Pohľad z Moskvy Ukrajina hrá o čas. A žiada o pomoc

„Všetci vidia, že Rusko horí, a my chceme, aby horelo ešte viac, ale potrebujeme na to financovanie,“ oznámil webu Politico vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ.

Kyjev by chcel západných spojencov požiadať o mimoriadnu finančnú pomoc vo výške 20 miliárd dolárov, aby si zachoval súčasnú iniciatívu v útokoch na ruské zázemie a ešte ich zintenzívnil.

Ukrajina varuje, že okno príležitosti sa môže čoskoro zavrieť.

„Rusko je rýchle a inovatívne. A ak im dáme čas na opätovnú adaptáciu, mohli by sme stratiť jedinú skutočnú šancu ukončiť túto vojnu skutočnými rokovaniami. A ak Rusko vynájde vlastné drony na útoky stredného dosahu, bude to pre nás katastrofa,“ varuje nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.

Kyjev je presvedčený, že práve teraz je ten správny okamih, keď je možné vytrvalými útokmi prinútiť Moskvu k ukončeniu agresie.

Rusko čelí silnej dronovej kampani. Drony krátkeho doletu vytvárajú na fronte killzónu. Drony stredného doletu narúšajú ruské logistické a dopravné siete, čo vedie k rastúcemu nedostatku paliva a zásob. A útoky rakiet a diaľkových dronov hlboko v Rusku zasahujú továrne, ropné rafinérie, prístavy a ďalšie strategické ciele.

Ukrajina potrebuje ďalších 20 miliárd dolárov nad rámec svojho súčasného obranného rozpočtu na financovanie kritických vojenských technológií na zintenzívnenie úderov v ruskom zázemí a na nákupy zbraní. Či už priamo od ukrajinských výrobcov, alebo od západných partnerov – to sa týka predovšetkým protivzdušnej obrany.

Táto správa mi pripadá ako mimoriadne zaujímavá. A to hneď v niekoľkých rovinách.

Západné médiá a sociálne siete sú opäť plné nadšených správ z Ukrajiny. Ukrajinským obrancom sa opäť darí drviť ruské sily. Nie na zemi – oslobodzovanie Rusmi obsadených území ide mimoriadne ťažko. Útoky ukrajinských dronov takmer zablokovali zásobovanie pohonnými hmotami na Ruskom anektovanom polostrove Krym. Horia cisterny, rúcajú sa mosty spájajúce polostrov s pevninskou časťou.

Súčasne sú Ukrajinci schopní vyslať smerom na Rusko a Ruskom okupované územia stovky dronov. O takom množstve mohli pred rokom iba snívať.

Ale ten najdôležitejší signál spočíva v tom, že Ukrajina hrá nielen o peniaze, ale predovšetkým o čas. V Kyjeve si sú vedomí, že ak nedôjde k zintenzívneniu útokov na ruské vnútrozemie v kombinácii s posilnením a rozšírením protivzdušnej obrany, súčasná úspešná kampaň môže vyjsť nazmar.

Cena za obranu: miliardové deficity

Začnime suchými číslami. Ukrajina potrebuje viac finančných prostriedkov. To je úplne zjavné. A partneri Ukrajiny by mali rozbiť prasiatka. Pretože pomoc Kyjevu bude stáť majetok. Minulú stredu ukrajinský parlament schválil dodatočné financovanie ukrajinskej armády zo štátneho rozpočtu. Ukrajinské ozbrojené sily dostanú navyše 1,56 miliardy hrivien (cca 30 miliónov eur).

Pričom súčasný deficit financovania ukrajinskej armády v tomto roku dosahuje 150 miliárd hrivien (cca 2,9 miliardy eur), a ak skutočne budú ukrajinskí vojaci dostávať vyššie finančné ohodnotenie, ako sľubuje tamojšia vláda, diera sa môže rozrásť o ďalších 120 miliárd hrivien (2,3 miliardy eur). Deficit pritom nemôže pokryť pôžička Európskej únie vo výške 90 miliárd eur, ktorá je voči Ukrajine, diplomaticky povedané, macošská.

Len na pripomenutie. Pôžička je rozdelená na dve základné oblasti: dve tretiny financií smerujú na vojenské účely a obranu, zatiaľ čo zvyšná jedna tretina pokrýva civilný rozpočet a reformy. Má to však jeden háčik. Pôžička je navrhnutá tak, aby nakúpené zbrane, munícia a materiály primárne pochádzali z EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo priamo z Ukrajiny. Inými slovami, EÚ si chce zaistiť návratnosť (zlé jazyky by povedali, že chce zarobiť na ukrajinskom konflikte) bezúročne požičaných prostriedkov.

Menšia časť prostriedkov pôjde na hospodársku a rozpočtovú podporu. Peniaze budú určené na zabezpečenie chodu ukrajinského štátu (výplaty miezd štátnym zamestnancom, lekárom, učiteľom a financovanie dôchodkového systému), na kritickú infraštruktúru a na sociálne programy.

Čítate správne, Európska únia bude pokrývať nemalú časť výdavkov ukrajinského štátu, ale aj tak je to málo. Vojna s Ruskom požiera peniaze neuveriteľným tempom.

Európu, respektíve Severoatlantickú alianciu, bude Ukrajina žiadať o 20 miliárd dolárov na júlovom summite v Ankare. A Západ sa musí rozhodnúť, či bude investovať do ukrajinskej obrany alebo premárni príležitosť otvoreného okna príležitosti, ako tvrdí Kyjev.

Putin na ústupky nepomýšľa

Dronový tlak zatiaľ ovocie neprináša. Lepšie povedané, ukrajinské dronové útoky zatiaľ Vladimira Putina nepresvedčili, že by mal zľaviť zo svojich požiadaviek a zastaviť boje na súčasnej frontovej línii, ako to ponúka ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Naše vojská si udržiavajú strategickú výhodu, sebavedome postupujú a žiadne ostreľovanie ani útoky dronov túto situáciu nezmenia,“ vyhlásil ruský prezident 13. júna počas rokovania o rozvoji Donbasu a Novoruska. Už predtým pritom Putin hovoril, že dronové útoky na ruskú infraštruktúru neprinútia Kremeľ k ústupkom.

Prirodzene, špekuluje sa o tom, že sa Putin mohol zľaknúť možných ukrajinských dronových útokov počas prehliadky 9. mája. Ja si však myslím opak.

Akákoľvek citlivá (najmä mediálne) udalosť poslúži Kremľu na demonštráciu sily. To sa stalo počas tragédie v Starobiľsku, kde ukrajinské drony zasiahli študentský internát a pripravili o život 21 študentov (spätne to priznali aj ukrajinské médiá, napríklad Suspiľne alebo Reaľna hazeta). Rusko potom intenzívne bombardovalo ukrajinské vnútrozemie, pričom nasadilo aj dve hypersonické rakety Orešnik.

Pohľad z MoskvyKoniec vojny na dohľad? Kremeľ si má pripravovať pôdu pre mier

Jiří Just

Bez znásobenia útokov Ukrajina sotva prinúti Putina k zmene názoru na ukončenie konfliktu. A je sporné, či sa vôbec dá týmto spôsobom ruský líder ovplyvniť.

Ruský úder na ukrajinskú logistiku

Môže to vyzerať, že Ukrajina víťazí. Krym radikálne obmedzil predaj benzínu. Problémy začínajú mať aj ďalšie oblasti. Nielen susedný Krasnodarský kraj, kam si zúfalí Krymčania jazdia natankovať. Má to však aj svoju odvrátenú stranu, ktorá sa príliš neakcentuje.

Drvivým útokom čelí aj Ukrajina. Ruské drony sa zameriavajú na dôležité cesty.

V poslednom čase dochádza k častým útokom na trase na severe Ukrajiny spájajúcej Charkov a Sumy, trase vedúcej z Pavlohradu do teraz už Rusmi obsadeného Pokrovska alebo na ceste medzi Mykolajivom a Chersonom na pravom brehu Dnepra.

Ruské drony sa systematicky sústreďujú aj na dodávky pohonných hmôt. Najväčšie ukrajinské rafinérie pravidelne čelia ruským útokom, rovnako ako ťažba ropy, ale aj plynu na Ukrajine. Kremenčuk, kde sa nachádza najväčšia ukrajinská rafinéria, je pravidelným cieľom už od apríla 2022. Brutálne ruské útoky však dávajú Ukrajine istú výhodu.

Pretože je krajina z väčšej časti závislá od dovozu pohonných hmôt zo zahraničia, pre Rusov je ťažké zastaviť nevysychajúci prúd cisterien zásobujúcich ukrajinské čerpacie stanice. Kľúčovým hubom sú ukrajinské prístavy na Dunaji, odkiaľ sa benzín rozváža do ďalších kútov Ukrajiny. Ruská armáda preto často cieli práve na tento strategicky dôležitý uzol. V minulom roku sa zároveň pokúsila zničiť mosty na logistickej trase Odesa – Reni. Nemalo to veľký úspech. Ukrajincom sa darilo poškodenú infraštruktúru rýchlo opraviť.

Zmena taktiky a boj o benzínky

Ruská armáda preto zmenila taktiku. V poslednom čase sa začala aktívnejšie zameriavať na benzínové stanice, najzraniteľnejší článok v reťazci dodávok benzínu na Ukrajine.

Rovnako sú terčom cisterny, ktoré palivo prevážajú. Ruské drony sú teraz schopné ohrozovať benzínky v oblasti 50 kilometrov od frontu. Pri nasadení diaľkových dronov Geraň môžu Rusi vyradiť z prevádzky akúkoľvek čerpaciu stanicu na ukrajinskom území.

Ukrajine však zatiaľ taká kritická situácia, akú zažíva Rusmi obsadený Krym, nehrozí. Napriek tomu je zrejmé, že sa ruská armáda cielene snaží likvidovať logistiku blízko frontu, aby nielen ukrajinským silám sťažila život. Ide bezpochyby o ruskú odpoveď na ukrajinské dronové útoky.

Ukrajinskému úspechu sa naozaj môže krátiť čas. Rusko je síce momentálne do istej miery vo veľmi ťažkej situácii, sotva však možno tvrdiť, že Putin je pritlačený k stene. Koniec vojny je stále v nedohľadne...