Ako zachrániť poštu Ľudia ju nevyužívajú, ale o tú vo svojej obci aj tak nechcú prísť

Na konci júna obyvateľov Marianky prekvapil oznam: Slovenská pošta sa rozhodla zatvoriť tamojšiu pobočku a zákazníci by mali po novom vybavovať svoje záležitosti v pobočke v neďalekej Stupave.

V ozname sa síce hovorilo iba o dočasnom zatvorení, ale starostka obce Zuzana Iváková aj samotní obyvatelia vedeli, že opätovné otvorenie je veľmi otázne.

Ľudia začali ihneď spisovať petíciu. Mariančania preto, aby o poštu neprišli, a Stupavčania zas nechceli, aby ich pobočka bola vyťaženejšia, ako už je.

Druhého júla sa situácia otočila – pošta sa rozhodla pobočku zachovať.

„Napriek tejto pozitívnej správe zostávame naďalej v pohotovosti,“ uviedla starostka Iváková na facebookovej stránke obce. Petícia preto pokračuje. „Chceme urobiť všetko pre to, aby poštové služby zostali v Marianke zachované aj do budúcnosti,“ dodáva starostka.

Nejde o ojedinelý prípad, ale väčšina obcí, ktoré o poštové služby prichádzajú, nemá také šťastie ako Marianka.

Slovenská pošta sa scvrkáva. Začalo sa to miznúcimi poštovými schránkami, pokračovalo to skracovaním otváracích hodín, rušením pobočiek v malých obciach aj okresávaním služieb, ktoré pobočky ponúkajú.

Dnes sa tak zákazník môže stretnúť aj s tým, že mu napríklad na pošte nezoberú balík, pretože túto službu už neponúkajú všetky pobočky.

Stačilo by o 400 pobočiek menej

Samotná pošta priznáva, že so zatváraním pobočiek plánuje pokračovať. Väčšina je totiž stratová.

V súčasnosti má spoločnosť 1 317 pobočiek po celom Slovensku a podľa šéfa pošty Vladislava Kupku je viac ako tisícka v červených číslach.

„Udržiavať naďalej tento stav by bolo nehospodárne a nezodpovedné. V optimalizácii siete preto budeme pokračovať a zameriame sa na tie najslabšie vidiecke pošty,“ uviedol v nedávnom rozhovore pre denník Pravda.

Už vlani skončilo takmer 50 pobočiek, išlo najmä o prevádzky v krajských a okresných mestách, kde bolo často blízko pri sebe niekoľko pobočiek. Teraz sú na rade pobočky v menších obciach.

„Majú veľmi malú návštevnosť a sú dlhodobo v strate,“ uviedla pre TV Markíza hovorkyňa Slovenskej pošty Eva Peterová.

Zákon určuje, že každá obec musí mať poštu najviac vo vzdialenosti desať kilometrov. Na to by pre celé Slovensko stačilo o niečo viac ako 850 pobočiek, čo je takmer o 400 menej, ako aktuálne pošta prevádzkuje.

To, že je pošta predimenzovaná, dokazuje podľa jej šéfa aj vývoj záujmu o jej služby.

Najväčšiu časť príjmov pošty stále tvoria listy, poštové poukazy a SIPO. 

Práve to sú však služby, o ktoré rapídne klesá záujem, keďže ich do veľkej miery nahradila digitalizácia.

Pošta experimentovala aj s autonómnym doručovaním. Foto: TASR/Martin Baumann

V porovnaní s rokom 2010 klesol počet listových zásielok o 72 percent. Kým v roku 2010 ich bolo viac ako 285 miliónov, vlani to už bolo iba 80,2 milióna kusov.

„Nezvratný klesajúci trend urýchlila pandémia, počas ktorej narástla na význame digitalizácia komunikácie či online služby verejnej správy,“ konštatuje pre Postoj komunikačný tím Slovenskej pošty.

Tomuto trendu sa spoločnosť zatiaľ neprispôsobila a naďalej zamestnáva vysoký počet ľudí. V roku 2018 v nej pracovalo 12-tisíc ľudí. Za posledných sedem rokov sa objem práce znížil o polovicu, na pošte aj napriek tomu stále pracuje okolo 10-tisíc ľudí.

Pošta tak roky funguje v dlhoch, a ako nedávno upozornil Najvyšší kontrolný úrad, ak by nejaká banka žiadala predčasné splatenie úveru, pošta by sa mohla dostať do konkurzu.

Šéf pošty Kupka chce, aby pošta bola v zisku v roku 2028. Na to, aby sa to podarilo, však bude potrebné prijať rázne kroky a tie isto narazia na nevôľu ľudí.

Príkladom môže byť aj prípad z Marianky. Obyvatelia majú druhú najbližšiu poštu len vo vzdialenosti 1,5 kilometra v neďalekej Záhorskej Bystrici, a predsa avizované zatvorenie pobočky v obci spôsobilo vlnu rozhorčenia a spisovanie petície.

Ako pošta prišla o balíky

Vývoj v posledných rokoch však nebol len v neprospech pošty. Záujem o listové služby síce rapídne klesá, no druhý segment, ktorému sa pošta historicky venovala, zažil, naopak, obrovský rozvoj. S nástupom internetových obchodov totiž násobne vzrástol záujem o prepravu balíkov. Práve túto oblasť mohla pošta využiť na svoj rozvoj.

Na začiatku bola totiž oproti kuriérskym službám vo výhode – mala vybudovanú infraštruktúru, ľudia poznali jej značku a pri doručovaní bola braná ako prvá voľba. To sa rýchlo zmenilo.

Tieto výhody jej napokon veľmi nepomohli. Obrovský štátny kolos s tisíckami pobočiek nedokázal flexibilne zareagovať na zmenu na trhu a to využili novovznikajúce kuriérske služby. 

Ľudia si s poštou pri doručovaní balíkov spájali žlté lístky a dlhé čakanie v rade v pobočke s obmedzenými otváracími hodinami. Typickým bolo nesystémové triedenie, čo spôsobovalo, že zamestnanci v pobočkách balíky dlho hľadali a niekedy ich ani nenašli.

Kuriérske služby, naopak, veľmi skoro začali ponúkať možnosť úschovy balíkov v balíkoboxoch, vďaka čomu bolo možné vybrať si balík kedykoľvek, v blízkosti domova alebo práce a bez čakania. Namiesto skostnateného systému ponúkli flexibilitu.

Hľadanie nového modelu

Za posledné roky pošta urobila viaceré zmeny, aj jej šéf Kupka však priznáva, že flexibilita je stále problém, čo spôsobuje problémy aj v pobočkách.

„Akosi máme zaškatuľkované, že máme zamestnanca priehradky a potom zamestnanca v zázemí. Potrebujeme väčšiu flexibilitu. Samozrejme, s tým musia súhlasiť aj dnešní kolegovia,“ uviedol v rozhovore pre Pravdu s tým, že toto nastavenie potom nedovoľuje zvládať špičky, keď je nápor zákazníkov najväčší.

Pošta sa zatváraniu pobočiek snažila v minulosti brániť viacerými nápadmi. Donedávna to bolo cez koncept Pošta Partner. Služby pošty tak na seba prebrala súkromná spoločnosť alebo obec, za čo dostávala od pošty odmenu.

Tento model sa však neosvedčil, vstupné náklady pre záujemcu boli vysoké a návratnosť nízka.

Teraz pošta prichádza s konceptom maláPOŠTA. Opäť ide o to, že služby pošty prevádzkuje súkromník alebo obec, ale k dispozícii budú iba tie najčastejšie využívané, a ako pošta zdôrazňuje, zriadenie tejto služby nebude pre záujemcov znamenať výrazné náklady.

MaláPOŠTA v lekárni v Partizánskom. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Prvá maláPOŠTA vznikla na sídlisku v Partizánskom, a to v priestoroch miestnej lekárne. Ďalšie by mali nasledovať.

Romantika poštu nezachráni

Otázne je, či sa tak aj naozaj stane. Všetky čísla totiž naznačujú, že záujem o hlavné poštové služby – listy, šeky a SIPO – rapídne klesá.

Motivácie pre súkromníka, aby tieto služby prevzal na seba, teda nie sú veľmi vysoké.

Obyvatelia sa síce sťažujú, keď hrozí zánik miestnej poštovej pobočky, ale v skutočnosti ju až tak často nevyužívajú.

Podľa Kupku je odpor ľudí založený na emóciách a nie na racionálnych a objektívnych dôvodoch.

Argumentuje tým, že mnohé veci môžu ľudia vybaviť s poštárom, ktorý okrem doručovania zásielok prijíma aj platby SIPO či vypláca dávky a dôchodky. Tento argument však naráža na skúsenosti ľudí s nedostupnými poštármi, ktorých je málo.

Pravdou je, že poštové služby prechádzajú transformáciou po celom svete. Dakedy to boli miesta, ktoré slúžili ako spojenie so štátom a svetom, no internet spravil z pošty okrajovú záležitosť.

Ukazuje to aj prípad Dánska, kde štátna pošta od začiatku tohto roka prestala doručovať listy. Neznamená to, že sa v krajine už listy poslať nedajú, ale namiesto štátnej inštitúcie poskytuje tieto služby po novom súkromník. No pre toho už neplatia prísne regulácie.

Ide o spoločnosť Dao, podľa ktorej posielanie listov zažíva medzi mladými Dánmi dokonca renesanciu.

Aj na sociálnych sieťach existujú iniciatívy prepájajúce mladých ľudí, ktorých nadchla romantika písaných listov. No nie je to taký silný fenomén, aby dokázal poštovým službám vrátiť ich zašlú slávu. A najmä aby im zaručil, že sa vďaka ziskom vrátia opäť do zelených čísel.