Krajniak o konzervatívnom bloku Matovič donútil opozíciu byť jeho vazalom, ja progresívcom pomáhať nechcem

„Igor Matovič chce progresívcom pomôcť, ale ja im pomáhať nechcem. Konzervatívci a kresťania by nemali mať ambíciu byť len doplnkom,“ hovorí Milan Krajniak, predseda strany Konzervatívci – Kresťanská únia. Tvrdí, že nechce byť „cvičenou opičkou“ PS, Roberta Fica ani Matoviča. 

V rozhovore približuje svoju víziu konzervatívneho bloku s Hnutím Slovensko, KDH i Maďarskou alianciou. Koho vníma ako kandidáta na premiéra? A nakoľko ide o vážnu ideu, ak s ňou prichádza polpercentná strana?

Tiež vysvetľuje, prečo by stál radšej o koaličnú podporu Hlasu než Progresívneho Slovenska, ktorého poslancov pokladá za „ideologických šialencov“, a pochybuje, že by ich v koalícii dokázal ustrážiť. Ako vníma posuny v Sme rodina? A za akých podmienok by kandidoval na bratislavského župana?

Na Bratislavských Hanusových dňoch ste zaujali tézou o potrebe vzniku konzervatívneho stredopravého bloku. Jeho súčasťou by podľa vašich predstáv malo byť KDH, Hnutie Slovensko, Kresťanská únia, Za ľudí a možno aj Maďarská aliancia. Rozprávali ste sa o tejto myšlienke s predsedami spomínaných strán predtým aj osobne?

Keď som sa pred rokom a pol stal predsedom Kresťanskej únie, od začiatku som tvrdil, že zmyslom nášho pôsobenia v politike je, aby si ľudia na Slovensku nemuseli vyberať iba medzi dvoma zlami – Smerom a PS –, ale aby mali alternatívu, ktorá je dobrá.

Hovorím o tom už rok a pol – v zákulisí, na verejnosti aj s predsedami jednotlivých strán. Myslím si, že je to dobrá idea, ale aby nebol nikto vyplašený, dodávam, že o konkrétnostiach sa bude dať hovoriť až po komunálnych a regionálnych voľbách, ktoré sú teraz prioritou.

Mám aj veľmi spontánne ohlasy, ľudia ma zastavujú a hovoria, že sa im táto idea páči, pretože chcú voliť niekoho z presvedčenia a podporiť niečo pozitívne, čomu reálne veria.

Ako táto idea vznikla?

Veľmi jednoducho. Keď si vezmete hlasovania poslancov za KDH, Hnutie Slovensko alebo nás v parlamente, v deväťdesiatich percentách prípadov pri ekonomických, hodnotových, ale aj bezpečnostných otázkach hlasujú spoločne bez akejkoľvek koordinácie. Prečo netolerovať tých desať percent odlišností, keď na deväťdesiatich percentách podstatných vecí sa dokážeme zhodnúť?

Vy pokladáte diskusiu o tomto bloku za skutočne reálnu?

Pokladám ju za reálnu, a preto s ňou prichádzam. Túto ideu budem presadzovať veľmi nezištne, nie sú za tým žiadne bočné úmysly.

Ľudia sa ma pýtajú, či zase chcem byť premiérom. Nechcem. KDH a Hnutie Slovensko sú v stredokonzervatívnom priestore najsilnejší, tak nech sa dohodnú, koho chcú nominovať, a my ho podporíme. Budúca vláda na Slovensku bude na sto percent koaličná. Ten, kto bude určovať, akými témami sa bude vláda zaoberať, bude premiér, on o tom rozhoduje. A rozhoduje aj na európskych summitoch. Keď zostane na chvíľu ticho, tak prídeme aj o tie posledné zvyšky suverenity, ktoré ešte máme.

Preto je dôležité, aby bol premiérom niekto zo stredokonzervatívneho prostredia. Naozaj stačí chvíľka ticha a aj v hodnotových otázkach už budeme úplne vydaní na milosť a nemilosť progresívcov zo západnej Európy.

Vyhlásili ste, že kandidát na premiéra tejto zostavy by dokázal poraziť Smer aj Progresívne Slovensko a bol by schopný zostaviť vládu. Koho však z tejto zostavy vnímate ako reálne priechodného kandidáta?

Toto by som nechal na KDH a Hnutie Slovensko. Ak by takýto blok vznikol, nech sa dohodnú a nominujú niekoho, na kom nájdu zhodu.

Úplne logická dohoda môže byť aj taká, že ľudia svojím krúžkovaním rozhodnú, koho si želajú ako budúceho premiéra. Neotváram túto tému teraz s tým, že o nej máme začať hovoriť. Vôbec nie. Hovorím to ako svoju predstavu, ktorá má podľa mňa podporu dvadsiatich až tridsiatich percent voličov, ktorí nechcú voliť ani PS, ani Smer.

Teraz pociťujem priestor baviť sa o programových otázkach. Mali by sme pracovať na spoločnej predstave, ako by malo vyzerať programové vyhlásenie vlády v oblasti ekonomiky, zdravotníctva a školstva. Tam dokážeme sformulovať stopercentne kompetentnejšiu alternatívu ako táto vláda a rozhodne aj ako Progresívne Slovensko.

Ak by bol Igor Matovič na konci kandidátky a Milan Majerský na jej začiatku, nemyslíte si, že Igor Matovič by sa prekrúžkoval a stal by sa potenciálnym premiérom takejto zostavy aj napriek tomu, že časť spoločnosti ako premiér nepresvedčil?

Je nepochybné, že v stredopravom priestore majú rôzni ľudia na rôzne osobnosti rôzne názory. Po prvé – myslím si, že by bolo dobré potlačiť trochu svoje ego alebo preferencie v záujme toho, aby sme si nemuseli vyberať iba medzi PS a Smerom. Po druhé, na debatu máme ešte rok čas. Možno sa ukáže niekto, kto bude všeobecne prijateľný a akceptovateľný pre všetky strany aj mimo nich.

Vidíte niekoho takého?

Myslím si, že takí sú, ale určite o nich nebudem hovoriť verejne. Zároveň však chápem, že KDH aj Hnutie Slovensko hrajú v tejto fáze na seba, ako každý v politike. Kým nedôjde k zostavovaniu kandidátok v záverečnej fáze kampane, je to v poriadku, veď o tom je politika. Každý sa snažíme presvedčiť čo najviac voličov.

Igor Matovič hrá veľmi krásne tú hru, že všetkých dotlačil k vyhláseniam, že nikdy nepôjdu s nikým, kto sa čo i len na tri kilometre priblížil k Smeru, Hlasu alebo SNS, čím vlastne donútil všetkých povedať: „Ste moji vazali, pretože ja rozhodnem, čo bude.“ Hrá to dobre.

Pre neho by bolo výhodné, ak by KDH vtlačil k PS, pretože on by bol potom jedinou neprogresívnou nemarxistickou alternatívou k Robertovi Ficovi. Z jeho pohľadu je to logické a marketingovo odôvodnené. No ja hovorím: nebolo by lepšie namiesto posilňovania progresívcov vytvoriť niečo stredopravé, čo by mohlo určovať hru? My konzervatívci, kresťania, by sme nemali mať ambíciu byť doplnkom.

Igor hovorí, že progresívcom pomôže, ale za takýchto podmienok. Ja hovorím, že nechcem pomáhať péeskárom. Chcem pomáhať našim konzervatívnym, prorodinným predstavám o tom, že Slovensko má byť suverénnym štátom a pevným členom Európskej únie.

Váš politický koncept je hodný diskusie, je však legitímnou otázkou, nakoľko má prichádzať s takouto iniciatívou strana, ktorá má v prieskumoch menej ako pol percenta. Potom to totiž pôsobí viac ako snaha o vašu politickú záchranu než nejaký strategický politický ťah.

Je to v poriadku, veď každý je v politike slobodný a robí, čo uzná za vhodné. Ja som už v politike veľakrát presadzoval a hovoril veci, ktoré nikto iný nepovedal, a nakoniec sa ukázalo, že to bolo dobré. Ak sa ukáže, že táto idea je zlá, tak ju všetci ostatní zavrhnú. Ak sa ukáže, že je dobrá, možno získa podporu.

Čo sa týka Konzervatívcov – Kresťanskej únie, ako ste si všimli, pred tromi mesiacmi sme prešli rebrandingom. To, čo nám nikto nemôže uprieť a čím môžeme takémuto bloku pomôcť, je to, že sme nespochybniteľne ekonomická a manažérsky kompetentná strana a ľudia, ktorí už preukázali, že vedia vládnuť, vedia navrhnúť dobré veci, presadiť ich a zrealizovať.

Veľmi neskromne si myslím, že toto by mala byť vlajková loď konzervatívneho bloku. Mali by sme mať ambíciu ponúknuť taký ekonomický program, ktorý na rozdiel od návrhov progresívcov či súčasnej koalície nebude len znôškou päťdesiatich zopakovaných fráz, ale prinesie niečo, čo dáva zmysel.

Preto naša fixovaná desiatka, ktorá je jediným ekonomickým programom, ktorý sa dá aj piť a ktorý aj chutí. Nikto za dva roky pôsobenia tejto opozície neponúkol v ekonomickej oblasti na naštartovanie rastu nič, iba tie isté frázy, ktoré počúvame od zavedenia rovnej dane pred dvadsiatimi rokmi.

Milan Krajniak. Foto: Postoj/Adam Rábara

Takže ako konzervatívec ste si v slovenskej spoločnosti, ktorá zápasí s alkoholizmom, zvolili ako symbol pivo.

Áno, ale práve na tomto príklade vidíte, že sme veľmi demokratickí. Máme aj nealkoholickú verziu, aby ju mohol piť naozaj každý. Je to domáce slovenské varené pivo. Nám už nestačí zopakovať rovnú daň. Potrebujeme nízke dane a to je tých desať percent na desať rokov. Potrebujeme nízke regulácie a nízke ceny elektrickej energie, a to naprieč volebnými obdobiami.

Prečo Poliaci ekonomicky rastú? Pretože tieto kroky robili dve volebné obdobia opozícia aj koalícia. Rozdiel je v tom, že tu hrozí zmena legislatívy každého pol roka. Preto umožníme každému podnikateľovi podpísať zmluvu so štátom tak, ako to robia veľkí investori. Podnikatelia budú mať garantované a fixované desaťpercentné dane na desať rokov a zo Slovenska tak bude ostrov rastu v strednej Európe zmietanej celoeurópskym progresívnym úpadkom.

Konečne budeme na mape sveta ako ekonomický vzor a krajina, ktorá rastie.

Program ste si už odprezentovali, tak sa vráťme k mojim otázkam.

Vy si úprimne myslíte, že budúce voľby nebudú o ekonomike? O tom, že táto krajina ekonomicky upadá a ani progresívci, ani Fico s tým nedokážu nič urobiť?

Môžu byť o ekonomike, ale aj nemusia, ak sa viaceré strany do parlamentu vôbec nedostanú. Potom žiaden ekonomický program realizovať nebudete. Podľa viacerých prieskumov môže prepadnúť až desať percent konzervatívnych hlasov, preto sa vrátim k politickému bloku, kam ste zaradili aj Maďarskú alianciu. Nakoľko má byť súčasťou tohto bloku, keď momentálne komunikuje viac s Progresívnym Slovenskom než s konzervatívcami? Nehovoriac o tom, že niektorých konzervatívnych voličov, napríklad na severe Slovenska, by prítomnosť takejto strany mohla vyrušiť.

V politike som vždy tým, kto spojencov hľadá. Keď mám dobrú vec, ako je fixovaná desiatka, chcem ju presadiť a hľadám pre ňu podporu. Predseda Maďarskej aliancie mi po našej debate povedal, že fixovaná desiatka znie zaujímavo. Prečo by som s ním nemal chcieť hovoriť, keď to považuje za dobrú vec na presadenie?

Ľudí z Maďarskej aliancie poznám už dlho, so súčasným vedením sa poznám niekoľko rokov. Rozprávam sa s nimi a považujem ich za veľmi rozumných ľudí, ktorí majú zjavne skôr konzervatívne ako progresívne postoje. A oni hovoria úplne jasne, že sa s progresívcami bavia preto, lebo zo strany PS je vôľa diskutovať o menšinových otázkach. Prečo by sme ich nemali chcieť získať na našu stranu my? Myslím si, že z hľadiska prorodinnej politiky, suverenity Slovenska a hlasovania v Európskej únii majú ľudia z Aliancie bližšie k nám než k PS. Rozhodne nechcem, aby si ich PS ukradlo, najmä keď spojenectvo s nami je prirodzenejšie.

Lászlóa Gubíka som spoznal pred dvoma rokmi. Každý rozhovor, ktorý odvtedy vedieme, ma utvrdzuje v tom, že je to vyzretý seriózny politik, ktorý rozmýšľa racionálne a tak, aby sa Slovensku darilo – samozrejme, aj Maďarom na Slovensku. Rád s ním debatujem, považujem ho za racionálneho hráča. Pokladal by som za strašnú chybu pristupovať k nim tak, ako to robí SaS, ktorá sa na nich pozerá z pozície morálnej prevahy. To je pre mňa smiešnučké.

Pre mňa sú to seriózni ľudia, s ktorými sa treba seriózne rozprávať. Ako predstaviteľ slovenského stredokonzervatívneho priestoru sa budem uchádzať o to, aby sme s Maďarskou alianciou spolupracovali čo najužšie. V minulosti sa im vyčítalo, že sú Orbánovou hlásnou trúbou, no dnes ich z toho už nikto viniť nemôže.

Lebo po maďarských voľbách veľmi rýchlo otočili. Ak by sa úvaha o spoločnom bloku nepretavila do reality, je vaším cieľom bližšie spolupracovať s Hnutím Slovensko alebo s KDH?

Z programového hľadiska nám je asi najbližšie KDH, ktoré kladie veľký dôraz na hodnotové otázky. KDH je tiež veľmi rešpektované v oblasti bezpečnosti. Igor Matovič je nepochybne rešpektovaný ako protikorupčný politik a aktivista. A my Konzervatívci vieme do debaty prispieť kompetentnými riešeniami.

Viete, v politike potrebujete invenčnosť, kreativitu a schopnosť veci reálne presadiť. Myslím si, že nikto nepochybuje o tom, že dokážem prichádzať s novými nápadmi a napriek odporu ich aj dokážem presadiť.

Pamätáte si, ako ste mi roky na debatách v Postoji, keď som bol členom vlády, hovorili, že môj rodičovský dôchodok nikto nechce?

A bola to pravda.

Ale presadil som ho. Viete, že som veľmi vytrvalý a pokojný, a keď niečo považujem za dobré, tak mi stojí za to presadzovať to. Ani OĽaNO, ani KDH nedali dokopy nejaký jedlý ekonomický program. Najlepšie taký, ktorý sa dá aj piť.

Neukazujem ho tu z nejakej akože marketingovej tuposti, ale dobre viete, že keď chcete, aby sa nejaká idea presadila, musíte ju dostať do ringu, aby sa o nej debatovalo, či je dobrá alebo zlá. A ja na to poviem: Tak dajte niečo lepšie. Nedali ste nič a toto je lepšie. Toto riešenie je ako nástroj ekonomického rastu lepšie než rovná daň.

Vy tých nápadov však chrlíte priveľa. Najprv ste chceli zosekať štátne inštitúcie a rušiť ministerstvá, potom to bol plán na sedem bohatých rokov, nasledovali rodinašeky, teraz fixovaná desiatka, no v prípade polpercentnej strany tieto návrhy jednoducho nerezonujú, a tak stále prichádzate s niečím novým.

Nie, to je stále ten istý program, z ktorého niečo vytiahneme tak, aby boli lepšie viditeľné. Napríklad zosekanie štátu je bod dva fixovanej desiatky. Štát má garantovať podnikateľom na desať rokov stopku na nové regulácie, odvody či administratívnu záťaž, s tým súvisí rušenie ministerstiev a regulácií.

Paradoxne, už pred rokom, keď sme prišli s plánom na sedem bohatých rokov, sme to mali premyslené. Jedna vec, ktorú presadzujeme, je vlastne druhá časť tej fixovanej desiatky. Preto je to fixovaná desiatka. Keď sme pred dvadsiatimi rokmi mali sedem bohatých rokov, tak sme predtým museli niečo urobiť. A tých sedem bohatých rokov môžete mať až vtedy, keď sa vám podarí prejsť cez dve volebné obdobia. Dáva to logiku a celé to do seba zapadá.

Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa presadzovala rovná daň, ktorú som do KDH priniesol ja a s pomocou Vladimíra Palka som presvedčil stranu, aby to bol hlavný bod volebného programu 2002. Ivan Mikloš vtedy hovoril, že je to nezodpovedné, populistické a že to rozvráti verejné financie. Do roka a do dňa rovná daň prešla, pretože Mikloš, chvalabohu, zistil, že naše prepočty sedia a dá sa to urobiť. Chvalabohu za to.

Aj vtedy sa hovorilo, čo nejaký Krajniak v nejakom KDH vymyslel s rovnou daňou. Keby sme s tým neboli prišli a keby to Palko nebol presadil do programového vyhlásenia vlády, tak by rovná daň nikdy nebola bývala. A nevadilo mi, že mi to Mikloš ukradol.

Ak by takýto konzervatívny blok vyhral voľby, no chýbali by mu poslanci do parlamentnej väčšiny, radšej by ste sa dohodli na koalícii s poslancami Hlasu než Progresívneho Slovenska. Prečo máte s Hlasom menší problém ako s PS?

Hlas sú oportunisti, ale mnohí poslanci PS sú šialenci. Krídlo okolo pani poslankyne Plavákovej, pani Jaurovej a ďalších by v päťdesiatych rokoch ako komsomolky budovali komunizmus. Berte to s nadsádzkou, ale viete asi, čo tým chcem povedať. Sú to skrátka budovateľky lepších zajtrajškov a to, čo navrhujú, je číry komunizmus.

Kdežto Hlas, to sú oportunisti, ktorí sú v politike dlho. Keď ma tieto dámy z PS kritizujú, že čo si to dovoľujem spomenúť Hlas, veď sú to zlodeji, ktorí ničia krajinu, rád by som im pripomenul situáciu spred dvoch rokov, keď s nimi chceli zostaviť vládu a Pellegrinimu dokonca ponúkali post premiéra, len aby s nimi išiel do vlády. Vtedy nevedeli, že sú to oportunisti? Vtedy, keď sa im to hodilo, bol Hlas povolený. Ale ak by sa to nebodaj hodilo konzervatívcom, tak vtedy Hlas nie je povolený.

Ale to je iná situácia.

Prepáčte, sú to pokrytci. V čase, keď väčšina týchto progresívcov zarábala ako vysokoplatení štátni úradníci vo Ficových vládach a pomáhala im vládnuť, mne prepichovali pneumatiky na aute, mojej manželke vešali na plot obesenú čiernu mačku a odpočúvali mňa aj moju rodinu vrátane mojej maloletej dcéry, a oni teraz rozprávajú, že treba bojovať proti Ficovi? To sa zobudili po dvadsiatich rokoch pani Jaurové a ďalšie, čo brali dotácie od smeráckeho ministerstva Mareka Maďariča po celý ten čas? Kde berú tú drzosť a morálne právo poučovať ostatných o boji so Smerom? Nemajú na to žiadne morálne právo a mali by radšej tichučko šúchať nohami.

Taký Štefan Kišš, ktorý je ekonomickým expertom PS, bol šéfom Útvaru hodnoty za peniaze a roky legitimizoval politiku Smeru. Ivan Korčok bol štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí aj po vražde Jána Kuciaka.

Ja nemám nič proti Ivanovi Korčokovi, ale nech sa nestavia do pozície morálnej autority, ktorá kádruje ostatných, či môžu alebo nemôžu v niečom spolupracovať s Hlasom alebo so Smerom, prípadne ich v niečom využiť na presadenie vlastného programu. On sám im roky pomáhal vládnuť.

Milan Krajniak. Foto: Postoj/Adam Rábara

A rovnako to platí o politikoch Hlasu. Takže aj po všetkých novelách trestných kódexov, slayádach, záchrankových tendroch a dokonca aj po tom, čo vám Hlas zrušil rodičovské dôchodky, je pre vás Hlas lepší partner na diskusiu ako PS?

Nie, iba som povedal, že ak by takému konzervatívnemu bloku chýbalo desať poslancov, tak ľahšie ustrážite desať poslancov Hlasu, aby nekradli, než ustrážite poslancov a ministrov za Progresívne Slovensko, aby v Bruseli nezahlasovali proti vôli Slovenskej republiky za veci, ktoré nás zbavia suverenity, ktoré zavedú LGBT ideológiu a ďalšie škodlivé veci, ktoré odmietam. Oveľa ľahšie ustrážite desať poslancov Hlasu ako Progresívne Slovensko a na tom trvám.

Keď spomínate LGBT ideológiu, ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera z Hlasu teraz podporilo dúhovú mimovládku Saplinq. Toto vám už neprekáža?

Samozrejme, že mi to prekáža, ale chápem širšie súvislosti.

Napriek tomu by ste radšej bežali za tými desiatimi poslancami Hlasu? Toto už nie je to isté?

Chápem ministra školstva Druckera, aj keď s ním nesúhlasím v tom, akú politiku na ministerstve robí. Ale ak ho Európska únia vydiera, že zastaví všetky granty pre mládežnícke organizácie a politiku na Slovensku len preto, že nejaká mimovládka, ktorá vyučuje mládež sadomaso praktiky, nedostala od štátu dotáciu, tak na jeho mieste by som povedal, nech sa tými pár eurami zadrhne výmenou za to, že aj iks normálnych detí bude mať niečo z eurofondov. Ale úplne nepoznám ten prípad.

Opakujem, hlasáci sú oportunisti. Skôr ustrážite oportunistu ako niekoho, kto tej šialenej ideológii naozaj verí.

Niekto si predstavuje, že progresívci dokážu kompetentne spravovať štát a ich odborníci všetko vyriešia. Ale oni tento štát na ministerstvách za Smeru reálne riadili a neriadili ho veľmi dobre. Progresívni odborníci riadia Európsku úniu posledných dvadsať rokov a doviedli ju do absolútneho úpadku. Pred dvadsiatimi rokmi bola EÚ najsilnejšou ekonomikou sveta, dnes o tretinu zaostávame za Američanmi, Číňania nás predbehli a India nás predbieha. Oni doviedli Európu do ekonomického úpadku a majú postaviť Slovensko na nohy?

Pozrite sa akú ekonomickú politiku robí Matúš Vallo a progresívci v Bratislave. To je katastrofa. Teraz idú areál Mičurina, Ekoiuventu v Bratislave pod Slavínom, prenajať na desať rokov za jedno euro ročne ikone bratislavského LGBT aktivizmu Bohunke Koklesovej, lebo tam vraj bude robiť kurzy pre deti.

Aby bolo jasné, ide o rektorku Vysokej školy výtvarných umení.

To je liaheň LGBT aktivizmu a tam im to nevadí. Progresívni poslanci ako pani Plaváková, pani Kleinert, pán Dvořák či pán Dej, ktorí sú zároveň poslancami Národnej rady aj zastupiteľstva v Bratislave, nemajú problém teraz za to vo štvrtok zahlasovať.

Predstavte si „skúšku Ficom“. Keby Fico prenajal areál hotela Bôrik za jedno euro napríklad Matici slovenskej alebo Ruskému kultúrnemu inštitútu, to by bolo protestov, ako sa dáva majetok „našim ľuďom“. Ale keď to robia oni, je to v poriadku, lebo tam bude robiť kurzy pre deti. Možno aj Matica slovenská by urobila kurzy pre detičky.

Odmietate tézu Igora Matoviča, že spolu s Milanom Majerským a KDH by ste progresívcov v prípadnej koalícii dokázali ustrážiť a nedovolili im presadiť nič z ich ideologického programu? 

Myslím si, že Igor Matovič sa mýli v jednej zásadnej veci. Možno na Slovensku by to vedel ustrážiť, ale v európskej politike máme jasné varovné príklady. V rakúskej vláde bola ministerkou životného prostredia progresívna členka za Zelených. Celá rakúska vláda aj všetky spolkové krajiny zásadne nesúhlasili s jednou progresívnou agendou v jej rezorte, lebo tvrdili, že to Rakúsko ekonomicky zničí. Vláda ju zaviazala, ako má hlasovať. Ona napriek tomu prišla na summit do Bruselu a zahlasovala proti Rakúsku.

Presne to sa stalo aj vo vašej vláde, pán Krajniak.

A to bol Budajko.

Áno, ale bola to vaša vláda a minister Hnutia Slovensko, nie PS.

Počkajte, počkajte. Pri péeskároch to považujem za oveľa horšie, pretože princípu „Budaj“ sa dá zabrániť tým, že si to daná strana, ktorej sa to týka, bude musieť lepšie ustrážiť a dohodne si na to pravidlá. Ja verím, že Budaj Igora Matoviča ošuškal. Péeskári by to robili s vedomím Michala Šimečku.

Zažil som debaty o zahraničnej politike v minulej vláde, kde som sa pýtal vtedajších kolegov – z ktorých sú dnes už otvorení progresívci.

Myslíte pána Valáška?

Áno, napríklad pána Valáška a ďalších. Pýtal som sa ich, či sú ochotní podpísať, že sa nevzdáme práva veta v zahraničnej politike. Oni to neboli ochotní zopakovať. Fico síce svojou politikou Slovensko przní, ale verím, že nechce mať zo Slovenska len akúsi európsku provinciu, kde sa o všetkom rozhodne v Bruseli a my budeme mať len jedno percento hlasovacích práv.

Neverím Šimečkovi ani ďalším v Progresívnom Slovensku ani ťuk. Bez akýchkoľvek morálnych zábran odovzdajú kompetencie do Bruselu a v priebehu pár mesiacov sa zo Slovenska môže stať eurovúcka.

Milan KrajniakKorčok je väčšia hrozba ako Pellegrini, lebo chce tento štát zrušiť

Lukáš Kekelák

O „eurovúcke“ sme sa rozprávali už pred dvoma rokmi a čitatelia si to môžu znova prečítať, ak chcú. Vrátim sa k Hlasu. Spomínali ste, že Hnutie Slovensko prinútilo ostatné opozičné strany vylúčiť spoluprácu s Hlasom. Veríte, že by ste Igora Matoviča dokázali presvedčiť na zmenu postoja?

Nech si každý robí, čo chce, aj Igor Matovič. Ja nikdy nebudem ničia cvičená opička – ani progresívcov, ani Fica, ani nikoho na pravej strane politického spektra.

Všetci by sme mali na konzervatívnej časti scény postupovať sebavedome. Nemali by sme progresívcom ani nikomu inému naskakovať na to, čo nadhodia, a podpisovať im niečo krvou.

Samozrejme, náš volič musí v momente, keď sa zostavujú kandidátky, jasne a záväzne vedieť, s kým do koalície pôjdeme a s kým nie. To je však téma tri mesiace pred voľbami, nie dnes.

Milan Krajniak. Foto: Postoj/Adam Rábara

Rozumiem tomu správne, že nepriamo označujete ľudí, s ktorými by ste chceli byť v jednom konzervatívnom bloku, za cvičené opičky Igora Matoviča?

Nie, iba hovorím, že ja nikomu cvičenú opičku robiť nebudem. Ak tým narážate napríklad na KDH, tak ich z toho neobviňujem, pretože väčšina ľudí v KDH, nielen vo vedení, chce ísť radšej s PS ako s Ficom. Odhlasovali si to, rešpektujem to. Ja sa však vopred k ničomu zaväzovať nebudem a nebudem krvou nič podpisovať. Pred voľbami poviem, s kým pôjdem a s kým nie, ale mne to nebude nikto diktovať.

Je pre vás väčšou politickou kauzou posledných dní to, čo sa momentálne deje okolo matky Michala Šimečku alebo syna Roberta Fica?

Je rozdiel v tom, že Michal Fico asi niečo reálne urobil. Nie je Miško ako Miško. Miško Fico, ktorému ocko vybavil plat päťtisíc eur mesačne za to, že robí „podpisovača“ v Agentúre Smer, pretože agentúra má aj prokuristu, ktorý ju riadi. Teda Miško Fico je tam na to, aby strážil, aby nikto jeho ocka neokradol, a za to dostáva päťtisíc eur a asi niečo musí aj podpísať.

Miško Šimečka, ktorému mamička platila mobil, asi nemusel urobiť nič.

Na rozdiel do Michala Fica však nemusel vedieť, či mu ten mobil platila zo štátnych peňazí alebo nie.

To teraz nehovorím, iba porovnávam. Ak sa smeráci pohoršujú, že Miško Šimečka dostal od mamičky ako 29-ročný zaplatený mobil, tak Miško Fico dostal ako 29-ročný od ocinka vreckové päťtisíc eur mesačne k svojmu platu. Mimochodom, Michal Fico robí u Patrika Tkáča, čiže nežije sa mu asi zle.

Rozdiel je v tom, že Michal Šimečka nemusel urobiť naozaj nič, zatiaľ čo Michal Fico musí aspoň raz ročne podpísať nejakú účtovnú závierku, ale inak si však nemajú čo vyčítať.

V kontexte vašej idey konzervatívneho bloku by ste dokázali nájsť zhodu v téme spravodlivosti? Ste aj vy za obnovenie NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry?

Nepovažujem to za významné. Je to taká progresívna idea, že nejaká štruktúra alebo procesne formálny postup vám zaručia dobrý výsledok. Nie, nezaručia.

Považujem za oveľa dôležitejšie dohliadať na to, aby ľudia, ktorí majú robiť trestnú politiku štátu alebo vyšetrovanie, boli odborne zdatní a morálne spôsobilí. A v prípade chyby vyvodili zodpovednosť.

Takže vy by ste tieto inštitúcie neobnovovali?

Pre mňa to nie je priorita. My to v programe určite mať nebudeme.

Nebudete ani proti, ak k tomu dôjde?

Ak to niekto bude chcieť urobiť, budeme sa baviť o tom, aké kompetencie by mali mať. NAKA dokáže rozhodnutím o organizačnej štruktúre obnoviť akýkoľvek minister vnútra a kedykoľvek. Pre mňa je preto oveľa dôležitejšie, kto bude minister vnútra. Toto mi vôbec žily netrhá. Čo sa týka špeciálnej prokuratúry, to je opäť vec jej budúcich kompetencií. My to aktívne presadzovať nebudeme.

Vy ste svojho času ako minister práce pomohli Danielovi Lipšicovi získať bezpečnostnú previerku na stupeň „prísne tajné“, vďaka čomu sa mohol uchádzať o post špeciálneho prokurátora. Spätne to vnímate ako správny krok?

Danielovi Lipšicovi som pomohol získať bezpečnostnú previerku vtedy, keď mal pôsobiť ako môj poradca na ministerstve práce. Bolo to pred voľbou špeciálneho prokurátora.

No v kuloároch sa o jeho mene už vtedy hovorilo.

Keď toto prebiehalo, rozprával som sa o tom s Danielom Lipšicom, či plánuje kandidovať za generálneho prokurátora. Povedal mi, že neplánuje. Ak by nastala rovnaká situácia, nevidel by som dôvod postupovať inak.

S odstupom času považujete za správne zvoliť Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora?

Asi viete, že moje vzťahy s Danielom Lipšicom veľmi ochladli po tom, čo špeciálna prokuratúra zakročila voči Vladimírovi Pčolinskému a o štvrtej ráno vykopávali samopalníci dvere na jeho byte pred jeho maloletou dcérou. Dodnes som presvedčený – a napokon, už to potvrdil aj prvostupňový súd –, že to bola vyfabrikovaná kauza a že to, z čoho vinia Vladimíra Pčolinského, neurobil.

Toto Danielovi Lipšicovi vyčítam, no nemyslím si, že to on osobne priamo zosnoval alebo že by bol urobil niečo nekalé, ale toto zvažujem. Vtedy boli dvaja kandidáti, Daniel Lipšic a doktor Kyseľ, ktorý celú Pčolinského kauzu zmanipuloval.

V tom, či bola kauza zmanipulovaná, ešte finálny verdikt nepadol. Ako bývalí politickí kolegovia ste s Danielom Lipšicom ešte v nejakom kontakte?

Sme v bežnom kontakte ako susedia. Pozdravíme sa, prehodíme pár slov, ale o politike spolu žiadne reči nevedieme.

Milan Krajniak. Foto: Postoj/Adam Rábara

Dokážete si predstaviť bližšiu spoluprácu aj s vaším bývalým hnutím Sme rodina Borisa Kollára, ktoré sa netají ambíciou získať na svoju kandidátku Richarda Sulíka a Janu Bittó Cigánikovú?

Nie, nedokážem si to predstaviť. Nie preto, že by sme sa s Borisom Kollárom boli ľudsky pohádali, to vôbec nie, vychádzame spolu normálne. Ale toto bol jeden z dôvodov, prečo som zo Sme rodina odišiel.

Chcem robiť konzervatívnu politiku a Boris už vtedy rozmýšľal posunúť Sme rodinu liberálnejším smerom, ktorý mu je vlastnejší. Nevnímam na tom z jeho strany nič zlé, je predsedom strany a má na to právo. Ja som sa tam už nevidel a rozhodne by som nechcel byť v jednej strane s Janou Bittó Cigánikovou.

Pokiaľ ide o vecnú spoluprácu na konkrétnych návrhoch, tam by sme sa v politike určite dohodnúť mohli. Borisa Kollára považujem za seriózneho politického partnera a som mu vďačný za to, že pri veciach, na ktorých mi mimoriadne záležalo – napríklad rodičovský dôchodok a podpora rodiny –, mi dal plnú podporu, bez ktorej by to neprešlo.

Ako ste v tomto kontexte vnímali vyjadrenia pani Bittó Cigánikovej, ktorá sa verejne chválila tým, ako jej Boris Kollár osobne pomohol zablokovať napríklad návrh novely zákona o pohrebníctve?

Bolo mi to veľmi ľúto, pretože to, čo Jana Bittó Cigániková o zákone šírila, bol úplný hoax. Bolo mi to ľúto, pretože dobre viete, že v parlamente vtedy o hlas neprešlo mnoho dobrých návrhov.

Bolo to pre mňa potvrdenie toho, že som sa dobre rozhodol zo Sme rodina odísť. Boris je ľudsky rozhodne oveľa liberálnejší ako ja, tento typ politiky je mu bližší, a preto je logické, že sa ju snažil podporiť.

Vedeli ste v tom čase o Kollárovej pomoci pre Cigánikovú?

Nie, nevedel. Ale faktom je, že u nás v poslaneckom klube fungovala zelená karta. Každý poslanec mohol hlasovať, ako chcel, tak to aj bolo.

Viete si predstaviť zástupcov Konzervatívcov na kandidátke Sme rodina?

Nie, neviem si to predstaviť. Opakujem, nie je to z mojej strany žiadne odsudzovanie alebo morálne nadraďovanie sa nad Borisom. No byť s Janou Cigánikovou na jednej kandidátke? Nie, neviem si to predstaviť.

Takmer dva roky vediete Kresťanskú úniu. Ako stranu ovplyvnila smrť jej zakladateľky Anny Záborskej?

Veľmi ju ovplyvnila, pretože bola pre ľudí nielen v Kresťanskej únii morálnou autoritou. Bola to osobnosť, ktorá požívala prirodzený rešpekt.

Na druhej strane sme si povedali, že pri všetkej úcte a rešpekte k Anke treba ísť ďalej. Preto sme urobili aj rebranding a zmenili názov na Konzervatívci, hoci sa za Kresťanskú úniu nehanbíme a v názve zostala zachovaná.

Bude mať vaša strana vlastných kandidátov v komunálnych voľbách?

Áno, bude mať a v mnohých miestach už aj má svojich kandidátov. Dali sme našim regionálnym predstaviteľom plnú slobodu v tom, ako sa rozhodnú postupovať a s kým pôjdu. Ale odporúčame v jednotlivých regiónoch podporiť neprogresívnu a nesmerácku alternatívu, pričom na niektorých miestach postavíme aj čisto vlastných kandidátov.

Budete kandidovať aj vy?

Nie je to vylúčené, táto možnosť zostáva otvorená.

Na sociálnej sieti ste zdieľali prieskum agentúry Sanep pre TA3, v ktorom ste figurovali ako možný kandidát na bratislavského župana. Podľa tohto prieskumu ste obsadili tretie miesto so ziskom sedemnásť percent. Zvažujete túto kandidatúru?

Áno. Ak by som uvažoval na nejaký post kandidovať, tak za bratislavského župana. Je to možné.

Kedy sa rozhodnete?

Do konca júna v tom bude jasno. Za posledných pár mesiacov ma už niekoľkokrát viacerí ľudia, ktorých názor rešpektujem, vyzvali, či nechcem kandidovať. Ja som argumentoval tým, že sa chcem prioritne venovať Konzervatívcom, ale donútili ma pred dvoma týždňami sa nad tým zamyslieť, aby konzervatívny blok, ktorý presadzujem v parlamentnej politike, mohol vzniknúť aj v kraji.

Ak by mohlo niečo také vzniknúť, tak by som mohol kandidovať. Uvidíme, ako sa rozhodnú jednotliví partneri, bez ich podpory by som do toho nešiel. Ak by však strednokonzervatívne sily v Bratislavskom kraji povedali, že by to považovali za dobré a prínosné, tak by som kandidoval a urobím všetko pre to, aby sme dosiahli čo najlepší výsledok. Rozhovory prebiehajú.

Ak vaša iniciatíva konzervatívneho bloku zlyhá, máte nejaký plán B?

Mám pripravený plán B, ale aktivujem ho, až keď sa ukáže, že táto idea je mŕtva. Čas na debatu o konzervatívnom bloku nastane až po regionálnych voľbách a potom sa uvidí. Ak nie, pôjdeme inou cestou.

Existuje aj možnosť, že by ste v parlamentných voľbách nekandidovali?

Konzervatívci – Kresťanská únia budú na sto percent kandidovať v budúcich parlamentných voľbách.