Ďalší pochybný verdikt európskych sudcov Maďarský zákon o ochrane detí padol, aktivisti oslavujú

Aktivisti sa z tohto prípadu hotovali urobiť najväčšiu ľudskoprávnu kauzu v dejinách. Pred pár dňami v nej padol verdikt. Tak ako sme si pri rozsudkoch Súdneho dvora EÚ už zvykli, pomerne diskutabilný.

Súdny dvor EÚ v Luxemburgu rozhodol, že Maďarsko porušilo únijné právo, keď zakázalo propagáciu LGBTI+ a transgenderových obsahov neplnoletým osobám. „Prijatím zákona, ktorý vo svojich dôsledkoch stigmatizuje a marginalizuje osoby z komunity LGBTI+, Maďarsko porušilo právo EÚ,“ uvádza sa v rozsudku, ktorý bol zverejnený 21. apríla 2026.

Na osvetlenie toho, o čo presne v zákone išlo, sa musíme vrátiť trochu do minulosti.

Návrh Fideszu, ktorý v roku 2021 schválil maďarský parlament, pôvodne zvyšoval tresty za pedofilné trestné činy a mal podporu aj celej maďarskej opozície.

Potom však Orbánova strana, aj s cieľom rozdeliť vtedajšiu zjednotenú opozíciu, doplnila pôvodný návrh o niekoľko bodov, ktoré sa týkali zákazu propagácie homosexuality a transgenderizmu medzi deťmi do 18 rokov.

Konkrétne išlo o to, že vyučujúci sexuálnej výchovy na školách nesmú propagovať homosexuálne správanie ani zmenu pohlavia a maloletým osobám nie sú sprístupňované zobrazovania homosexuálneho správania alebo zmeny pohlavia. Tieto obmedzenia sa okrem škôl týkajú aj televízie, reklamy či iných mediálnych kanálov.

Zákon ustanovoval aj povinnosť štátnej registrácie pre mimovládne organizácie, ktoré chceli na školách pôsobiť v oblasti sexuálneho vzdelávania.

Európska komisia podala pre túto legislatívu na Maďarsko žalobu, ku ktorej sa pripojil aj Európsky parlament a pätnásť členských krajín EÚ. Nepripojili sa pobaltské štáty, Poľsko, Česko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko a ani Taliansko a Cyprus.

Žaloba na Súdnom dvore EÚ uspela. Sudcovia svoju kritiku maďarského zákona postavili na tvrdení, že „uprednostňuje určité identity a sexuálne orientácie na úkor iných, ktoré sú v dôsledku toho stigmatizované, čo je nezlučiteľné s požiadavkami vyplývajúcimi v pluralitnej spoločnosti zo zákazu diskriminácie na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie“.

Ako sa dalo očakávať, aktivisti hneď po vynesení rozsudku vyrazili do útoku a žiadajú, aby nová maďarská vláda Pétera Magyara zrušenie tohto zákona zaradila na čelné miesto svojho programu na prvých sto dní vládnutia. Inak vraj Maďarsko nebude môcť vstúpiť do novej éry po Viktorovi Orbánovi.

K tomu len niekoľko poznámok.

Prvá je politická. Bez ohľadu na mnohé excesy Viktora Orbána, za ktoré si maďarský premiér oprávnene zaslúžil kritiku, je faktom, že tento zákon mal silnú verejnú podporu.

Téma bola v roku 2022 aj súčasťou referenda, ktoré sa konalo súbežne s parlamentnými voľbami. Referendum síce nebolo platné, lebo platný hlas v ňom odovzdalo 44 percent (kvórum je 50 percent) z celkového počtu voličov. Politiku vtedajšej Orbánovej vlády v tejto oblasti však podporili takmer štyri milióny voličov, čo bola drvivá väčšina z tých, ktorí platne hlasovali.

V parlamentných voľbách, ktoré sa konali v krátkom čase po prijatí zákona, Fidesz získal ústavnú väčšinu.

Potom je tu problém justičného aktivizmu, ktorý sa sudcom tohto súdu vyčíta pomerne často. Podľa kritikov – aj z radov právnikov – sa v mnohých situáciách správajú skôr ako politickí aktéri než strážcovia spravodlivosti a zákonnosti a európsku integráciu posúvajú mimo rámca, na ktorom existuje politický konsenzus.

Tieto námietky intenzívne zaznievali napríklad aj pred niekoľkými mesiacmi, keď Súdny dvor EÚ rozhodol (tzv. rozsudok Trojan), že členské štáty EÚ sú povinné uznávať manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli uzatvorené v inom členskom štáte. Národné právo, ktoré určitým spôsobom definuje inštitút manželstva, pritom nie je pre toto uznanie podstatné.

Podobná výhrada voči rozhodovaniu Súdneho dvora EÚ platí aj v prípade maďarského zákona, keďže výchova a vzdelávanie patria do výlučnej kompetencie národných štátov. Európski sudcovia však prijímajú verdikty v takom duchu, akoby tieto oblasti spadali do pôsobnosti EÚ.

To znamená, že sudcovia bez legitimity pochádzajúcej z volieb menia fungovanie Únie spôsobom, na ktorý majú mandát len volení politici.

Sudcovia bez legitimity pochádzajúcej z volieb menia fungovanie Únie spôsobom, na ktorý majú mandát len volení politici.

Okrem právnej stránky má však spor o maďarský zákon aj hodnotový rozmer.

Ide v ňom o to, kto má mať silnejšiu váhu pri výchove detí a mládeže v takých citlivých otázkach, ako sú LGBTI témy či zmena pohlavia. Či sú to rodičia alebo štát, či rôzne mimovládne organizácie a aktivistické spolky.

Z rozsudku Súdneho dvora EÚ sme sa teraz dozvedeli, že rodičia a politici na národnej úrovni s najväčšou legitimitou od voličov ťahajú v tomto spore za kratší koniec.

Nečudo, že rôzni mimovládni bojovníci s agendami, ktoré by sa v normálnej politickej súťaži nikdy nemali šancu presadiť, nad takýmto verdiktom jasajú.

Odvrátenou stranou tohto „víťazstva“ však je, že európski sudcovia takýmto rozhodovaním v očiach významne prispievajú k ďalšiemu poklesu popularity a autority európskych inštitúcií v očiach európskeho déma.

Dôsledky tohto trendu sa raz dostavia a vôbec to nemusí vyzerať pekne.