Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
27. február 2021

Nekrológ

Rush Limbaugh (1951 – 2021), RIP

Rush Limbaugh bol v niečom veľmi netypický, ale v niečom to bol typický Američan, skutočný americký originál.

Rush Limbaugh (1951 – 2021), RIP

Konzervatívny rozhlasový komentátor a moderátor Rush Limbaugh. FOTO TASR/AP

Netypický bol v tom, že vydržal tridsaťtri rokov, teda tretinu storočia, každý týždeň každý pracovný deň, päť dní do týždňa, tri hodiny v rádiu hovoriť a pozornosť svojich poslucháčov si udržať, nestratiť ich záujem.

Skúste to. Každý pracovný deň tri hodiny, päťkrát do týždňa, tridsaťtri rokov. A vaši poslucháči sa na vás budú každý deň tešiť a počúvať, čo im budete hovoriť.

Koľko poslucháčov každý deň? Za tú tretinu storočia sa to menilo, ale bolo to v priemere medzi desiatimi a dvadsiatimi miliónmi. V čase jeho najväčšej slávy to bolo rekordných dvadsaťsedem miliónov ľudí. Bol tak najúspešnejším a najviac plateným rozhlasovým redaktorom v dejinách. V tomto bol veľmi netypický. To si vyžaduje úžasný talent. A naopak, bol typickým Američanom v tom, že sa sústredil na svoju parketu a v nej prerazil vo svete. Sústredil sa na to, v čom bol dobrý – možno to bola tá jediná vec, v ktorej bol dobrý –, a stal sa milionárom.

Pochádzal z právnickej rodiny, v ktorej bolo veľa advokátov i sudcov, ale právo ho nezaujímalo. Na vysokej škole vydržal len dva semestre a potom z nej odišiel pracovať do rôznych rozhlasových staníc. Na mysli mal len rádio. A v roku 1988 sa začala jeho show. Najprv v Kalifornii, potom v New Yorku, potom jeho show preberali rozhlasové stanice po celých USA. Nakoniec bola k dispozícii i všade na svete – na amerických vojenských základniach, pretože jeho reláciu púšťal aj armádny rozhlas.

Limbaugh (výslovnosť je limbó) zachránil jeden celý mediálny sektor, dlhé vlny AM. Predtým, než začal svoju show, nebol o ne záujem; všade bola kopa miestnych rozhlasových staníc na krátkych vlnách FM. Kto by mal záujem o dlhé vlny? A kto by dokázal počúvať tri hodiny, ako niekto v rozhlase rozdáva svoje politické múdra a komentáre?

V tom čase predsa najprestížnejším médiom bola televízia, už dávno nie rozhlas. A potom Limbaugh prišiel s formátom talk-show. Komentuje rôzne správy z rôznych amerických médií, i lokálnych, kombinuje to s hudbou a zábavou, teda aj so zosmiešňovaním ľavicovo-liberálnych názorov (feministkám nikdy nehovoril feministky, vždy len feminacistky), a predovšetkým víta telefonáty poslucháčov, s ktorými diskutuje slušne, nezosmiešňuje ich. Vytvorí si tak stálu základňu verných poslucháčov.

Niekedy je podľa svojich kritikov až príliš drsný, napríklad keď púšťa ironické pesničky, keď nejaký aktivista zomrie na HIV/AIDS. Ale jeho poslucháči mu to odpustia, sú zvedaví, aký vtip ešte vymyslí a koho zosmiešni.

Inzercia

So svojou show začal v roku 1988, to bol posledný celý rok, keď bol Ronald Reagan prezidentom. A Ronald Reagan ako exprezident bol tiež jedným z poslucháčov Rusha Limbaugha a dokonca mu napísal list, že keď on, Reagan, už je na dôchodku, vodcom pravice v Amerike je Limbaugh. Tým sa dostávame k jeho vplyvu. Zastával štandardné pravicové republikánske názory: za nízke dane, malý štát, rodinné hodnoty, proti potratom, za právo vlastniť zbrane, za silnú obranu a tvrdší postoj voči nepriateľom v zahraničí. A kto boli jeho poslucháči, ktorí ho tri hodiny denne počúvali? Šoféri kamiónov. Ženy v domácnosti. Majitelia malých firiem. Sekretárky. Všetci tí, ktorí mohli vykonávať aj inú prácu a mohli mať potichu zapnuté rádio.

Najväčší vplyv mal Rush Limbaugh v dvoch obdobiach: v rokoch 1993 – 1994 a 2009 – 2010. V prvom prípade to bolo na začiatku Clintonovho prezidentstva, v druhom na začiatku Obamovho prezidentstva. V rokoch 1992 i 2008 prezidentské voľby vyhrali v USA demokrati a Demokratická strana získala aj väčšiny v oboch komorách Kongresu. Republikáni boli demoralizovaní. A v tejto situácii hlavným lídrom opozície nebol žiadny konkrétny politik, ale bol to Rush Limbaugh a jeho rozhlasová show. Podľa názoru mnohých analytikov práve jeho mobilizácia verných poslucháčov prispela k tomu, že vo voľbách do Kongresu v roku 1994 republikáni po prvýkrát za štyridsať rokov získali väčšinu v oboch jeho komorách a v roku 2010 vzniklo hnutie Tea Party, ktoré tiež pomohlo kongresovým republikánom.

Na záver sa stal podporovateľom prezidenta Trumpa a Trump mu pred rokom vo februári, keď Limbaugh oznámil, že má rakovinu pľúc, udelil najvyššie civilné vyznamenanie – Medailu slobody, ktorú mu na krk zavesila vtedajšia prvá dáma. Nakoniec mu po roku zápasu tá rakovina vzala život. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov.

Predtým takmer ohluchol a až špeciálny implantát mu umožnil opäť počuť. Taktiež sa stal závislým od liekov proti bolestiam, ktoré sú len na lekársky predpis. Určite mnohé jeho vtipy či prirovnania neboli slušné ani vhodné a určite mnohé jeho tvrdenia neboli pravdivé – ale to sa stane každému, kto vysiela pätnásť hodín týždne tridsaťtri rokov. Bol štyrikrát ženatý a nemal deti. Každoročne však prispieval veľkými čiastkami peňazí na liečbu leukémie. Založil nadáciu na pomoc rodinám, ktorých rodinní príslušníci padli ako vojaci. Rád rozdával rétorické rany a taktiež ich aj prijímal. Hlásal to, o čom bol presvedčený, že je správne; a veril v slobodu. Miloval cigary a pôžitok, ktorý mu poskytovali. Bol to americký patriot a veľký komunikátor, ktorý svojou rozhlasovou show poskytoval desiatkam miliónov spoluobčanov pocit spokojnosti, útechy a vedomia, že nie sú sami a osamotení, ale že politické veci vidia podobne i desiatky miliónov ďalších ľudí.

Nech odpočíva v pokoji.

Odporúčame