V tejto kauze nemierme na Plavčana

V tejto kauze nemierme na Plavčana

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan otvoril prístavbu Základnej školy v Kráľovej pri Senci, 8. decembra 2016. FOTO TASR - Michal Svítok

Ministri Ficovej vlády by mali padať pre kauzy, nie pre kauzičky.

To, že ministerstvo školstva nezaplatilo prístup k svetovým vedeckým databázam ako Scopus či Reaxys, a tak sa naši vedci od 1. januára nemôžu dostať k textom z odborných časopisov, je zaiste problém.

Slovenská búrka v pohári vody

Lenže výzvy z rôznych strán, že minister Plavčan by mal kvôli tomuto odstúpiť z funkcie, sú celkom prehnané. Nielen preto, že v tejto vláde máme nejedného ministra, ktorý má za ušami rádovo väčšiu kauzu.

Navyše, ak Plavčan splní, čo hovorí, teda že v priebehu pár dní sa všetko zaplatí a prístup vedcov do týchto databáz bude v plnej miere obnovený, tento dvojtýždňový výpadok nebude žiadnou drámou, a už vôbec nie „zločinom na slovenskej vede“ (Igor Matovič).

Tým najväčším problémom nie je ani tak tento výpadok, ale zrejme skôr prístup, že na to na ministerstve z ľahostajnosti, pasivity či iného dôvodu pozabudli. Ani to nevieme presne, minister tvrdí, že o probléme v skutočnosti v posledných mesiacoch rokovali, vraj išlo o „pomerne zložité rokovania“, nič viac nie je známe, Keďže štát objednáva momentálne vypnuté vedecké databázy centrálne, zhruba za 3,5 milióna eur ročne (dosiaľ hradených cez eurofondy), vzhľadom na výšku sumy chce tiež Plavčan hovoriť aj o spolufinancovaní týchto databáz s univerzitami aj o tom, či sú tieto databázy potrebné pre všetkých.

To všetko je dôležité aj správne, skôr sa to však javí tak, že Plavčan sa zobudil, až keď sa databázy vypli. Tým je však slovenský kontext kauzy vyčerpaný.

Oveľa dôležitejší je svetový kontext, o ktorom sa u nás nehovorí – až ten je skutočnou kauzou, dokonca megakauzou.

Skutočný problém sa volá takto: Elsevier

Rovnaký problém ako my, len z celkom iných dôvodov, riešia od začiatku roka aj nemeckí vedci. Aj tí stratili prístup k databázam ako Science Direct a Scopus, nemôžu si prečítať texty v tých najvýznamnejších karentovaných časopisoch.

Až 60 vedeckých inštitútov totiž na konci minulého roka odmietlo uzatvoriť zmluvu s vydavateľstvom Elsevier, ktoré tieto databázy prevádzkuje. A to z dôvodu, že Elsevier neustále zvyšuje ceny a svoje elektronické produkty ponúka v celkom nevýhodných balíkoch, v ktorých musíte platiť aj za to, čo vôbec nepotrebujete.

Holandské vydavateľstvo Elsevier, ktoré vydáva asi 3 500 vedeckých žurnálov, má vo svetovej vedeckej brandži už dlhodobo pomerne zlú povesť. Svoje výsadné postavenie na trhu využíva na agresívnu cenovú politiku, jeho ziskové marže dosahujú 30 až 40 percent, ročný zisk holandského vydavateľstva je na úrovni miliárd eur. Každý rok zvyšuje cenu zhruba o päť percent, čo je pre vedcov, univerzity a rôzne inštitúcie po celom svete čoraz väčší problém.

Známa je výzva uznávaného britského matematika Timothyho Gowersa, ktorý pred pár rokmi povzbudil vedcov, aby konečne bojkotovali vydavateľstvo – tým, že už nebudú publikovať svoje výskumy ani recenzie či posudky v žiadnom z vedeckých žurnálov, ktoré Elsevier vydáva.

Prečo Elsevier vypol aj Nemcov

V Nemecku vedecká komunita na čele s univerzitami a vysokými školami zareagovala na agresívne správanie Elseviera tým, že sa spojili v takzvanom projekte DEAL. Chceli si tak vyrokovať zľavy na nové, tentoraz národné licenčné zmluvy.

Lenže ani to nepomohlo, rokovania s Elsevierom neviedli k úspechu.

Na konci minulého roka preto zástupcovia nemeckých vedcov vydali vyhlásenie, v ktorom odmietli poslednú ponuku vydavateľstva Elsevier, ktoré podľa nich nezodpovedá férovej cenotvorbe a odmieta transparentný model obchodu.

Elsevier ani po výzve neustúpil, pretože verí, že v hre nervov ustúpi ten slabší – mnohí vedci si nevedia predstaviť, ako by mohli fungovať bez čítania vedeckých žurnálov, ktoré vydáva toto vydavateľstvo. Od 1. januára teda Elsevier Nemcom vypol prístup, rokovania vraj majú ďalej pokračovať.

Mimochodom, podobné problémy má aj malé (i keď bohaté) Fínsko, ktoré v roku 2015 za prístup k vedeckým časopisom zaplatilo až 27 miliónov eur.

Hon na Plavčana je preto v kontexte celého svetového problému len malou slovenskou hystériou. Oveľa dôležitejšie bude sledovať, aké reformné dokumenty predloží minister v oblasti regionálneho a vysokého školstva na jar a aké zákony na to nadviaže – až potom ho treba haniť či chváliť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo