Hoci horúčavy priniesli zvýšený počet pacientov na urgentných príjmoch naprieč Slovenskom, ani nemocnice nie sú garanciou toho, že sa v nich ľudia vysokým teplotám vyhnú.
„Je jedno, kde ležíte. Buď na vás slnko praží dopoludnia, alebo popoludní a vy sa potíte celý deň,“ hovorí onkologický pacient, ktorý ležal počas leta v Nemocnici svätého Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke. V izbe bez klimatizácie bolo viac ako 30 stupňov Celzia.
Nejde však o výnimku. Klimatizované izby pacientov v budovách Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) nie sú samozrejmosťou. Keď teplota vzduchu ani v nich neklesá pod tridsať stupňov, chorí pacienti to nezvládajú dobre.
„Keď ste chorý, je to o to neznesiteľnejšie, lebo neviete stráviť vlastnú chorobu, nieto ešte tú teplotu,“ vraví pacient.
Na podobne vysoké teploty nie sú zvyknutí ani zdravotníci. Podľa denníka SME v univerzitnej nemocnici skolabovala už aj sestra inštrumentárka, a to priamo v operačnej sále počas asistencie lekárovi.
Pravdepodobnou príčinou bolo prehriatie organizmu z vysokej teploty v sále. Viac ako tridsať stupňov nie je ani v tomto priestore v ružinovskej nemocnici raritou.

„Nemá zmysel sa už ani prezliekať. Len čo sa prejdete po chodbe, ste zase mokrý,“ hovorí zdravotník, ktorý má momentálne na oddelení 32 stupňov.
Hovorkyňa UNB Eva Kliská hovorí, že pre pacientov a personál zabezpečujú v súčasných tropických teplotách pitný režim. Zamestnanci majú počas týchto dní skrátený pracovný čas aj prestávky v práci na ochladenie sa osprchovaním alebo umytím pokožky studenou vodou.
„Prenikaniu priameho slnečného žiarenia sa zabraňuje použitím žalúzií a roliet. Na pracoviskách bez klimatizácie sa zabezpečuje cirkulácia vzduchu pomocou núteného vetrania, použitím ventilátorov, ktoré sú dodávané na jednotlivé pracoviská, či pomocou prenosnej klímy,“ dodáva Kliská.
Ako to vyzerá v praxi? „Okná majú vnútorné žalúzie, ale keď vám celý deň pečie do okien, veľa to nespraví. Ak trochu nefúka, okno ani neotvárate, lebo je to ešte horšie,“ približuje pacient. Ventilátor mu do izby nedodala nemocnica, ale rodina.
„Máte vďaka nemu pocit, že vzduch sa v izbe hýbe, aj keď to reálne s teplotou nič nespraví, len vás to falošne upokojí, že ste niečo spravili. Keď je to neznesiteľné, dáte si na krk mokrý uterák a pijete vodu, ale to je všetko, čo môžete skúsiť. Nemôžete ísť z tej izby preč,“ vraví o svojej skúsenosti.
Nosenie ventilátorov od rodín pacientov do nemocnice potvrdzujú aj zdravotníci. „My im nevieme inak pomôcť,“ hovorí pre Postoj jeden z nich, ktorý tiež tvrdí, že ako zamestnanci priestor osprchovať sa na oddelení nemajú. „A ako pitný režim sme dostali tečúcu vodu z vodovodu.“
Pod podmienkou anonymity sme sa rozprávali s viacerými zdravotníkmi, ktorí opísali alarmujúce podmienky na oddeleniach, kde dnes teploty dosahujú až 33 stupňov Celzia. Ohrozuje to nielen zdravie hospitalizovaných ľudí, ale aj kvalitu liekov.
„Niektoré lieky môžu byť skladované iba do 25 stupňov, no nám teplomer v miestnosti ukazuje 33,“ vraví zdravotník, ktorý pracuje v historickej budove univerzitnej nemocnice v Starom Meste na Mickiewiczovej ulici.
Ani tam na oddeleniach, kde ležia pacienti, väčšinou klíma nie je. „Keď sme sa pýtali, čo s tým do budúcna plánujú urobiť, povedali nám, že sa na ňu máme pozbierať sami. Neriešia to systematicky, pritom tu každé leto býva teplejšie. Hlavne že na riaditeľstve klímu majú,“ pohoršuje sa.

Hovorkyňa UNB Eva Kliská priznáva, že klimatizácia je nainštalovaná len na niektorých oddeleniach v rámci piatich bratislavských nemocníc a v niektorých priestoroch jej zavedenie ani neplánujú.
„Inštalácia klimatizačných jednotiek na všetky pracoviská nie je z dôvodu starších budov možná, v opačnom prípade by hrozil výpadok elektrickej energie pri takom vysokom odbere,“ tvrdí Kliská.
Kým niektorí zdravotníci sa snažia na sťažnosti pacientov ešte odpovedať, pacient opisuje, že v jeho prípade to už vzdali.
„Vidíte, že im je to ľúto, ale sú bezmocní, však ventilátori zháňajú pre pacientov aj na sociálnej sieti,“ hovorí s tým, že ošetrujúci lekári povzbudzovali pacientov a ich rodiny, aby prispeli do nadácie, ktorou si svojpomocne zveľaďujú nemocničné oddelenie. „V kontexte toho, aký objem peňazí ide do zdravotníctva, je to úplne absurdné,“ myslí si.
S kritickou situáciou v nemocničných priestoroch novinári konfrotovali aj ministra zdravotníctva Kamila Šaška z Hlasu.
Minister pripustil, že problém je vážny a prirovnal ho dokonca ku katastrofe či masakru. Podľa vlastných slov si súčasné teplo v nemocniciach nevie predstaviť, a to nielen z pohľadu zdravotníkov, ale ani pacientov.
Hoci plošné zavedenie klimatizácie do izieb naprieč štátnymi nemocnicami pokladá za „perfektný nápad“, pri súčasnom obmedzenom rozpočte na to vraj nie sú peniaze.
„Je otázne, či chceme investovať do CT, magnetickej rezonancie alebo klimatizácie. Treba si to odladiť, lebo ani ja si nevytlačím peniaze,“ povedal. Ak riaditelia nemocníc predložia konkrétne finančné požiadavky na zavedenia klimatizácie do izieb, ministerstvo sa tým bude zaoberať.
Minister si uvedomuje, že teplo v nemocniciach počas leta sa bude z roka na rok zhoršovať, preto sa treba k tejto téme postaviť. Najlepšou odpoveďou na problémy, ktoré teplo spôsobuje zdravotníckej infraštruktúre, sú podľa neho nové nemocnice alebo rekonštrukcie tých súčasných.
Stanovisko UNB
Pre pacientov a personál sa zabezpečuje pitný režim. Zamestnanci majú počas mimoriadne teplých dní skrátený pracovný čas, umožnené majú aj prestávky v práci, aby sa mohli ochladiť osprchovaním alebo umytím pokožky chladnou vodou za dodržania kontinuity jednotlivých pracovných činností.
Prenikaniu priameho slnečného žiarenia na pracovisko sa zabraňuje použitím žalúzií a roliet. Na pracoviskách bez klimatizácie sa zabezpečuje cirkulácia vzduchu pomocou núteného vetrania, použitím ventilátorov, ktoré sú dodávané na jednotlivé pracoviská, či pomocou prenosnej klímy.
Klimatizácia je nainštalovaná na niektorých oddeleniach v rámci našich piatich nemocníc.
Inštalácia klimatizačných jednotiek na všetky pracoviská nie je z dôvodu starších budov možná, v opačnom prípade by hrozil výpadok elektrickej energie pri takom vysokom odbere.
Operačné sály v Univerzitnej nemocnici Bratislava sú vybavené vzduchotechnikou. Vzduchotechnika na rozdiel od klimatizácie zabezpečuje nielen ochladzovanie vzduchu, ale aj jeho výmenu (vetranie) a filtráciu. Postará sa o potrebnú teplotu aj čistotu ovzdušia v operačných sálach.
Len pred pár rokmi dostavaná Nemocnica Bory siete Penta Hospitals sa v pondelok pochválila, že napriek súčasným horúčavám nemusí prijímať žiadne mimoriadne opatrenia, obmedzovať zdravotnú starostlivosť či meniť operačný program.
.jpg)
„Komfort v lôžkových izbách zabezpečujú sálavé chladiace panely, ktoré zaisťujú rovnomernú distribúciu teploty v priestore. Pacienti si môžu v izbách individuálne nastavovať teplotu v rozsahu od 18 do 26 stupňov Celzia, pričom aktuálne sa najčastejšie pohybuje medzi 23 a 25 stupňami Celzia,“ píše komunikačná špecialistka Penta Hospitals Jana Fedáková.
Za súčasné teploty podľa nej vďačí nemocnica novým technológiám.
„Vonkajší vzduch je pred vstupom do budovy filtrovaný kaskádou filtrov vrátane HEPA filtrov a upravovaný na požadované parametre kvality, teploty a vlhkosti podľa potrieb jednotlivých pracovísk,“ vysvetľuje Fedáková.
Bory vo svojich pôrodných izbách teplotu regulujú centrálne, pohybuje sa okolo 23 stupňov Celzia, v operačných sálach ju zas udržiavajú v priemere na 20 stupňoch.
To, že nejde len o marketing, potvrdzujú aj zdravotníci z Borov, s ktorými sme hovorili. „Vnútri ani nevieme, čo sa vonku deje,“ tvrdí jeden z nich.