Lekár poberá nadštandardný plat v regionálnej nemocnici a zároveň pracuje vo vyše piatich ďalších zariadeniach, z ktorých každý mesiac získava stovky až tisícky eur.
Aj s takýmto prípadom sa stretli kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu, keď zanalyzovali súbežné úväzky lekárov – nemocničných aj ambulantných.
Podobných prípadov je podľa nich viac. Len v roku 2024 pracovalo pre viac ako jedného zamestnávateľa až 42 percent lekárov.
To nevyhnutne nie je problém. Aj analýza podotýka, že viacnásobné úväzky môžu napomáhať výmenu skúseností i vedomostí medzi nemocnicami navzájom, ale aj s lekárskymi fakultami. Zároveň však upozorňuje, že takáto prax môže viesť k viacerým problémom.
Hlavnou otázkou je, či lekári s viacnásobnými úväzkami dokážu plnohodnotne pracovať na všetkých miestach a odvádzať výkon adekvátny poberanému platu. Rizikom je aj účelové presmerovávanie niektorých prípadov či pacientov do súkromných zariadení.
NKÚ upozorňuje, že ide o dôležitú tému, keďže sa týka veľkého počtu lekárov, zatiaľ čo zdroje v zdravotníctve sú obmedzené. Pritom len v roku 2025 išlo do zdravotníctva vyše desať miliárd eur, čo je približne 15 percent celkového objemu verejných výdavkov.
Téme sa v minulosti venoval aj Útvar hodnoty za peniaze, ktorý poukázal na to, že v roku 2023 mala takmer polovica lekárov fakultných a univerzitných nemocníc nejaké vedľajšie príjmy, pričom nemocnice ich „prakticky nesledujú“.
_jpg0a000002-4444-e681.jpg)
Kontrolóri na základe dát od Sociálnej poisťovne zistili, že v roku 2024 poberali pracovný príjem v priemere od 1,7 subjektu. Ak sa dáta očistia od zmien zamestnávateľa, priemer dosiahne hodnotu 1,62.
Čo to v praxi znamená?
Z celkového počtu 21 102 lekárov, na ktorých sa NKÚ pozrel, pracovalo 8 760 u dvoch alebo viacerých zamestnávateľov. Mohlo ísť o lekárov, ktorí majú úväzok v nemocnici a zároveň ordinujú v ambulanciách, zariadeniach jednodňovej starostlivosti, učia na školách či vypracovávajú posudky.
Zaujímavé je najmä to, že takmer 2 900 lekárov pôsobí na troch a viacerých pracoviskách zároveň, 103 lekárov dokonca stíha pracovať pre viac ako päť zamestnávateľov naraz.
Častejšie majú viac úväzkov muži lekári než lekárky.
NKÚ si však všimol aj mnohé naozaj neštandardné situácie, ktoré naznačujú, že ide o záležitosť, do ktorej sa žiada vniesť systém a poriadok.
Príklady problematických viacúväzkových lekárov podľa NKÚ
1. Lekár, ktorý popri výkone v štátnej nemocnici má na malý úväzok platby od desiatich rôznych zdravotníckych zariadení. Hlavný príjem poberá od IT firmy zameranej na zdravotníctvo.
2. Lekár fakultnej nemocnice, ktorý zároveň poberá tisícky eur z dvoch súkromných zariadení a menšie sumy od ďalších piatich pracovísk.
3. Lekár pôsobí naraz v troch zariadeniach, na troch školách a okrem toho aj v inštitúcii ako manažér zdravotníctva.
4. Lekár s príjmami zo siedmich ambulancií.
5. Lekár univerzitnej nemocnice, zároveň s výplatou v tisíckach eur z jednej regionálnej nemocnice aj z inej polikliniky a s príjmami v stovkách eur z dvoch ďalších zariadení. Okrem toho je naplno odborným asistentom na vysokej škole.
6. Lekár s nadštandardným platom v regionálnej nemocnici, zároveň s mesačnými výplatami v stovkách až tisíckach eur z viac ako piatich ďalších zariadení.
7. Lekár s nadštandardným platom v národnom ústave. Rovnakú špecializáciu robí v ďalších troch zariadeniach a ešte pôsobí ako docent na dvoch univerzitách.
8. Lekár s príjmom od piatich zdravotníckych zariadení, z jedného dostáva viac ako desaťtisíc eur, z dvoch ďalších ide o tisícky eur.
9. Lekár pracuje v piatich nemocniciach vrátane dvoch koncových. Okrem toho pôsobí ako docent na univerzite.
10. Lekár, primár vo fakultnej nemocnici, ktorý poberá príjmy od štyroch ďalších zariadení vrátane dvoch iných fakultiek a k tomu pôsobí aj na vysokej škole.
11. Lekár regionálnej nemocnice, ktorého platí aj viacero spoločností v zdravotníctve. Od dvoch z nich mal v niektorých mesiacoch príjmy takmer milión eur.
„Cieľom nebolo hodnotiť, či je existencia viacnásobných úväzkov lekárov dobrá alebo zlá. Avšak opísané extrémne prípady, ktoré dátová analýza odhalila, ukazujú, že systém nie je nastavený optimálne a treba uvažovať nad opatreniami, ktoré by takýmto extrémom zamedzili,“ konštatujú autori analýzy a nabádajú, aby si podobné prípady všímali aj iné štátne orgány.
To, že lekár pracuje na viacerých miestach, je bežná prax v nemocniciach aj v ambulanciách. Analýza ukázala, že takmer 60 percent takýchto zariadení zamestnáva lekárov, ktorí pracujú na viacerých miestach.
Spravidla robia pre štátne aj súkromné kliniky, hoci v prípade súkromníkov ide o vyššie číslo.
Viacero zdrojov príjmov majú najčastejšie súdni a posudkoví lekári, čo je z povahy ich práce prirodzené. Typicky ide o ľudí, ktorí majú hlavný pracovný pomer v nemocnici alebo vo vlastnej ambulancii a popri tom uzatvárajú zmluvy s viacerými obcami, pre ktoré robia posudky.
Viac súbežných úväzkov majú aj hygienici, lekári urgentnej medicíny, plastickí chirurgovia, patológovia či neurochirurgovia.
.png)
Najviac ich je v malých súkromných zariadeniach a jednodňovkách, ktoré sa venujú napríklad rádiodiagnostike či estetickej medicíne.
Bežne sa však vyskytujú aj vo veľkých štátnych nemocniciach. V Univerzitnej nemocnici Bratislava v roku 2024 lekári v priemere poberali súbežne príjem od 1,96 zamestnávateľov. V nemocnici Agelu v Žiari nad Hronom a Banskej Štiavnici to bolo až 2,25 zamestnávateľov.
Ako je to v prípade iných súkromných nemocníc Agelu či siete Penta Hospitals, analýza jasne neukazuje. Vysvetľuje to tým, že „identita subjektov iných ako štátnych alebo samosprávnych sa nezverejňuje“. Z dát však vyplýva, že najmenej zamestnávateľov majú lekári regionálnych župných nemocníc, ako napríklad Liptovská nemocnica v Liptovskom Mikuláši s 1,44.
Ministerstvo zdravotníctva nedávno zverejnilo audit, ktorým zisťovalo, kde sa v nemocniciach strácajú peniaze. Audítori vidia najväčší potenciál úspor v manažmente a odmeňovaní personálu, keďže nemocnice majú dlhodobo problém s kontrolou dochádzky.
Aj v roku 2026 je totiž dochádzkový systém v štátnych nemocniciach stále často len vo forme papierovej evidencie, čo znižuje dôveryhodnosť a správnosť záznamov.
Zavádzanie elektronického systému sa však zo strany zdravotníkov nie všade stretáva s nadšením. Podľa riaditeľa bratislavskej univerzitnej nemocnice Alexandra Mayera niekto dochádzkové zariadenia v jeho nemocnici znefunkčňuje.
„Zatiaľ som sa dočkal len kritiky a prestrihaných káblov na zariadeniach, ktoré sme namontovali všade, kde sa dalo,“ povedal pri prezentovaní auditu.
„Moji zamestnanci majú možnosť pracovať v rámci Bratislavského kraja v 76 jednodňových zariadeniach a môj podpis ako štatutára, či s tým súhlasím alebo nie, aby niekto niekde pracoval mimo pracovného času, v zásade neznamená nič,“ dodal riaditeľ, ktorý má sám niekoľko vedľajších úväzkov popri riadení najväčšej štátnej nemocnice.

NKÚ v závere analýzy odporúča zaviesť pri viacerých úväzkoch väčšiu transparentnosť a dôkladnejšie si na ne posvietiť.
„Minimálne z toho pohľadu, ako majú jednotlivé zdravotnícke zariadenia nastavené procesy kontroly a manažovania danej problematiky,“ píšu kontrolóri a radia zaviesť aj štatút univerzitného lekára. Iba tak sa totiž dá zaručiť, že lekári budú plnohodnotne pracovať na všetkých miestach, kde majú úväzok.
Na živelné vedľajšie úväzky lekárov sa sťažoval ešte minulý rok aj Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
„Máme tretinu lekárov, ktorí robia u viac ako dvoch či troch zamestnávateľov. Ráno si odbehnú do štátnej nemocnice, pred obedom bežia do súkromnej praxe a večer robia vo svojej vlastnej ordinácii. O tom však žiaden lekár už nechce rozprávať,“ povedal pre Postoj Andrassy.
Problém vidí v tom, že systém pracovných zmlúv zamestnancov v zdravotníctve je „veľkoryso nastavený“.
„Niektorí sú aj zázrační päťúväzkoví lekári. Veď to by potrebovali nie 24-, ale 48-hodinový pracovný deň. Chcete, aby vás potom takýto lekár operoval?“ pýta sa Andrassy, podľa ktorého by sa lekári mali pozrieť do zrkadla.

Čo o najnovších zisteniach o vedľajších úväzkoch lekárov hovoria odborári?
„Podľa analýzy NKÚ drvivá väčšina úväzkárov v nemocniciach sú lekári s úväzkom na lekárskych či zdravotníckych fakultách. Napríklad v UNB je bežné, že takzvaný školský lekár, profesor, docent má úväzok v nemocnici, ďalší na Lekárskej fakulte UK a tretí na LF SZU. Túto anomáliu má okrem iného riešiť zákon o univerzitných nemocniciach, ktorý sme žiadali pri výpovediach a vláda nám ho sľúbila,“ reaguje pre Postoj predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. „Tým by sa drvivá väčšina úväzkov lekárov vyriešila,“ dodáva.
V Rádiu Lumen na margo podobných praktík reagoval takto: „Ja mám plný úväzok v nemocnici, založil som tam ambulanciu, ktorá nemocnici prináša zisk, a pracujem tam, nemám žiadnu súkromnú ambulanciu.“
Hoci podľa Visolajského by to malo fungovať len tak, že lekár má buď plný úväzok v ambulancii, alebo v nemocnici, aj jeho poprední kolegovia z LOZ-u majú popri práci v nemocnici súkromné ambulancie.
Predseda LOZ-u to háji aj tým, že v zahraničí je to úplne bežné a lekári si takto čiastočne riešia aj pracovné vyhorenie v nemocnici. „Lekár si trošku zníži úväzok, aby mal aj iné pôsobenie. Veľa lekárov vyhorenie rieši takto,“ vravel Visolajský.

Peter Visolajský. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Zároveň pokladá za choré, ak skúsení operatéri zarobia viac v súkromnej ambulancii, kde ošetrujú banálne prípady, než v nemocnici, kde robia špičkovú medicínu.
„To vyriešime tak, že lekárovi zakážeme, aby ambuloval? Nevyriešime, lebo keď zarobí viac v ambulancii, vždy si ju vyberie. Ide o problém, ktorý spôsobila choroba financovania nemocníc,“ tvrdí Visolajský a žiada zmeniť systém tak, aby sa lekárom oplatilo pracovať len v nemocnici.
Na druhej strane by však podľa neho pacientom nepomohlo, ak by sa bočné úväzky nemocničným lekárom zakázali.
„Títo lekári aj v ambulanciách vybavujú pacientov. Ak im zrušíme úväzky, budú tam chýbať. Nedá sa to len tak zrušiť,“ hovoril šéf odborárov. To, prečo viacerí lekári pracujú mimo nemocnice so súhlasom riaditeľa, sa treba podľa Visolajského pýtať riaditeľov, ktorí im tieto súhlasy dali. Problémom sú však aj lekári, ktorí svoje úväzky vedeniu poctivo nenahlasujú.