HZDS a "one man show"

HZDS je tradične označovaná ako strana jedného muža a s najväčšou pravdepodobnosťou to tak zostane aj po jej sneme 9. júna. Viliam Veteška sa síce po oznámení kandidatúry nádejal, že zmeny nie sú úplne nemožné, ale po tom, ako sa situácia v strane odvtedy vyvinula, zrejme ani on už nie je taký optimista. Do konfrontácie s Mečiarom nešiel otvorene, kritiku zvolil skôr nepriamu, so sebe vlastným druhom humoru (dýchajúcim aspoň malou dávkou človečenstva, v strane nie tak často videného...). No aj táto malá dávka kritiky a guráže stačila podráždiť „lojálnych“ voči predsedovi aj predsedu samotného. Stihol už schytať „obvinenie z kupovania delegátov aj médií“ (od Mečiara to musí vyznieť neuveriteľne smiešne). Podľa denníka Pravda sa pod Veteškom už trasie aj kreslo podpredsedu parlamentu. Poslanec za HZDS Jozef Halecký sa o Veteškovi vyjadril, že „...zrejme bude musieť niesť politické dôsledky za to, že poškodil stranu...“ a že by mal zaplatiť za to, že pred snemom vyvolal medzi straníkmi rozpory... (Pravda 5.6.2007) Nie veľmi lákavá podoba straníckej kolegiality...

Dlho sa diskutovalo o tom, či postupom času sa HZDS predsa len nejakým spôsobom nemohlo zmeniť alebo aspoň nastúpiť na cestu k trochu slušnejšej strane. Dnešné udalosti ukazujú opačnú tvár. Mečiarove sólo projekty ako princíp jeho straníckeho šéfovania, ktoré vždy musí strana dodatočne akceptovať, sa nezmenili. O jeho (strategickom) rozhodnutí nevstupovať do EPP, s čím prvýkrát vyšiel v priamom prenose jednej diskusnej relácie, sa podľa všetkého dozvedeli aj členovia HZDS rovnako neočakávane ako diváci s moderátorom. Odmietnutie vstupu sa dá navyše chápať aj ako isté nepriame potvrdenie toľko odmietaných problémov strany v zahraničí, a takisto aj ako nie veľmi príjemná rezignácia riešiť ich. Mierny nesúhlas od straníckych europoslancov zaznel, ale zrejme to znovu zostane pri „ako povie predseda“...

V súvislosti s voľbami by dôvodov pre možnú stranícku nespokojnosť so svojím šéfom mohlo byť viac. HZDS dlhodobejšie inklinuje skôr k pravici a pre pravicové opozičné strany je Mečiar stále problémom; niekoľkokrát odtiaľ vyšli signály pre Mečiara, aby zvážil „štátnické gesto“ a odstúpil z postu predsedu, čím by zvýšil koaličný potenciál strany. Mečiar takisto už aj vzhľadom na svoj vek predsa len nemá toľko energie ako niekedy... Boli isté očakávania, že si strana uvedomuje tento svoj „mínus“ a že sa ho bude snažiť riešiť. Zrejme aj na to vsadili Mikuš s Veteškom; osobnosť a kult predsedu (ním starostlivo budovaný) však zrejme stále nad všetkým vysoko prevažuje. (Mečiar sa pre jeden denník vyjadril, že svojho nástupcu si chce nájsť a vychovať sám... otázka je, či vzhľadom na rapídny prechod voličov k Ficovi už nie je neskoro...)

Z celkového pohľadu sa charakter HZDS veľmi nemení. Betónovanie akýchkoľvek zárodkov otvorenejšej diskusie a závislosti na Mečiarovi je stále prítomný, aj keď to v súvislosti s prepadom preferencií môže byť riziko. Mocenský charakter sa strany stále drží. Veteška tiež nie je ani tak „samokandidát“ s vlastnou víziou a premysleným konceptom ako skôr nominant Mikušovej trnavskej skupiny. Aj samotná predvolebná diskusia v strane nepripomína aspoň nejakú snahu o konfrontáciu dvoch programov, ale točí sa okolo „kupčenia s hlasmi“, o nájdení odvahy povedať iný názor, trestania z nelojálnosti a podpásových útokov.

Ľudia okolo Mikuša a Vetešku by si ale v istom zmysle mali nastaviť zrkadlo. Ak sa dnes cítia pri vnášaní čerstvejších prúdov tvrdým odporom v strane zaskočení, mali by si uvedomiť, že HZDS povesť otvorenosti nikdy nemala, a že s tým ako členovia dlhé roky žili a stranu s tým vedomím aj reprezentovali. Hovoriť o nich ako o "mužoch na správnom mieste" by bola jednou z ďalších ilúzií.

Lukáš Obšitník

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na