Diskusia, ako má byť Centrum rodových štúdií treba pochváliť

Dostal som pozvanie na odborný seminár o rodovo vyváženom jazyku, ktorý na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského organizovalo jej Centrum rodových štúdií.

Moja prítomnosť na seminári nikoho z organizátorov neprekvapila. Podobných podujatí mám za sebou niekoľko, aj som z nich priniesol reportáže – či už z podujatia, na ktorom si študenti skúšali robiť „inkluzívnu jazykovú korektúru“, alebo z toho, na ktorom zazneli slová zástupcu Európskej komisie Vladimíra Šuchu o tom, že nám treba rodovú rovnosť natlačiť prostredníctvom kvót.

Vnímajúc jednostranný verejný diskurz o vplyvoch na jazyk, ktorých cieľom chce byť zvýšenie inklúzie, sme sa tejto téme v Postoji venovali. Dali sme tiež priestor odborníčkam, ktoré mnohé tieto vplyvy kriticky reflektovali.

Priniesli sme rozhovor s profesorkou slovenčiny Oľgou Orgoňovou, ako aj články Stanislavy Moyšovej a Silvie Vertanovej, ktoré opísali situáciu v zahraničí. Zhodou okolností sú všetky tri pedagogičkami na Filozofickej fakulte UK.

Už len na otázku, čo je inkluzívny jazyk, sú rôzne odpovede. Je to vedecky zaujímavý jav, ktorý si zaslúži, aby sa vedecky skúmal a aby sa o ňom kultivovane a z rôznych hľadísk diskutovalo.Zdieľať

Bolo to svedectvom toho, že názory na túto tému sú pestré, a to aj medzi odborníkmi. Dokonca aj na samotnej filozofickej fakulte.

Už len na otázku, čo je inkluzívny jazyk, sú rôzne odpovede. Je to skrátka komplexný a vedecky zaujímavý jav, ktorý si zaslúži, aby sa vedecky skúmal a aby sa o ňom kultivovane a z rôznych hľadísk diskutovalo.

Centru rodových štúdií sa takúto diskusiu podarilo spraviť. Treba ho za to pochváliť a aj mu poďakovať. Na seminári vystúpili Oľga Orgoňová, Jana Pekarovičová, Lucia Molnár Satinská, Roman Soóky, Jana Cviková a Gabriela Múcsková, pričom ich príspevky priniesli pomerne široké spektrum poňatí témy inklúzie v jazyku, argumentov i názorov.

Ako to na týchto diskusiách býva, počas takmer piatich hodín, koľko podujatie trvalo, zazneli okrem silných téz aj niektoré zvláštne či miestami úsmevné, ale to teraz nie je podstatné.

Jazykovedkyňa Oľga Orgoňová Neobmedzujme jazyk precitlivenými zákazmi a príkazmi. Nebude to fungovať

Jakub Lipták

Rodovo citlivý jazyk je reštriktívny a nátlakový experiment. Vracia nás o desaťročia dozadu, tvrdí profesorka slovenčiny Orgoňová.

Podstatné je, že sa ľudia s rôznymi pohľadmi vedeli stretnúť za jedným stolom a v relatívne komornej atmosfére diskutovať, argumentovať a slušne nesúhlasiť. Zapájali sa aj ľudia v publiku, ktorí prezentovali svoje názory i skúsenosti z praxe, keďže vo viacerých prípadoch šlo o pedagógov. Bola to skrátka akademická diskusia, ako má byť.

Až prekvapilo, aké to už nie je bežné – v čase, keď sa čoraz viac uzatvárame do názorových bublín, a ak sa nechtiac dostaneme do stretu s iným názorom, nastupujú emócie a prevažuje túžba ohradiť sa namiesto túžby diskutovať. Dnes, keď častejšie počúvame, s kým všetkým a o čom všetkom sa nediskutuje, než s kým všetkým a o čom všetkom by sa diskutovať malo.

V niečom to bol až osviežujúci zážitok. Pripomienka čohosi, čo nie tak dávno zvyklo byť normálne, a dnes až zaskočí.

Držím takýmto diskusiám palce: nielen o inklúzii v jazyku, ale aj o iných – aj polarizujúcich – témach. Potrebujeme ich viac a častejšie.

Jediná vec ma mrzí. Kiež by takáto diskusia – či séria diskusií – prebehla ešte pred tým, ako vznikli niektoré plány, dokumenty či príručky s odporúčaniami pre študentov a pedagógov, ako by mali hovoriť a ako nie. Ktovie, o koľko by boli lepšie a zaujímavejšie.