Aby sa deti vedeli brániť proti zneužitiu

Veľa sa hovorí o sexuálnom zneužívaní detí, ktoré deťom hrozí v rôznych prostrediach, v rodinách, v školských inštitúciách, v športových kluboch i v prostredí cirkvi. Ako môžeme deti vyzbrojiť, aby sa v prípade ohrozenia zo strany dospelého vedeli brániť? Ako s nimi o tejto téme hovoriť, aby sa raz nebáli a v prípade zneužitia vedeli o tom s nami otvorene komunikovať?

Katarína Winterová, doktorka pedagogiky, mediátorka, vedie internetové poradenstvo pre rodičov.

Celá táto oblasť je veľmi citlivá a smutná – zranené deti nielen fyzicky, ale najmä psychicky, polámaná viera v dobro ľudí. Ako a čím teda vyzbrojiť deti, aby sa v prípade ohrozenia zo strany dospelého vedeli brániť?

Jednou zo základných vecí, ktorú každé dieťa potrebuje, je dôvera. Dôvera v rodiča. Vedomie dieťaťa, že nech som sám spravil čokoľvek, nech sa mi stalo čokoľvek, môžem to v dôvere povedať svojmu rodičovi, pretože sa mi nedostane spochybňovania, výsmechu alebo zľahčovania danej skutočnosti. Na vzájomnej dôvere treba pracovať a pestovať si ju od malička. Dôvera v dieťa a dôvera v rodiča dáva silu a vedomie vlastnej hodnoty a schopnosti chrániť seba samého.

V kontexte dnešného sveta, vzťahov a tlakov z rôznych strán vnímam ako dôležité naučiť deti povedať NIE. Naučiť ich, aby sa nebáli povedať „nie, toto sa mi nepáči“, „nie, toto nechcem“, „idem preč, nechcem tu byť…“.

Ak deti pochopia, že nemusia so všetkým súhlasiť, že môžu spokojne povedať nie, že nemusia posúvať svoje hranice komfortnej zóny vo vzťahoch s ľuďmi a v situáciách, nestratia svoju hodnotu.

Nech sa už udeje čokoľvek, je potrebné dôverovať dieťaťu a nespochybňovať ho. Aby dieťa neuverilo klamlivej myšlienke, že je vinné a že to, čo sa mu stalo, je jeho chyba alebo si to zaslúžil. Deti sú krehké a potrebujú uistenie o našej láske v každom čase.

Daniela Čechová, poradenská psychologička a psychoterapeutka, Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, Slovenská asociácia individuálnej psychológie

Zneužívajúci dospelí sa správajú ako predátori. Nevyberú si dieťa, ktoré by sa urputne bránilo, kričalo, kopalo. Naopak, vyberú si slušné a tichšie dieťa, pre ktoré pozornosť dospelého je prejavom náklonnosti.

Navyše, deti majú ťažko šancu ubrániť sa práve preto, že často ide o blízkych ľudí, ktorí sú autoritami, prípadne o rodinných príslušníkov. Medzi dospelým a dieťaťom je nerovnováha moci. Stratégie páchateľov sú premyslené. Pre dieťa je to mätúce, pretože dostáva dva druhy podnetov: kontakt a vzťah s dospelým a súčasne bolesť a strach, paniku.

Veľmi málo prípadov sexuálneho zneužívania sa otvorí a rieši, pretože deti o tom nerozprávajú. Ale v ich psychike to narobí veľa škody, keď sa nespracované negatívne zážitky neintegrujú, v organizme je prítomný stres a ten má toxický efekt. Dokonca i keď niekedy patogénne zážitky zabudneme, stres je neustále prítomný, len nerozumieme prečo, pretože rana je neviditeľná.

Aby sa dieťa dokázalo ubrániť, musí cítiť oporu v rodine. Aby rodičia dokázali byť takou oporou, potrebujú oporu spoločnosti. V pokrokovej a modernej spoločnosti nemá byť zneužívanie tabu. Nesmie pretrvávať spochybňovanie obetí, popieranie či obviňovanie. V problematike zneužívania je potrebné edukovať aj učiteľov, lebo často oni zachytia, že s dieťaťom sa deje niečo nedobré. Prevencia znamená aj čítanie dobrej náučnej literatúry, primeranej veku detí, aby deti vedeli, že ak im je nejaký dotyk nepríjemný alebo niečie reči znejú čudne, môžu to blízkemu človeku povedať.