Rozdeľovanie dotácií na rezorte práce Ako Erik Tomáš zoškrtal podporu prorodinných organizácií. Takmer všetko ide na ihriská

Keď v roku 2020 zasadol na stoličku ministra práce Milan Krajniak, rozhodol sa prekopať systém dotácií, ktoré rezort každoročne poskytoval. 

Dotáciu na podporu rodovej rovnosti premenoval a rozšíril aj paletu organizácií, ktoré sa do nej môžu zapojiť. Zaviedol dve nové dotácie: jednu na podporu dobrovoľníctva a druhú na podporu plnenia funkcií rodiny.

Cieľom bolo podporiť preventívne programy, osvetu, edičné činnosti a predchádzať tak negatívnym javom v rodine či posilňovať medzigeneračné vzťahy. Dotáciu bolo možné využiť aj na výstavbu inkluzívnych detských ihrísk.

Organizácie mohli z dotácie získať maximálne desaťtisíc eur, ak išlo o výstavbu ihriska, mohlo to byť až 50-tisíc.

Hneď v roku 2021 sa v rámci výzvy na podporu funkcií rodiny prerozdelilo takmer 2,5 milióna eur.

Aj keď je pravda, že už v prvom roku išla väčšina peňazí z výzvy na výstavbu ihrísk, podporu získalo aj takmer 50 mimovládnych organizácií.

Prešlo pár rokov a z dotácie, ktorá mala slúžiť na podporu rodín, sa stal nástroj takmer výlučne na výstavbu ihrísk. Mnohé organizácie prišli o jeden z mála verejných zdrojov financovania.

Stopercentný projekt nestačil

Patrila medzi ne aj nezisková organizácia Tlakový hrniec, ktorá sa venuje prevencii závislosti od pornografie. Organizuje workshopy pre žiakov základných aj stredných škôl, a ako hovorí riaditeľka organizácie Lívia Halmkan, záujem zo strany školských inštitúcií je čoraz väčší.

Na úspešnosti pri čerpaní dotácií sa to však neodrazilo, práve naopak.

Dotáciu sa jej podarilo získať v rokoch 2021 až 2024, vlani a ani tento rok už podporu nedostala.

Z ministerstva síce Lívii Halmkan povedali, že ich projekt získal od komisie stopercentné hodnotenie, ale na získanie dotácie to ani tak nestačilo. O tom, kto nakoniec dostane peniaze, rozhoduje minister na základe hodnotenia komisie.

Oficiálnym dôvodom je vyčerpanie alokácie rozpočtových prostriedkov zohľadňujúc limit verejných výdavkov.

Inak povedané, na tento projekt už nezostali peniaze.

Namiesto organizácií ihriská

Nejde pritom o ojedinelý prípad: v posledných rokoch sa prerozdeľovanie dotácie na podporu funkcií rodiny výrazne zmenilo.

Kým v prvom roku bolo podporených 48 mimovládnych organizácií, v tomto roku ich bolo už iba sedem. V roku 2025 dokonca iba dve, pričom aj v prípade jednej z nich išlo vlastne o výstavbu ihriska.

Problémom pritom nie je nedostatok financií. Celková suma, ktorá išla na túto dotáciu, totiž výrazne rástla. V roku 2021 bolo prerozdelených 2,5 milióna eur, tento rok to už bolo takmer 8,2 milióna.

Aj napriek navýšeniu zdrojov však podpora mimovládnych organizácií klesala. 

Kým v roku 2021 sa im podarilo získať z balíka viac ako 340-tisíc eur, v tomto roku to bolo necelých 69-tisíc eur.

Zvyšok peňazí, teda viac ako osem miliónov, išiel na výstavbu inkluzívnych ihrísk v obciach po celom Slovensku.

Prišli o jedinú štátnu podporu

V rokoch, keď bol Tlakový hrniec vo výzvach úspešný, získaval o niečo menej ako desaťtisíc. Nejde síce o veľké sumy, ale v prvých rokoch fungovania podľa Lívie Halmkan dokázali takto vykryť polovicu nákladov na činnosť kancelárie. Dnes je to asi jedna pätina.

Išlo však o jedinú verejnú dotáciu, ktorú sa im podarilo získať.

„Žiadali sme peniaze aj od iných ministerstiev, ale nikdy sme neuspeli. Možno je to témou, ktorej sa venujeme,“ hovorí Halmkan.

Záujem škôl o ich programy pritom exponenciálne rastie. „Chceme pokryť dopyt, ale sme zavalení telefonátmi a emailmi. Snažíme sa posielať lektorov, kam sa dá,“ hovorí.

„To, že sme nedostali dotáciu, bol pre mňa signál. Robíme úlohu, ktorú by podľa mňa pokojne mohol robiť štát. Je o ňu veľký záujem, ale štát to vôbec nereflektuje,“ konštatuje.

Fungovanie Tlakového hrnca financujú cez poplatky, ktoré školy za workshopy platia, ale tie vykryjú iba časť nákladov. Zvyšok pokrývajú súkromné dary a to, čo vyzbierajú cez poukazovanie dvoch percent z dane.

Podobnú skúsenosť má aj Poradňa Alexis. Ani oni už posledné dva roky dotáciu nezískali. Po tom, čo si vyžiadali výsledky hodnotenia komisie, zistili, že ich projekt získal viac ako 99 percent, no nestačili na to, aby boli úspešní.

Ako pre Postoj hovorí riaditeľka poradne Zuzana Stohlová Kiňová, o vec sa ďalej zaujímali a vyžiadali si od ministerstva zoznam úspešných žiadateľov aj s bodovým hodnotením. To už im však rezort neposkytol s vysvetlením, že podľa zákona o prístupe k informáciám to nie sú povinní urobiť.

„Táto dotácia pre nás bola jeden z kľúčových zdrojov. Je to pre nás citeľný výpadok,“ hovorí Stohlová Kiňová. Zároveň ide o jedinú podporu zo štátnych peňazí.

Ministerstvo sa vysvetleniu vyhýba

Ministerstvo práce výrazný pokles podpory mimovládnych organizácií nevysvetlilo. 

Z komunikačného odboru odpovedali, že o dotácie na podporu funkcií rodiny môžu naďalej žiadať aj občianske združenia, neziskové organizácie, cirkevné organizácie, obce či ďalšie subjekty a podmienky pre mimovládne organizácie sa nemenili.

„Výška podpory pre jednotlivé typy žiadateľov je výsledkom hodnotenia predložených projektov a splnenia zákonných podmienok. V roku 2026 napríklad časť žiadostí mimovládnych organizácií už neprešla formálnou kontrolou a z projektov, ktoré boli hodnotené, bola podporená časť z nich,“ uviedli.

Pýtali sme sa teda, či sa zmenili priority v tejto oblasti, ani to sa však podľa ministerstva nestalo. 

„Dotácie možno využívať aj na preventívne programy pre rodiny, podporu rodičovských kompetencií, akcie pre rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením, svojpomocné skupiny či ďalšie aktivity na podporu plnenia funkcií rodiny,“ potvrdili z rezortu.

Prečo teda podpora týchto programov a aktivít tak výrazne poklesla, už nevysvetlili.

Štát sa na mimovládky spolieha, ale nepodporuje ich

Nastavenie financovania mimovládok, ktoré sa angažujú v sociálnej oblasti, je podľa predsedníčky Fóra života Marcely Dobešovej vo všeobecnosti nastavené zle. To, že musia každoročne žiadať o dotácie, znamená, že nikdy nemajú istotu, či financie dostanú. To značne sťažuje zabezpečenie kontinuálneho fungovania.

Mnohokrát pritom ide o organizácie, ktoré vykonávajú sociálne služby a štát sa na ne do veľkej miery spolieha.

„Je to paradox. Ak chcete vykonávať sociálnu službu, musíte byť zapísaný v registri poskytovateľov sociálnych služieb a spĺňať rôzne podmienky, ale financovanie nemáte vôbec zaručené,“ upozorňuje Dobešová.

Ministerstvo okrem toho nemá povinnosť bližšie zdôvodniť neudelenie dotácie. „Na papieri síce ide o transparentný nástroj podpory, ale v praxi je to jedno z najslabších miest celej sociálnej politiky,“ dodáva.

Ukazuje to aj prípad neziskovky Áno pre život, o ktorom sme informovali vlani na jeseň. Tá pomáha tehotným ženám, ale poskytuje aj podporu a ubytovanie pre týrané ženy, ktoré nemajú kam ísť.

Ide o služby, ktorých je na Slovensku nedostatok, no so žiadosťou o podporu na ministerstve práce neuspeli. A to napriek tomu, že ministerstvo nevyčerpalo celkovú sumu, ktorú na tento účel malo.

Dotácia na podporu funkcií rodiny, ktorú zaviedol ešte Krajniak, bola jedným z mála zdrojov, vďaka ktorým mohli neziskovky venujúce sa prorodinným činnostiam získať peniaze.

Ako ukazujú čísla, od nástupu ministra Erika Tomáša aj tento zdroj postupne vysychá. Paradoxom je, že práve Tomáš označuje podporu rodiny za jednu z jeho priorít a na túto kartu hrá aj strana Hlas, do ktorej patrí.

A na bilbordoch teraz Hlas sľubuje odpustenie daní matkám či vyšší príspevok pri narodení dieťaťa. Rodinám sa však dá pomôcť aj inak, napríklad podporou organizácií, ktoré rodinám reálne pomáhajú.