Je to dosť neštandardná situácia, a to z rôznych dôvodov. Samozrejme, najviac bije do očí fakt, že Ondruš je europoslanec a svoje členstvo v Hlase ukončil len v polovici mája.
Naďalej chce ostať europoslancom, takže sa dá predpokladať, že nejaké väzby so stranou, ktorá ho do tejto funkcie vyslala, si zachová.
Branislav Ondruš tvrdí, že sa dajú zvládať obe funkcie, byť aj europoslancom, aj prezidentom KOZ.
Nepôsobí to dobre, akoby tu ani neboli ľudia, tak treba ťahať za dvoch.
Nehovoriac o tom, že obe funkcie sú veľmi štedro platené, a tak sa tu Ondruš môže stať funkcionárom s najvyšším príjmom.
Samozrejme, on môže deklarovať, že sa dajakého príjmu vzdá, že to dá na charitu, ale tomuto už ľudia príliš neveria alebo vedia, že sú aj iné benefity, ktoré sú niekedy atraktívnejšie ako tie finančné.
Takže za práva tvrdo pracujúcich ľudí sa bude biť človek, ktorý si ponechá dve lukratívne funkcie. Nuž.
Nemalá časť odborárov si Ondrušovo fungovanie na čele odborov vie predstaviť.
Ale čudné je aj to, že Ondruš sa chce za pár týždňov premeniť z človeka, ktorý pevne drží stranícku líniu, na nadstraníckeho šéfa odborov, ktorý je odhodlaný aj tvrdo bojovať s vládou. Teda s ľuďmi, s ktorými si možno väčšinou aj tyká a prežili spolu nejeden politický zápas či spoločenský večierok.
Tak s tými sa teraz bude hádať na tripartite – a prípadne pôjde aj tvrdo proti nim. Vylúčené to nie je, len si to človek naozaj ťažko predstaví.
Vtipná je aj fotka, ktorá ilustruje tento text. Uhlerová a Ondruš na nej stoja vedľa seba, on ako člen vlády, ona ako zástupkyňa KOZ, spolu viedli vtedy vyjednávania o kolektívnej zmluve. No a teraz budú bojovať o prezidentský post.
Nevieme ani to, prečo a kedy sa Ondruš tak náhle rozhodol zmeniť svoju dráhu, či to nie je náhodou aj stranícka úloha. Lebo koalícia potrebuje mať odbory na svojej strane.
Faktom je, že nemalá časť odborárov si jeho fungovanie na čele odborov zjavne vie predstaviť.
Ondruš získal nominácie od viacerých zväzov a dokonca aj od toho najvplyvnejšieho OZ KOVO. Ten združuje najmä robotníkov v priemysle a im súčasná prezidentka Uhlerová veľmi nekonvenuje.
Je obdivovaná v médiách kritických k vláde a je vnímaná možno aj ako súčasť opozičného tábora. Dokonca viedla odborárov aj do otvoreného protestu v uliciach.
Niektorí jej vyčítajú, že je liberálna či progresívna, ona to odmieta. Obhajuje sa tým, že ona vníma progresivizmus ako jeden z hodnotových pilierov sociálnej demokracie a ľavicového a odborového hnutia. „Progresívna ,ideológia‘ či pokrokové hnutie v sebe skrýva boj za sociálnu spravodlivosť, rovnosť, ľudské práva, pokrok, podporu vedy, výskumu, lepšieho zdravotníctva či školstva,“ tvrdila v rozhovore pre SME.
Ale zároveň sa tam rozhovorila aj o „nebinárnych záchodoch", obhajovala kvóty pre ženy aj svoj postoj k zamestnanosti žien a o tom, ako dlho majú byť doma s deťmi: „Som za to, aby mali ženy možnosť urýchlene sa vrátiť do práce.“
Do volieb prezidenta KOZ sa isto premietnu stranícke preferencie.
Podstatný je, zdá sa, postoj súčasného vedenia k vláde.
Za Uhlerovej prezidentovania sa zrušila dlhoročná zmluva so Smerom o spolupráci, na základe ktorej odbory otvorene podporovali Smer vo voľbách. Smer mal roky vďaka tomu komfortnú situáciu, žiadni odborári sa proti jeho vládnutiu nebúrili. Lenže to nebolo dlhodobo udržateľné.
Lebo veď napríklad v odboroch je veľa učiteľov či zdravotníkov, alebo ľudí z verejnej správy, ktorí nemali potrebu drukovať práve Smeru a negatívne pociťovali jeho spôsob vládnutia.
Aj vďaka tomu bude Uhlerová obhajovať svoju pozíciu v pomerne silnom postavení, stoja za ňou početní školskí odborári, ktorí odmietajú vnímať Ondruša ako nadstraníckeho kandidáta.
Voľby budú napínavé asi do poslednej chvíle, keďže sú tajné, môžu sa hlasy premiesiť všelijako. A môžeme byť aj veľmi prekvapení.
Do volieb prezidenta KOZ sa isto premietnu stranícke preferencie. Tí, ktorí sú spokojní s Ficovou vládou, podporia Ondruša, ktorý jej nebude robiť veľké problémy a nebude si ani môcť dovoliť byť jej tvrdým kritikom.
Niektoré zväzy sa pri hlasovaní aj rozdelia, časť voliteľov dá hlas Ondrušovi, časť Uhlerovej.
Je to neštandardná situácia, ale čo je tu už štandardné?
V tom sa isto poznajú mnohé ženy, ktoré sa rozhodli pre kariéru.
Nechajme teda odborárov, nech si sami rozhodnú túto ťažkú voľbu. Iné je zaujímavé. V niečom sú si totiž Ondruš a Uhlerová podobní.
Rozhodne to nie sú klasickí odborári, ako sme boli zvyknutí. Alojz Engliš bol hutnícky inžinier, Ivan Saktor stavebný technik, Jozef Kollár chemik v jadrovej elektrárni, Miroslav Gazdík bol pár rokov baníkom.
Branislav Ondruš aj Monika Uhlerová sú obaja vyštudovaní politológovia. Akurát Ondruš vyštudoval politológiu v Bratislave a Uhlerová v Banskej Bystrici.
Ondruš roky pracoval ako moderátor v televíziách, bol v Markíze aj v TV Joj, viedol aj Radu mládeže, bol aj komentátor, projektový manažér, hovorca politickej strany, poslanec, štátny tajomník.
Vždy bol v tak trochu prominentných povolaniach, dokonca bol vnímaný ako celebrita, keďže sa zúčastnil aj na reality šou Celebrity Camp. A prešiel tromi politickými stranami – SDĽ, Smer, Hlas. Mimochodom, má štyri deti.
Uhlerová je tiež politologička, dokonca má aj doktorát z tohto odboru.
Pracovala ako manažérka v kultúre, viedla kanceláriu primátora mesta, venovala sa marketingu, projektovému manažmentu, vzdelávaniu dospelých a zopár rokov bola odbornou asistentkou na Katedre politológie na Univerzite Mateja Bela. Nezaložila si ani rodinu, lebo ako priznala v spomínanom rozhovore: „Neviem si predstaviť robiť túto pozíciu alebo zastávať ju s deťmi. Môj život je neustále zbalenie sa do kufra a cestovanie. Bývam na viacerých miestach na Slovensku.“
V tom sa isto poznajú mnohé ženy, ktoré sa rozhodli pre kariéru. Koľko je takých v odboroch? Nevieme. Koľko odborárov túto jej obetu pre funkciu ocení? Nevieme.
A koľko je takých odborárov, ktorým Uhlerovej tvrdý kurz proti vláde vyhovuje? Nevieme.
A koľko je v odboroch takých, ktorým neprekáža, že Ondruš si trúfa zvládnuť dve náročné a aj lukratívne funkcie? Nevieme.
A koľkí odborári prijali, že zo straníka sa môže za pár týždňov stať nestraník či „nadstraník“?
Koncom júna uvidíme.