Ja už kabát neprevrátim (Texty roka)

Ja už kabát neprevrátim (Texty roka)

Rozhovor s profesorom Karolom Holomáňom, niekdajším prednostom gynekológie v Ružinove, o tom, prečo sa za jeho pôsobenia nevykonávali potraty.

(Každý člen redakcie vybral jeden svoj text, ktorý bol pre neho tento rok z nejakého dôvodu mimoriadny. Pre mňa to bola téma o hroziacej zmene pomerov v bratislavskej pôrodnici Ružinov, kde už dlhodobo pracuje početná skupina gynekológov, ktorí odmietajú robiť potraty a tá počas rokov zásadne ovplyvnila mentalitu celého oddelenia. Po nástupe nového vedenia kliniky sa aj v poslednej nemocnici v Bratislave, kde sa nerobili potraty, otočila karta a nový prednosta Jozef Záhumenský sa pokúša zaviesť rutinné výkony potratov ignorujúc mentálne nastavenie svojich podriadených. 

K tejto téme sme priniesli sériu článkov. Najsilnejší bol rozhovor s bývalým prednostom gynekologicko-pôrodníckej kliniky v  Ružinove Karolom Holomáňom, za ktorého éry sa tam potraty nerobili. Keď sme sa stretli, nečakala som, že bude tak otvorene kritizovať nové pomery na klinike a že sa s takou odvahou postaví za svojich lekárov, ktorí pred rokmi podpísali výhradu vo svedomí. Profesor Holomáň totiž ešte na oddelení stále pracuje a denne sa so svojim nástupcom stretáva. O to viac som si vážila úprimnosť, s akou odpovedal na otázky. 

Ružinovskú pôrodnicu si mnohé bratislavské matky vyberali práve z dôvodu, že tam pracujú lekári, pre ktorých je potrat tabu. Môžeme len dúfať, že to tak ostane aj v tomto roku. Osobne by som vnímala ako problém, že moje dieťa pomáha privádzať na svet lekár či asistentka, ktorá si práve odbehla od výkonu umelého potratu a že kým ja vítam svoje narodené dieťa, vo vedľajšej miestnosti iné dieťa zabíjajú lekári svojimi vlastnými rukami. Dúfajme, že ešte máme na výber.)

 

V čase, keď bol prednostom gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice v bratislavskom Ružinove, sa tam potraty na žiadosť pacientky takmer dvadsať rokov nerobili. Pred rokmi všetci tamojší gynekológovia podpísali výhradu vo svedomí. Ako sám tvrdí, neodmietali to z náboženských dôvodov, je to podľa neho otázka svedomia, morálky a rodinnej výchovy.

Aj gynekológ a pôrodník Marek Dráb, ktorý roky v Ružinove pôsobí, pre Postoj nedávno povedal, že tamojší lekári neraz odmietli potraty na pracovisku, no napriek tomu nové vedenie zmenilo politiku, a tak už aj posledná nemocnica v Bratislave interrupcie vykonáva. 

Karol Holomáň vysvetľuje, že hoci nový prednosta Jozef Záhumenský vyhlásil, že teraz už potraty v Ružinove robiť budú, samotné štatistiky výkonov ukazujú, že interrupcie sa tam nevykonávajú. Lekári sa naďalej týmto výkonom bránia a pacienti si už zvykli, že potraty v Ružinove jednoducho nežiadajú.

 

Roky sa za vášho pôsobenia na poste prednostu gynekologicko-pôrodníckej kliniky v bratislavskom Ružinove potraty v nemocnici nevykonávali. Čo sa dnes zmenilo?

Viacerí lekári sme prišli do Ružinova zo Šulekovej a ani tam sme interrupcie nerobili. V Ružinovskej nemocnici sa tiež potraty nevykonávali už viac ako dvadsať rokov. Oficiálne sa situácia, žiaľbohu, zmenila. Aj keď nepovažujem celkom za pravdu, čo nový prednosta povedal pre jedny noviny, že sa tu interrupcie vykonávajú. On ich len povolil, ale nerobia sa.

Dal som si tú námahu a pozrel som si oficiálne výsledky pracovísk, celobratislavskú analýzu za minulý rok a zistil som, že na našom pracovisku sa za minulý rok urobilo len 17 interrupcií, aj tie všetky boli len zo zdravotnej indikácie. Takže to, že rok tu robíme interrupcie, nie je pravda.

Za prvých päť mesiacov v roku 2018 sa na našej klinike urobili len dve interrupcie, opäť zo zdravotných dôvodov.

Nie je to tak, že niektorí gynekológovia si svoje pacientky z ambulancií vybavia v nemocnici a dajú tomu len pečiatku zdravotná indikácia, aby pacientka ušetrila?

Neviem si to celkom predstaviť, lebo každé ukončenie tehotenstva podlieha povinnému hláseniu, a pokiaľ sa to robí zo zdravotných dôvodov, tak tam musí byť nejaké potvrdenie. Samozrejme, švindlovať sa dá, ale myslím si, že by to bolo na veľmi tenkom ľade.

Dnes je na Slovensku veľmi ťažké povedať, koľko sa naozaj robí interrupcií.

Prečo?

Pretože sa robia aj v súkromných, aj v štátnych zariadeniach. To, či sa tie hlásenia robia poctivo, si netrúfam povedať.

Súčasný prednosta kliniky Jozef Záhumenský zmenil verejnú rétoriku a netají sa tým, že interrupcie v Ružinovskej nemocnici zaviedol. Ako si to vysvetľujete?

Situácia na samotnej klinike sa určite nezmenila. Lebo keby sa zmenila, štatistiky by boli celkom iné.

Prednosta Záhumenský prišiel jedno ráno na sedenie a ostentatívne nám lekárom oznámil, že sa odteraz na našej klinike budú robiť interrupcie. Nato som ja vystúpil a povedal som svoj jasný názor, že všetci zamestnanci kliniky už takýmto príkazom čelili niekoľkokrát.

Prvýkrát, keď sme pred viac ako dvadsiatimi rokmi deklarovali, že nebudeme robiť interrupcie.

Prednosta Záhumenský prišiel jedno ráno na sedenie a ostentatívne nám lekárom oznámil, že sa odteraz na našej klinike budú robiť interrupcie. Zdieľať

Vtedy sa riaditeľ tiež snažil toto naše rozhodnutie zmeniť, ale sa mu to nepodarilo. Potom neskôr prišiel ďalší pokus, keď sa nám ekonomický riaditeľ snažil vysvetliť, že sa musíme umúdriť, lebo strácame pacientov a prichádzame tak o zdroje.

Povedal som mu, že máme výhradu vo svedomí. On sa ma opýtal, že azda nie všetci. Ja som ho uistil, že podľa môjho názoru všetci. Na to, aby si to overil, musel každý zvlášť podpísať jeden list, kde deklaroval to, že má výhradu vo svedomí. A na moje veľké prekvapenie to podpísali naozaj všetci. To bolo asi pred viac ako desiatimi rokmi. Nebol ani jeden gynekológ, ktorý by to nepodpísal.

Vyvíjali ste na lekárov nátlak, aby to podpísali?

Nie. Samozrejme, bol som si vedomý, že nie všetci mali úprimne výhradu vo svedomí, odbornou argumentáciou prijali toto rozhodnutie. Každý mal predsa slobodu. Toto rozhodnutie nebolo len mojím rozhodnutím, ako sa to snažia niektorí dnes prezentovať.

Robenie interrupcií nepatrí na žiadne klinické pracovisko, tobôž nie na špičkové, za aké som považoval našu kliniku. Zdieľať

Rozprávali sme sa o tom na spoločných stretnutiach a dospeli sme k názoru, že v 21. storočí robiť interrupcie je nonsens a že máme dosť inej práce.

Zdôvodnili sme to tým, že keď zachraňujeme deti, ktoré by pred desiatimi rokmi nemali šancu na prežitie, tak nemáme morálne právo na to, aby sme zabíjali zdravé deti v maternici.

Vôbec to nebolo pod nátlakom, pokojne sa môžete spýtať kolegov. Bolo to rozhodnutie celého kolektívu, veľa sme diskutovali, neprišlo to zo dňa na deň. Rozhodli sme však, že sa budeme venovať radšej medicíne. Robenie interrupcií nepatrí na žiadne klinické pracovisko, tobôž nie na špičkové, za aké som považoval našu kliniku. Zdá sa mi to až smiešne, aby sme v dnešnej dobe medicínskeho pokroku vôbec riešili, či robiť interrupcie alebo nerobiť.

Čo je váš hlavný argument, prečo interrupcie na klinické pracovisko nepatria?

Lebo to nie je liečebný výkon. Ako liečebný výkon to môžete klasifikovať len v prípade, ak ide o interrupciu zo zdravotných dôvodov, keď je ohrozený život matky, alebo je plod poškodený tak, že nie je schopný postnatálneho života. Takže nevidím dôvod, prečo by koncové pracovisko malo toto riešiť. Nech to robia tí, do ktorých portfólia to patrí, privátne centrá.

Kritici hovoria, že v súkromných centrách je to drahé a potraty tak nie sú dostupné pre chudobnejšie ženy...

V dnešnej dobe neexistuje interrupcia zadarmo. Aj tí najchudobnejší musia za to zaplatiť a to je jedno, či to urobia v štátnom alebo súkromnom zariadení. Súkromníci si k tomu maximálne prihodia nejaký nadštandard, ale nikto interrupcie zadarmo nerobí.

Váš súčasný prednosta zaviedol v ružinovskej nemocnici novú politiku, verejne deklaruje, že interrupcie sa už u vás robia. Zmenila sa od tohto rozhodnutia aj situácia medzi lekármi?

Nezmenila, v podstate asi všetkým vyhovovala situácia, že sa tu interrupcie nerobili. Zjavne sa nikto do takýchto výkonov ani nehrnie. Neviem o tom, že by niekto z lekárov toto vyhlásenie o výhrade vo svedomí zrušil. Pokiaľ to nezrušil, tak je to platné.

Čo sa však bude diať ďalej, keď na jednej strane tu máte lekárov s výhradou vo svedomí a na druhej strane prednostu, ktorý vyhlásil, že sa tu interrupcie robiť budú?

No to naozaj neviem, čo bude ďalej. Buď to bude robiť on sám, alebo ešte tí, ktorí prišli ako noví a ešte to podpísané nemajú. Samozrejme, že sa môže stať, že niekto výhradu vo svedomí z karieristických dôvodov stiahne, ale v realite pochybujem, že by to niekto urobil.

Medzi novými lekármi má teda Záhumenský veľkú podporu?

Samozrejme, nový šéf má medzi mladými podporu, inak by tu predsa nerobili (Úsmev.). Ale takmer s istotou môžem povedať, že aj väčšina tých mladých kolegov nebude chcieť robiť interrupcie.

Možno nejaké vyhrážky budú, ale v dnešnej dobe vyhodiť niekoho za názor na interrupcie je, dúfam, neprijateľné. Zdieľať

Tí ľudia chcú odborne rásť, a nie riešiť interrupcie. Ale isteže sa im ťažšie stavia na odpor, lebo čo už len nám starým môže urobiť..., tým mladým však môže skomplikovať kariéru.

Hrozí tým lekárom, ktorí otvorene vystúpili proti rozhodnutiu zaviesť na klinike interrupcie, nejaký personálny postih?

Nemyslím si. Možno nejaké vyhrážky budú, ale v dnešnej dobe vyhodiť niekoho za názor na interrupcie je, dúfam, neprijateľné. Toho si je vedomý aj prednosta.

Akú ma nový prednosta motiváciu zaviesť interrupcie v Ružinove? Robia sa predsa v každej bratislavskej nemocnici, nedostupnosťou tohto výkonu pre ženy už nemôže argumentovať...

To je pre mňa naozaj záhadou. Otvorene som sa ho to aj opýtal pred všetkými doktormi. Prirovnal som to k dobe socializmu, kde o takýchto veciach rozhodovala stranícka skupina, a opýtal som sa, či mu to nejaká stranícka skupina dala za úlohu. Povedal, že nie. Pýtal som sa, či to chce riaditeľ nemocnice, odpovedal, že nie. Tak som mu povedal, že to asi ide len z vašej hlavy, tak beriete celú zodpovednosť na seba vy.

Ale s istotou viem, že do neho vŕtala skupina gynekológov, mimo našej nemocnice, ktorej ja ležím v žalúdku. Ide o ľudí, ktorí reagovali aj na môj článok s názvom Úcta k životu v našom odbornom časopise, kde som vysvetlil, prečo nebudeme robiť interrupcie. Na tento článok som dostal veľa ďakovných listov od gynekológov z jednotlivých pracovísk.

Nikdy sme to neriešili z náboženských dôvodov, je to jednoducho otázka svedomia a morálky, rodinnej výchovy. Zdieľať

Ale, samozrejme, boli aj odporcovia. S nimi sme si potom cez časopis vymieňali články. Oni dali svoje stanovisko, ja som reagoval. S jedným z týchto odporcov som robil aj na etickej komisii ministerstva zdravotníctva, kde sa tiež riešila otázka interrupcií. On tvrdil, že síce je za to, aby každá žena mala právo voľby, ale že on nikdy v živote žiadnu interrupciu neurobil a ani neurobí. Takže také sú to zásady.

Výhrada vo svedomí sa prezentuje stále ako otázka náboženského postoja v odbornej obci. Súhlasíte s tým?

Nikdy sme to neriešili z náboženských dôvodov, je to jednoducho otázka svedomia a morálky, rodinnej výchovy. Samozrejme, kresťania majú svoje zásady v živote, ale ja som mal na oddelení kresťanov v menšine.

Aká je dnes vaša pozícia v nemocnici?

Pracujem na plný úväzok, hoci som dva mesiace penzista, a to som išiel až v 73 rokoch do penzie. Mám tu funkčné miesto profesora, angažujem sa hlavne v onkogynekológii, chodím aj do ambulancie, odoperujem svoje pacientky, mám oveľa viac času venovať sa svojim pacientom, ako som mal voľakedy.

Máte vplyv na to, čo sa deje na klinike?

Nikto sa ma nič nepýta, ale ja si svoje poviem vždy. Už nemám čo stratiť.

Myslíte si, že novým rozhodnutím prednostu sa atmosféra medzi lekármi preklopí?

Ťažko. Keď sa interrupcie budú robiť, tak to zoberú na seba jeden-dvaja ľudia. Ale už aj výsledky za minulý rok, ktoré som spomínal, mi dávajú za pravdu.

Pacientom nevadí, že tu interrupcie nerobíme, napokon, počty pacientok sa stále zvyšujú. Zdieľať

To, že sa tu nerobia interrupcie, je už tak viazané na naše pracovisko, že pacientky už ani nechodia so žiadosťou, že si to chcú dať spraviť tu. Pacientom nevadí, že tu interrupcie nerobíme, napokon, počty pacientok sa stále zvyšujú.

Napriek tomu pred pár rokmi, keď si na chvíľu anestéziológovia na Antolskej uplatnili výhradu vo svedomí, že nechcú chodiť k interrupciám, lebo chceli docieliť zvýšenie platov, tak médiá vyvolali hystériu, že bratislavské ženy nemajú prístup k potratom, lebo až dve nemocnice odmietajú vykonávať interrupcie. Dnes sa teda situácia celkom obrátila...

Väčšina potratov sa dnes už robí na súkromných pracoviskách ako ambulantný výkon a myslím si, že to aj má byť.

Počty interrupcií v štátnych nemocniciach klesajú a je to tak dobre. Zdieľať

Ale nehovorme stále len o gynekológoch. Aj zdravotní pracovníci, sestry aj lekári iných odborov sa odmietajú zúčastňovať pri interrupciách, tiež majú výhradu vo svedomí. Počty interrupcií v štátnych nemocniciach klesajú a je to tak dobre.

Teraz sa riešia potraty opäť aj v politike. Máte na túto debatu o potratovom zákone svoj názor?

Ja kabát neprevraciam podľa toho, kto ten zákon teraz rieši. Vždy som bol proti interrupciám, tak takým už aj zostanem.

Keď sa však pozriem na realitu na Slovensku, uvedomujem si, že zákaz interrupcií určite neprejde. To by sme boli veľmi naivní, keby sme si mysleli, že to tak bude. Aspoň určité reštrikcie by som privítal. Hlavne to, aby dôvodom na interrupciu nebolo napríklad to, že žena ide na dovolenku, kde nechcene otehotnie, a tvrdí, že ešte nie je ten správny čas a potom o pol roka príde, že už chce otehotnieť. A takýchto dôvodov na interrupciu nie je málo. Toto považujem za absurdné a nikto ma nepresvedčí, že toto je tá slobodná voľba ženy.

Foto Pavol Rábara

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo