Muskovatenie Zuckerberga Sloboda slova a podriadenie sa aktuálnemu politickému prúdu

Keď vlastník spoločnosti Meta nakrútil video o najnovších zmenách vo fungovaní jeho platforiem, vyvolalo to znepokojenie. Okrem toho, že ruší fact-checkingový program, plánuje na svojich sieťach zobrazovať viac politického obsahu.

„Je načase vrátiť sa ku koreňom, čo sa týka slobodného vyjadrovania na Facebooku a Instagrame,“ vysvetľuje Zuckerberg vo videu. „Vytvoril som sociálne siete, aby som dal ľuďom hlas.“

Odvtedy sa podľa neho udialo mnoho: verejnosťou rezonovala debata o nebezpečenstvách online obsahu, vlády a médiá pretláčali čoraz väčšiu cenzúru. „Často to bolo jednoznačne o politike,“ priznáva „Zuck“. „Ale je tu aj mnoho skutočne zlého – drogy, terorizmus, zneužívanie detí.“

Práve preto Meta vytvorila zložitý systém na moderovanie obsahu – svoj fact-checkingový program. „No problémom s komplexnými systémami je, že robia chyby. A práve sme sa dostali do bodu, v ktorom je priveľa chýb a priveľa cenzúry.“

Ďalším impulzom je podľa Zuckerberga výsledok amerických volieb, ktorým sa kultúra opäť „prikláňa k uprednostňovaniu slobody slova“. Pokračuje obvinením tradičných médií (legacy media) z neustáleho šírenia naratívu o hrozbe dezinformácií voči demokracii.

V dobrej viere sa vraj snažili tomuto vyhovieť, no fact-checkeri sa ukázali ako „politicky príliš predpojatí“ a „dôveru skôr ničili, než budovali“.

Nefunkčný systém ako náhrada nefunkčného systému?

Náhradou majú byť tzv. community notes, ktoré zaviedlo ešte staré vedenie Twittera pod názvom birdwatch. Na X sa zobrazujú pri potenciálne zavádzajúcich príspevkoch. Ich obsah určuje algoritmus a používatelia dobrovoľníci, pričom rozhodujúcim faktorom je zhoda naprieč dostatočne pestrým spektrom používateľov s rôznymi názormi.

Podľa kritického článku servera Bloomberg spred dvoch rokov však tento prístup trpí závažným nedostatkom – nefunguje pri rozdeľujúcich témach, hlavne tých politických (napr. kovid, potraty...). Vtedajšia analýza Bloombergu ukázala, že asi 96 % všetkých poznámok sa používateľom nezobrazí, pretože na nich nepanuje dostatočne široká zhoda.

Výsledkom je, že Twitterom sa môžu šíriť klamstvá a nepresnosti prezlečené za pravdu práve v najpálčivejších témach dňa. Bloomberg uvádza príklad – evanjelikálna lobistická skupina Family Research Council, ktorá je proti potratom a agende LGBT, na sociálnej sieti uviedla, že „potrat nikdy nie je z lekárskeho hľadiska nevyhnutný na záchranu života matky“.

Ešte v ten deň jeden používateľ navrhol doplňujúcu poznámku (potrat môže byť medicínsky nevyhnutný na záchranu života matky). Aj keď za jej užitočnosť hlasovalo 164 zo 169 dobrovoľníkov, nestačilo to, aby sa pod príspevkom zobrazila. Skoro všetkých hlasujúcich algoritmus totižto vyhodnotil ako ľavičiarov, čo nestačí. Konsenzus musí pochádzať z celého spektra. (Ako Bloomberg uvádza v texte ďalej, tento systém nezvýhodňuje ani pravicu, ani ľavicu – rovnaký problém platí aj pre ľavicové hoaxy.)

Zdá sa, že tento problém trvá. Viaceré analýzy ukázali, ako community notes zlyhávali pri príspevkoch o izraelsko-palestínskom konflikte. Napríklad NBC News upozornili na masívne šírené falošné správy o 8-miliardovej pomoci USA pre Izrael či zničení pravoslávneho Chrámu sv. Porfýria v Gaze.

Zo 120 tweetov, ktoré sa týkali týchto dezinformácií, sa poznámky dobrovoľníkov objavili len pri desiatich (8 %).

Ako upozornil server Wired tesne po vypuknutí konfliktu, je tu ešte ďalší problém. Dobrovoľníci označili video uploadnuté Trumpom juniorom, ktoré zachytávalo islamistické vraždenie Izraelčanov, za staré a nepochádzajúce z Izraela.

Avšak ukázalo sa, že video je pravé. Systém určený proti šíreniu dezinformácií tak vytvoril dezinformáciu a pomáhal ju šíriť.

Napokon sa možno problém s obsahom nevyrieši – prílišnú cenzúru vystrieda pokrivená pravda, no aspoň sa podarí vytvoriť zdanie, že zodpovednosť sa presúva z prevádzkovateľa sociálnej siete (ktorý na nej zarába miliardy) na jej používateľov.

„Zdanie“ – pretože za (ne)funkčnosť systému community notes bude zodpovedný jeho tvorca, spoločnosť Meta. Možno však nakoniec Zuckerbergova firma tento systém zdokonalí (aj keď sa tomu ťažko verí) a bude lepší ako v prípade X.

Na druhej strane treba povedať, že ide o veľmi zložitý problém. Sociálne siete sú v ľudskej histórii stále novinkou a neexistuje zhoda na tom, ako by to na nich malo vyzerať, nieto ešte na prostriedkoch, akými by sa to malo dosiahnuť.

Digitálna krajinaAko vám Facebook berie súkromie aj čas a mení ich na peniaze

Juraj Valach

Menej cenzúry, menej diverzity

No aj napriek tomu sa Meta snaží o korekciu svojho doterajšieho prístupu. Zuckerberg plánuje „zjednodušiť pravidlá obsahu a zbaviť sa množstva obmedzení v témach ako imigrácia či rod, ktoré sa skrátka vôbec netýkajú väčšinovej spoločnosti“.

„Čo sa začalo ako smerovanie k väčšej inkluzivite, sa čoraz častejšie využívalo na umlčanie názorov a ľudí s inými pohľadmi. A zašlo to priďaleko,“ myslí si zakladateľ Facebooku.

Okrem toho chce zmeniť spôsob, akým sa tieto pravidlá vymáhajú, „aby sa predišlo chybám, ktoré spôsobovali drvivú väčšinu cenzúry“. Algoritmy doteraz filtrovali všetky porušenia podmienok Mety. Po novom sa majú zamerať len na nelegálny obsah a veľmi závažné porušenia. Tie menej závažné nechajú na nahlasovaní používateľov a ich následnom preverovaní.

„Je to kompromis. Odchytíme menej zlých vecí, no zároveň znížime pomer príspevkov nevinných ľudí, ktoré omylom stiahneme.“

Server Axios len pár dní po Zuckerbergovom videu zverejnil správu, že na základe interného obežníka Meta ruší svoje tzv. DEI programy (diverzita, rovnosť, inklúzia), ktoré sa týkajú ich HR oddelenia.

Podľa novinárov Axiosu to znamená, že Meta nerobí len pózy, ktorými by sa zaliečala Trumpovej administratíve, ale ide o zmenu étosu, ktorá ovplyvní jej celkové fungovanie.

Zaujímavým kontextom je, že Meta tieto kroky nepodniká sama. Už v novembri DEI programy vypustil najväčší americký zamestnávateľ Wallmart, len pred týždňom ho v niektorých ohľadoch nasledoval McDonald’s.

Trump ešte ani nenastúpil do úradu, ale jeho novembrové víťazstvo už dalo veci do pohybu. Zdá sa, že Mark Zuckerberg žije s prstom na tepe doby.

Únik dokumentovFacebook vie, že škodí. Ale nechce s tým prestať

Juraj Valach

Viac politiky

Meta v posledným rokoch obmedzovala politický obsah, lebo ľudí „stresoval“. „Ale časy sa menia a dostávame spätnú väzbu, že ľudia ho opäť chcú.“ Zároveň sa budú usilovať, aby komunity na Facebooku, Instagrame a Threads „zostali priateľské a pozitívne“.

Podľa kritikov však viac politického obsahu v spojení s novým spôsobom moderovania prinesie masívnejšie šírenie fake-news.

Spoločnosť okrem toho plánuje presunúť tímy venujúce sa moderovaniu obsahu a dôvere bezpečnosti z Kalifornie do Texasu. Symbolika by nemohla byť príznačnejšia. Kalifornia je bašta demokratov (Harrisová tu získala takmer 60 %), zatiaľ čo Texas je už niekoľko volebných období spoľahlivo republikánsky.

Zuckerberg dúfa, že keď ich tímy budú pracovať v prostredí, kde je menej obáv o ich predpojatosť, posilní to dôveru.

Zároveň plánuje spolupracovať s prezidentom Trumpom v boji proti svetovým vládam, ktoré tlačia na americké firmy, aby cenzurovali viac. Menuje konkrétne Európu, ktorá má čoraz viac regulácií, inštitucionalizuje cenzúru a znemožňuje vznik akýchkoľvek inovácií, ale spomína aj Čínu.

USA sú podľa neho hlavným zástancom slobody slova vo sveta, no Bidenova administratíva svojimi pokusmi o cenzúru domácich firiem posmelila ostatné štáty, aby zašli ešte ďalej. „Teraz máme príležitosť obnoviť slobodu vyjadrovania a nadšene sa jej ujímam!“ usmieva sa Zuck s tým, že to bude chcieť čas a že to nikdy nebude perfektné.

X, kam kráčaš?Muskova sieť v povolebnom opojení

Juraj Valach

USA vs. EÚ

„K politickému frontu Musk – Trump sa týmto oficiálne pridáva aj Zuckerberg a Meta, pobozkal im prsteň a preberá ich jazyk,“ napísal na Facebooku publicista Jakub Goda.

Za najväčšiu hrozbu týkajúcu sa zmeny kurzy Mety považuje snahu potláčať schopnosť iných štátov na čele s EÚ „vymáhať nejaké pravidlá v online priestore“.

Boj proti šíreniu klamstiev je podľa neho prehratý už dávno, EÚ mieri na „nelegálny obsah, extrémizmus, terorizmus, hrozby násilím, nenávistné prejavy“ a „systematické zneužívanie platforiem na priemyselne organizované šírenie lží“.

Ako pre český Respekt upozorňuje Filip Zelenka, dlhodobá snaha EÚ regulovať online priestor, napr. cez GDPR alebo aj nedávnejšími zákonmi o digitálnom trhu a službách (DMA a DSA), pre Zuckerberga predstavuje potenciálny prepad zisku a veľké komplikácie v riadení jeho platforiem.

Spojené štáty pod Trumpovým vedením stoja jednoznačne na strane deregulácie, pretože sa po tamojších progresívnych excesoch s cenzúrou a diktovaním newspeaku boja o slobodu slova. Tomu sa dá rozumieť.

Naproti tomu EÚ sa desí všetkých možných zneužití sociálnych sietí v podobe cielene šírených fake-news, terorizmu a podobne. Po skúsenostiach s ruskou propagandou či islamským džihádizmom sa tomu tiež dá rozumieť.

Ideálne by bolo, keby tieto dva pohľady našli k sebe cestu a vedeli by problém vyriešiť tak, aby bol vlk sýty, aj ovca celá. Namiesto spolupráce sa dnes dve centrá západnej civilizácie dohadujú ponad Atlantik.

Durov po zadržaníJeho naratív o čistom Telegrame má trhliny. Ale diery majú aj teórie o jeho spolupráci s Kremľom

Juraj Valach

Zuck vs. Musk

Len nedávno si Zuckerberg s Muskom plánovali vyriešiť svoj „beef“ (spor) v ringu, dnes sú na rovnakej strane. Svojský Elon chcel dokonca navýšiť hru a navrhol vtedy súťaž o dlhšie prirodzenie.

Steven Levy na serveri Wired spomína, kde sa to celé začalo. Bol rok 2016, s Zuckerbergom bol vtedy osobne v Nigérii. Elon naložil Markov satelit, ktorý mal sprostredkovať internet pre rozvojové národy, na svoju raketu bez dostatočného testovania a celé sa to skončilo v plameňoch. Odvtedy to medzi miliardármi „nebolo nič moc“.

Prešlo niekoľko rokov, Musk kúpil Twitter za 44 miliárd dolárov a Zuck sa rozhodol vytvoriť rivala – nová sieť Threads založená na rovnakom princípe mala byť „Twitter killer“. To Elona dopálilo, navrhol zápas v klietke a Mark ho prijal.

Steven Levy v texte na Zuckerberga naliehal, aby do ringu nešiel. Ako svetovo známe osobnosti s vysokou prestížou a mocou by podľa neho nemali dávať zlý príklad. A čo viac, šéf Mety už s Muskom podlahu vytrel, nemusí na to ísť do klietky, myslí si Levy.

Naráža na fakt, že v tom čase Threads zažívali raketový rast. Len za pár dní dosiahli 100 miliónov používateľov, čím sa stali najrýchlejšie sťahovanou aplikáciou v histórii.

Aj keď celkový počet používateľov rástol (významným prvkom je prepojenie s dvojmiliardovým Instagramom), objavovali sa správy, že aj keď sú čísla vysoké, na Threads to veľmi necítiť. Sú oveľa tichším miestom než Twitter, veľká časť ich používateľov zároveň pochádza z mimozápadného priestoru.

Meta na konci minulého roka zverejnila štatistiky: vyše 300 miliónov mesačných používateľov a vyše 100 miliónov každodenných. Oproti Muskovmu X s vyše 600 miliónmi mesačných a 250 každodenných (čísla Threads aj X pochádzajú od ich vedenia, treba ich teda brať s rezervou) Threads stále výrazne zaostávajú, ale za taký krátky čas je to úctyhodný výsledok.

Dvojník

Pod spomínaným oznámením o úspechu Threads sa v posledných dňoch začali objavovať varovné komentáre. Nespokojnosť vyvolalo Zuckerbergovo video o zmenách v riadení Mety.

„Nevydrží to dlho. Zdá sa, že nechápeš, prečo, dop*dele, sme sem vôbec prišli,“ hromží terrij688.

Naráža tým na pravdepodobnú domnienku, že nezanedbateľnú časť používateľov Threads tvoria emigranti z X. Tí sa rozhodli pre zmenu pre nespokojnosť s Muskovými zmenami. A Zuckerberg sa teraz pokúša o to isté.

Svojrázna postava „absolutistu slobody prejavu“ Muska mala svoj zmysel na pozadí rozšíreného woke prístupu k cenzúre a moderovaniu online obsahu na sociálnych, ale aj tradičných médiách.

Zdá sa, že Zuck len prijal Elonov prístup, ktorý po republikánskom víťazstve zažíva rozkvet. Bez toho, aby ho obohatil o nejakú vlastnú myšlienku.

Zmenou prístupu k moderovaniu a pravidlám obsahu stráca sieť Threads svoju hlavnú výhodu voči X – že jej štýl riadenia je iný ako Muskov. Zuckerberg si pre ňu možno predstavuje inú budúcnosť. Textový doplnok Instagramu?

Zuck u Rogana

Tak či onak isté je, že vedenie Mety sa do zmeny kurzu vrhlo naplno. „Náš fact-checkingový program bol ako niečo z 1984,“ povedal Zuckerberg v skoro trojhodinovom rozhovore u Joea Rogana.

Okrem iného za cenzúru obvinil Bidenovu administratívu. Jeho ľudia vraj počas kovidu zavolali zamestnancom Mety a „kričali na nich, nadávali im a hrozili následkami, ak nestiahnu veci, ktoré boli pravdou“. Zuck priznal, že jeho firma takýmto požiadavkám vyhovela príliš často.

Keď prišlo na načasovanie tejto zmeny, vysvetlil to tak, že „po voľbách človek zachytí kultúrny pulz“ a jeho spoločnosť sa „snaží mať politiku, ktorá odráža mainstreamový diskurz“.

Komentáre pod youtubovou verziou tohto rozhovoru sa však nesú v jednotnom duchu – nedôvere voči Zuckerbergovi. Vyčítajú mu, že iba „chce byť na víťaznej strane“, že je „vlkom v ovčom rúchu“, „ohýba chrbát, ako sa dá,“ a „snaží sa zostať na slobode“.

Niektorí používatelia spomínajú vlastné skúsenosti s cenzúrou Mety, ďalší pripomínajú, že Facebook bol jednou zo sociálnych sietí, ktoré zablokovali Trumpov účet.

Verdikt: Nový dôkaz, že Zuckov chrbát nestratil flexibilitu?

„Som hrdý na to, že Telegram podporoval slobodu prejavu dlho predtým, ako sa to stalo politicky bezpečným. Naše hodnoty nezávisia od volebných cyklov v USA,“ myslí si o Zuckerbergovej zmene kurzu šéf Telegramu Pavel Durov.

Florent Joly, ktorý pre Instagram dva roky viedol tím so zameraním proti dezinformáciám, botom či šíreniu nenávisti, súhlasí.

„Meta toto robí vždy: chráni svoje fungovanie. Mení sa každé štyri roky podľa toho, kto je v úrade,“ tvrdí na sociálnej sieti Threads.

Obaja majú pravdu. Mnohí Metu za cenzúru či konformnosť s progresívnou kultúrou kritizovali dlhé roky. Zuck sa pre zmenu rozhodol až v momente, keď dostal politické krytie.

Donald Trump si dokonca myslí, že šéf Facebooku sa ho zľakol. Na otázku novinára, či Zuckerberg podľa neho teraz reaguje na vyhrážky, ktoré mu zvolený prezident v minulosti adresoval, odvetil:

„Pravdepodobne. Áno. Pravdepodobne.“

Otázku, či Zuckerberg ustúpil Trumpovi, necháme bokom. Jednoduchšie sa bude hľadať odpoveď na vyššie uvedené obvinenia z oportunizmu.

Pomôže uvedomiť si, čo je Meta vlastne za projekt. Zuckerberg ho vedie už skoro dve dekády, za to obdobie mal dosť času preukázať sa. Nie je dobrodružnou avantúrou najbohatšieho vynálezcu na svete (X) ani domnelým filantropickým dielom ruského exulanta (Telegram). V prvom rade je to stroj na výrobu peňazí.

Bolo o tom napísané už mnoho (na Postoji napríklad o biznismodeli Facebooku, ignorovaní svojho škodlivého vplyvu, ochotnom cenzurovaní vo Vietname), preto to tu nemusíme opakovať.

Zuckerberg kolaboruje s vietnamskými komunistamiA plánuje sociálnu sieť vo virtuálnej realite. Prečo byť znepokojený

Juraj Valach

Podľa spomínaného článku na Respekte Mark Zuckerberg, tretí najbohatší muž sveta, ani doteraz nemal veľký záujem o funkčné moderovanie svojho online impéria.

Facebook má v súčasnosti pre český 6,5-miliónový trh 45 moderátorov. Na porovnanie, dvojmiliónový Tiktok ich v ČR má 62. Autor ďalej upozorňuje, že Facebook má veľké problémy so zneužívaním na finančné podvody a že napríklad v slovenskom priestore sa podľa štatistík (komentáre, videnia, lajky…) najviac darí príspevkom Smeru, Republiky či SNS.

Zuck robil len to, čo z obchodného pohľadu musel. Doterajšia politicko-kultúrna požiadavka bola regulovať obsah. Vyhovel jej, obsah reguloval, neúspešne a aj za cenu cenzúry. Teraz prišla zmena, opäť sa prispôsobí tak, aby sa mu to čo najviac oplatilo: zmenu moderovania využije, aby sa vyhol zodpovednosti a opletačkám so zákonom a zároveň nestratil miliardy dolárov.

Ako v spomínanom vyjadrení napísal Pavel Durov:

„Dnes iné platformy oznamujú, že budú mať menej cenzúry. Ale skutočný test ich novoobjavených hodnôt príde, keď sa opäť zmení politický vietor. Je ľahké povedať, že niečo podporujete, keď nič neriskujete.“

A dodajme – keď si tým potenciálne uľahčíte život.