Situácia, aká je dnes v slovenskej polícii, by sa dala charakterizovať takto: menej začatých trestných konaní, menej vznesených obvinení a viac odmietnutých a odložených prípadov. Tento stav netrvá týždne ani mesiace. Ide o dlhodobý proces, ktorý má svoje konkrétne príčiny, konkrétne rozhodnutia a konkrétnych zodpovedných.
Zrušením Národnej kriminálnej agentúry a špecializovaných útvarov sa to len začalo. Tento krok znemožnil policajtom efektívne vyšetrovať kriminálne schémy, identifikovať ich organizátorov a účinne zasahovať. Vyšetrovanie sa rozpadlo na izolované skutky riešené bez kontextu, bez znalosti prostredia a bez reálneho dosahu.
Tým sa to, žiaľ, neskončilo. Tento trend bol ešte viac prehĺbený zmenou interného predpisu Ministerstva vnútra SR, ktorý určoval, ktorý útvar má vyšetrovať závažné trestné činy. V novom znení sa posilnila takzvaná výberová príslušnosť, pri ktorej už nerozhoduje povaha skutku, ale rozhodnutie nadriadeného, komu bude prípad pridelený.
V praxi to umožňuje, aby sa niektoré závažné prípady k špecializovaným útvarom vôbec nedostali alebo im boli účelovo odňaté. Tento model vytvára priestor na politizáciu vyšetrovania, selektívne rozhodovanie o prípadoch a vedomé oslabovanie boja proti organizovanej a ekonomickej trestnej činnosti.
Zodpovednosť za tento stav nesie vedenie Policajného zboru. V prvom rade prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová, ktorá dlhodobo nerieši rozklad vyšetrovacích kapacít, politizáciu rozhodovania ani stratu špecializácie. Tento stav nielenže nebol zastavený, ale naďalej pretrváva a prehlbuje sa.
Ak vedenie polície nedokáže zabezpečiť jej nezávislé, odborné a efektívne fungovanie, musí niesť osobnú zodpovednosť. Aj preto je namieste výzva na jej odstúpenie.
Rovnako vážna je situácia na Kriminálnom úrade finančnej správy (KÚFS). Pod vedením riaditeľa úradu Jakuba Dirnbacha došlo k presunom skúsených policajtov z útvarov, ktoré sa dlhodobo venovali DPH a spotrebným daniam, na iné úseky bez odbornej kontinuity. Tým sa rozbili funkčné tímy a zastavil výkon. Zároveň sa vytvorilo prostredie, v ktorom sú úspešné zásahy skôr trestané než oceňované.
Príslušníci, ktorí po úspešných raziách proti nelegálnej výrobe a distribúcii cigariet dosiahli konkrétne výsledky, boli postavení mimo služby, preradení alebo disciplinárne riešení. Takýto spôsob riadenia má demotivačný a odstrašujúci účinok na celé prostredie a vysiela jasný signál, že iniciatíva a výsledky v boji proti organizovanej daňovej kriminalite nie sú vítané.
Jakub Dirnbach nesie plnú zodpovednosť za rozklad výkonu na úseku DPH, nefunkčné riadenie, absenciu výsledkov a represiu voči príslušníkom, ktorí dosahujú reálne úspechy.
V tomto bode už nemožno hovoriť len o chaose či nekompetentnosti. Rozklad schopnosti polície vyšetrovať závažnú trestnú činnosť nie je výsledkom náhody, ale systematického oslabovania špecializácie, straty kontinuity a rozbitia tímov, ktoré mali know-how na vyšetrovanie organizovanej a ekonomickej kriminality.
Dôsledky tohto rozkladu pritom pociťuje celá spoločnosť. Menej úspešných vyšetrovaní znamená menej vybraných daní, menej peňazí na verejné služby a systematické znevýhodňovanie poctivých podnikateľov.
Tento stav je navyše umocnený znížením trestných sadzieb za ekonomickú trestnú činnosť. Organizované skupiny si rýchlo prepočítali riziko – ak nehrozí nepodmienečný trest a prepadnutie majetku je skôr výnimkou, podvod sa stáva kalkulovaným podnikateľským rizikom.
Nejde teda o chybu jedného zákona, ale o súbeh rozhodnutí, ktoré spolu vytvorili ideálne prostredie na ekonomickú kriminalitu. Ak sa tento trend nezastaví a nevyvodí sa osobná zodpovednosť, rozklad sa bude prehlbovať.