Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
22. január 2020

Čo chýba opozícii k tomu, aby napodobnila úspech z roku 1998

Prečo sú tieto voľby oveľa väčšou lotériou, ako to bolo pred 22 rokmi.
Čo chýba opozícii k tomu, aby napodobnila úspech z roku 1998

Zľava Alojz Hlina, Andrej Kiska, Michal Truban, Miroslav Beblavý, Richard Sulík, Ondrej Dostál a Igor Matovič, foto Facebook Andreja Kisku

Porovnávať voľby, ktoré nás čakajú koncom februára s tými v roku 1998, má množstvo úskalí, ale niektoré podobnosti medzi vtedajšou a dnešnou atmosférou predsa len existujú.

Tak ako vtedy, aj teraz sa hovorí o tom, že z pohľadu budúcnosti krajiny pôjde o zlomové voľby. Vo vzduchu visí veľký dopyt po zmene a vládnuci Smer má podobne ako HZDS v roku 1998 len veľmi malý koaličný potenciál.

Ďalšia podobnosť je v tom, že tak ako dnes Smer aj HZDS čelilo pomerne veľkému odlivu sklamaných voličov. Jeho podpora v priebehu štyroch rokov klesala z 35 na 27 percent. Pre porovnanie, Smer klesol v meraniach agentúry Focus od augusta 2016 z 27 percent na dnešných približne 18 percent.

Podľa volebného prieskumu, ktorý počas volieb v roku 1998 uskutočnila agentúra Focus v spolupráci s Medzinárodným republikánskym inštitútom, si HZDS nedokázalo udržať až 40 percent svojich voličov z roku 1994 a tento výpadok dokázalo nahradiť novými voličmi len spolovice. 

Toľko podobnosť s rokom 1998 a teraz poďme k prvému dôležitému rozdielu. Vtedajšia opozícia (SDK, SDĽ, SOP, SMK) bola pomerne úspešná v oslovovaní sklamaných voličov HZDS. Približne každý desiaty volič HZDS z roku 1994 dal v týchto voľbách hlas SDK, 9 percent hlasovalo za SDĽ a sedem percent z nich za SOP. V prípade strany Rudolfa Schustera tvorili bývalí podporovatelia HZDS až štvrtinu jej voličov. Teda zhruba štvrť milióna voličov HZDS z roku 1994 volilo v roku 1998 opozičné strany, ktoré chceli HZDS vyhnať z vlády. Ak chcela súčasná demokratická opozícia tento výkon napodobniť, musela by presvedčiť približne 180-tisíc voličov Smeru z roka 2016, čo sa teraz javí ako ilúzia.

Dnešnej demokratickej opozícii sa darí oslovovať sklamaných voličov Smeru oveľa menej. Samozrejme, zatiaľ nemáme k dispozícii exit poll a preto treba byť s porovnaním opatrný, no výsledky štandardných prieskumov s menšími vzorkami predsa len nejaké trendy naznačujú.

Keď sa oprieme o dáta agentúry Focus z decembra minulého roku, tak vidíme, že aj nové strany ako PS/Spolu a Za ľudí nevedia napodobniť SOP a dokážu osloviť len veľmi málo sklamaných voličov Smeru. V prípade týchto dvoch strán tvoria takíto voliči len okolo štyroch percent ich aktuálnych podporovateľov.

Kiskovci a trubanovci sú pre frustrovaných voličov koalície mentálne oveľa vzdialenejší, ako boli pre voličov HZDS síce opozičné, ale tiež tak trochu postkomunistické relikty ako SDĽ a SOP. Zdieľať

Jednoducho, kiskovci a trubanovci sú pre frustrovaných voličov koalície mentálne oveľa vzdialenejší, ako boli pre voličov HZDS síce opozičné, ale tiež tak trochu postkomunistické relikty ako SDĽ a SOP.

V tejto disciplíne z dnešnej opozície trochu vyčnieva len strana Sme rodina, na ktorú sa však jej niektorí opoziční partneri pozerajú cez prsty.

Ďalším dôležitým faktorom opozičného úspechu v roku 1998 boli prvovoliči. Išlo o pomerne veľkú voličskú skupinu asi 380-tisíc ľudí, čo bolo okolo desať percent všetkých oprávnených voličov. Teda veľký rezervoár hlasov.

Inzercia

Túto skupinu sa vtedy opozícii, aj s pomocou masívnej občianskej kampane, podarilo mobilizovať a jej účasť kopírovala volebnú účasť celej populácie. Prvovoličov prišlo voliť okolo 80 percent a táto masa bola dôležitým faktorom celkovej vysokej volebnej účasti.

Opozícia bola v získavaní prvovoličských hlasov veľmi úspešná. Najväčšia časť z nich, takmer tretina, dala svoj hlas SDK, SDĽ získalo 18 percent a SOP 13 percent prvovoličov. HZDS dokázalo v tejto skupine získať iba jedenásť percent hlasov.

V týchto voľbách môže ísť k urnám výrazne menej prvovoličov, len približne 213-tisíc. Ich účasť je v tejto chvíli záhadou. Ak by sa aj zmobilizovali, efekt sa bude sotva podobať na rok 1998. Demokratická opozícia síce medzi najmladšími voličmi dokáže slušne bodovať, kým hlasy pre Smer budú v tejto skupine biedne, ale ako ukázal výskum Rady mládeže Slovenska zo sklonku minulého roku, medzi mladými ľuďmi konkuruje demokratickej opozícii ĽSNS. Hlasy prvovoličov budú aj teraz dôležité, no sotva môžu byť takým významným faktorom v prospech opozície, ako to bolo v roku 1998.

Tretím a možno najkľúčovejším rozdielom oproti roku 1998 je formát, v akom ide opozícia do volieb. V roku 1998 sa žiaden volič zmeny nemusel báť toho, že jeho hlas prepadne. Bolo to dané tým, že aj malé opozičné strany (DS, SDSS, Strana zelených) sa stali súčasťou SDK. Spoločne išli do volieb aj maďarské strany.

Dnes sa štyri opozičné subjekty (KDH, SaS, ale aj koalícia PS/Spolu či Sme rodina) pohybujú v pásme ohrozenia a obidve maďarské strany sú v prieskumoch dlhodobo pod prahom zvoliteľnosti do parlamentu.

Na druhej strane, v prospech dnešnej demokratickej opozície hrá to, že Smer je preferenčne výrazne slabší, ako bolo pred 22 rokmi HZDS a vytráca sa aj Dankova SNS, kým v roku 1998 dokázala SNS na úkor HZDS slušne vyrásť.

Lenže práve obmedzená schopnosť opozície osloviť sklamaných voličov Smeru, vysoká popularita extrémistov medzi mladými ľuďmi a veľké riziko prepadnutia opozičných hlasov, robia z týchto volieb oveľa väčšiu lotériu, ako to bolo v roku 1998.

 

Odporúčame