou. A teraz kolaboroval aj Čekovský. Nedodržali kánon, zaslúžia si verejný pranier.

Veď dobre. Len je to už celé únavné.

Rozhorčovali sme sa, keď niektorí umelci vystupovali s Mečiarom, keď iní chodili na stranícke akcie Smeru, rozhorčovali sme sa a budeme sa rozhorčovať. Asi nás to aj baví. Či teší? Lebo každý, kto sa verejne pohoršuje, dáva aj najavo, že on je ten lepší, ten morálnejší, ten čistejší.

Čekovský samotný si takúto pozornosť ani nezaslúži. Celé je to pena dní.

No je tu aj iný hnev a rozhorčenie. Tie, ktoré vyvolala vražda učiteľky v Gelnici. Boli tu od začiatku vážne pochybnosti, či polícia, prokuratúra a súdy urobili maximum na ochranu týranej ženy.

A včera zaznelo dôležité slovo. Generálny prokurátor oznámil, že prípravné konanie, ktoré predchádzalo vražde Zuzany z Gelnice, bolo absolútne nezvládnuté. Polícia a prokurátor mali muža stíhať za oveľa závažnejší zločin týrania blízkej a zverenej osoby, tak by sa ani nemohol dostať rýchlo na slobodu.

Je jasné, že pani Zuzana zúfalo volala o pomoc a potrebovala ju, no celý bezpečnostný aparát či súdy, ktoré jej mali pomôcť, to neurobili dostatočne a účinne. Urobili to len tak, aby naplnili zákon, nie aby ochránili ženu.

Včerajšie tvrdé vyjadrenie generálneho prokurátora by sa mohlo javiť ako sólo jazda urazeného generálneho prokurátora, ktorému nedopriali rentu.

Čudnú rolu v tom zohráva aj policajná prezidentka.

Ale prekvapivo ho podporilo Suskovo ministerstvo. Oznámilo, že podobné sú aj jeho predbežné výsledky previerky v tejto kauze. 

Ministerstvo sa teda stotožnilo s vyjadreniami generálneho prokurátora. K pochybeniam došlo na všetkých úrovniach trestného konania.

To je veľmi smutné zistenie. Môžeme viesť na Devíne krásne reči, akými výnimočnými úlohami a vlastnosťami sme my Slováci obdarovaní, a potom zistíme, že nevieme ochrániť týranú ženu a dieťa.

Čudnú rolu v tom zohráva aj policajná prezidentka.

Tá rýchlo vyhlásila, že policajti postupovali v súlade so zákonom a že nedošlo k porušeniu služobných povinností ani právnych predpisov. Pilátovsky si umyla ruky.

Akoby ani nešlo o to, čo sa stalo, či nebolo možné pre pani Zuzanu urobiť viac, len aby bola polícia čistá, vyvinená.

Je to zvláštne aj preto, že človek by čakal od ženy, ktorá prvýkrát u nás vedie Policajný zbor, väčšiu empatiu voči utrpeniu týraných žien.

Včera Košicami pochodoval sprievod ľudí v čiernom, aby upozornil nielen na smrť pani Zuzany, ale aj na fakt, že tu za posledné roky rukou partnera umrelo 46 žien a že v systéme je nejaká chyba, ktorá bráni lepšej ochrane žien.

„Neprotestujeme proti nikomu, prichádzame žiadať opatrenia, ktoré inde v Európe fungujú a zachraňujú životy,“ odkázali ľudia z tichého protestu v čiernom.

Tak tu je možno namieste aj morálne rozhorčenie, že takéto zlo nevieme zastaviť.