Rok 2025 bol pre počítačové operačné systémy ďalším významným míľnikom. S ohláseným koncom životnosti Windowsu 10 sa stovky miliónov používateľov museli začať zaoberať prechodom na Windows 11. Ten bol na trhu už vyše troch rokov, ale v januári 2025 bežal iba na tretine počítačov so softvérom od Microsoftu.
Mnohým sa do toho nechcelo a viacerí, ktorí sa na krok podujali, oľutovali.
Objavovali sa správy, že nová verzia operačného systému beží pomalšie, osvedčené veci zrazu nefungovali alebo fungovali horšie, reklamy a vyskakovacie oznámenia otravovali príliš často.
„Keď chcem obvyklým spôsobom nájsť [lokálny] program, súbor či nastavenie – stlačím Windows a začnem písať –, ukáže mi hlavne výsledky z webu, čo je nepoužiteľné, pretože ich vyhľadáva pomocou Bingu,“ hnevá sa technologický novinár The Verge Nathan Edwards.
Keď chce pomôcť s nastavením, namiesto lokálneho návodu mu otvorí prehliadač Microsoft Edge, hoci ho nemá nastavený ako predvolený, a naviguje ho na stránku, kde nenájde nič užitočné. Ponuka Štart „bola od Windowsu 8 zväčša naprd“, ale dnes je v predvolenom stave „úplne nepoužiteľná“, lebo je plná vecí, ktoré normálny používateľ nechce a nepotrebuje.
Edwards uznáva, že každá aplikácia sa nám každú sekundu snaží votrieť do pozornosti, ale „kedysi bol tento odpad oddelený od samotného operačného systému“.
Iní používatelia by zas aj radi updatovali, ale ich pár rokov starý počítač „nebol kompatibilný“ s najnovším operačným systémom.
A tak keď sa v októbri Windowsu 10 po desiatich rokoch skončila podpora, 41 percent používateľov stále neaktualizovalo na Windows 11. Do konca roka 2025 sa podiel verzie 10 ešte o 5 percent zvýšil. A v porovnaní s januárom 2025 klesol celkový podiel Windowsu na trhu s operačnými systémami pre počítače o 5 percent.
Skúsený softvérový vývojár a odborník na Windows Rob Braxman tvrdí, že „nikdy nevidel toľko neochoty prejsť na novú verziu“, aspoň nie od zmeny z DOS 3.1 na Windows 1.0 v roku 1985. Textové rozhranie vtedy nahradilo grafické, takže bolo treba nový hardvér, bol to veľký skok.
Prečo sa Windows zlepšuje k horšiemu?
Kroky Microsoftu už dlhšie obdobie vyvolávajú kritiku. Vstavané reklamy a odporúčania ďalších produktov tejto spoločnosti, ktoré svojvoľne vyskakujú na obrazovku, potreba prihlásiť sa do online účtu kvôli všetkému vrátane samotnej aktualizácie systému, nútené updaty, ktoré nezriedka vymažú časť disku, kde je nainštalovaný iný operačný systém...
Používateľ môže nadobudnúť dojem, že počítač, na ktorom beží Windows, viac patrí Microsoftu ako jemu. V starších verziách sa obľúbená ikonka volala „Môj počítač“, dnes je to „Tento počítač“.
Microsoft je pritom jednou z najväčších spoločností na svete, s hodnotou 3,5 bilióna dolárov mu patrí štvrté miesto. Jeho zisky z roka na rok stúpajú.
Až do konca roka 2025 si vo sfére operačných systémov osobných počítačov držal vyše 70-percentný podiel, pretože prakticky nemal konkurenciu. MacOS je viazaný na prémiové počítače od Applu, Linux zostáva voľbou fajnšmekrov, ktorí si sami vedia robiť technickú podporu, a ChromeOS má napriek pätnástim rokom existencie ešte menej používateľov ako Linux.
Vďaka dominantnému postaveniu na seba naviazal širokú sieť zákazníkov od štátnych správ celého sveta cez nadnárodné korporáty až po bežné domácnosti. Prevažná infraštruktúra firiem, programy, ktoré využívajú, stroje mnohorakých typov, to všetko beží na softvéri postavenom pre Windows.
Keďže je Microsoft monopolom, nevyhnutným prostredníkom technologického sveta, môže si dovoliť veľa. Zákazníci od neho (zatiaľ) veľmi nemajú kam odísť.

Odkedy sa Satya Nadella v roku 2014 stal CEO Microsoftu, na miesto ústredného produktu nastúpil cloud a softvér pre veľké organizácie. Dlhoročná stagnácia sa skončila a firma rástla na hodnote.
Windows tak prestal byť dôležitým priamym zdrojom príjmu Microsoftu. Z tržby 280 miliárd dolárov za rok 2025 mu segment More Personal Computing, kam patrí operačný systém, vyhľadávač Bing, Xbox a hardvér, nezarobil ani 20 percent (a Windows sám asi len polovicu z toho).
Stodvadsať miliárd priniesli Productivity and Business Processes, čiže Microsoft 365 (balíček Office, MS Teams a s nimi spojené cloudové služby), Dynamics 365 (finančnícky softvér) a sociálna sieť LinkedIn, 106 miliárd cloudové služby (Azure, datacentrá pre iné spoločnosti).
Zo správy za rok 2025 napríklad vyplýva, že služby Microsoft 365 určené pre bežného spotrebiteľa nezarobili ani desatinu z toho, čo do pokladnice priniesli služby pre veľké organizácie.
Znamená to dve veci. Po prvé, Microsoftu nemusí veľmi záležať na spokojnosti radových používateľov. Pokiaľ budú veľkí zákazníci ako vlády a korporáty platiť za licencie na kancelárske programy a operačný systém či prenajímať si cloudové služby, príjem mu nevyschne. A platiť pravdepodobne budú, pretože v prvých dvoch menovaných prípadoch ani veľmi nemajú na výber.
A po druhé, v duchu svojho biznismodelu sa snaží čo najviac lokálnej aktivity používateľov prepojiť so svojimi online službami, s cloudom, z ktorých dokáže vyťažiť ďalší zisk, či už reklamami, alebo predplatným. Aj za cenu spomalenia počítača.
Na jednej strane to zjednodušuje zálohovanie či prácu naprieč zariadeniami, na druhej strane vyvoláva otázky o súkromí či zvyšuje závislosť používateľa od ďalších produktov Microsoftu.
Windows tak už nie je cieľovým produktom, ale skôr životným prostredím pre sieť služieb a programov, ktoré skutočne zarábajú a dvíhajú akcie spoločnosti. Keďže tento operačný systém beží na veľkej väčšine počítačov, dáva Microsoftu možnosť naviazať naň zvyšok svojho softvéru, ktorý má z hľadiska ziskov vyššiu hodnotu. Napríklad umelá inteligencia.
Microsoft na konci novembra minulého roku vyhlásil, že „Windows je odteraz vaším plátnom pre AI“. Operačný systém má byť agentic, agentický, čiže hlboko prepojený s autonómnymi nástrojmi umelej inteligencie.
„Našou misiou je vytvoriť skutočného AI spoločníka,“ vysvetľuje hlava Microsoft AI Mustafa Suleyman. „Čiže niečo, čo počuje to, čo počujete vy, vidí, čo vidíte, a žije v podstate zarovno s vami. Váš AI spoločník bude schopný zapamätať si všetko, o čom ste hovorili, rozumieť obsahu webov, ktoré navštevujete, a rozprávať sa s vami tak ako teraz ja.“
Tak ako ďalšie technologické giganty, aj Microsoft v posledných rokoch do umelej inteligencie investoval miliardy dolárov. A tieto výdavky musí nejako opodstatniť a zabezpečiť ich návratnosť. Potrebuje presvedčiť používateľov Windowsu, aby využívali jeho Copilot AI a neutiekli mu ku konkurencii. A keďže ju môže previazať priamo s operačným systémom, ktorý využívajú všetci, má konkurenčnú výhodu.
Okrem toho sa firma zodpovedá svojim akcionárom. A tí začnú v dnešnej atmosfére ľahko panikáriť, pokiaľ najnovšie produkty neobsahujú akronym AI. Preto má byť Windows 11 čoraz hlbšie previazaný s nástrojmi umelej inteligencie. Hoci po tom nie je veľký dopyt.

Windows je už niekoľko desaťročí operačným systémom bežných ľudí. Stovky miliónov zákazníkov od neho nechcú veľa – len aby všetko fungovalo hladko bez zložitej údržby. Nechcú sa učiť priveľa nových vecí a preklikávať sa zbytočnosťami. A prevažnú väčšinu ich AI potrieb (ak nejaké majú) naplňuje ChatGPT.
Inovácie prichádzajú cez experimenty a často narážajú na odpor, ktorý sa prelomí, keď si na ne ľudia zvyknú. Ale kritici sa pýtajú, či Microsoft nepostupuje priveľmi náhlivo a či preň umelá inteligencia nie je príliš vysoká priorita, napríklad na úkor súkromia, bezpečia či používateľskej prívetivosti.
Viaceré AI funkcie totiž pôsobia, ako keby boli polosurové. Keď Microsoft v auguste oznámil, že spúšťa Copilot AI v Exceli, zároveň varoval, aby sa nepoužíval pri „žiadnych úlohách vyžadujúcich presnosť alebo reprodukovateľnosť“.
A v decembri značne znížil ciele predaja svojich AI produktov, pretože zákazníci o ne nemajú záujem. Spoločnosti si nie sú isté, či im umelá inteligencia ušetrí peniaze, a boja sa chýb, ktoré by ich mohli vyjsť draho.
Ale aj napriek tomu sa AI stáva centrálnou súčasťou Windowsu. Tento prechod však prináša viacero problematických požiadaviek.
Ak má AI asistent fungovať, systém musí ukladať širokú používateľskú históriu. Keďže počítač bude obsahovať digitálnu kópiu súkromného života, treba zvýšiť zabezpečenie.
A tak aby sa počítač mohol updatovať na Windows 11, musí obsahovať takzvaný TPM čip, kde sú bezpečnostné kľúče uložené oddelene od pevného disku. Tento čip však množstvo zariadení nemá, takže ak používateľ chce mať aktuálny systém, často si musí kúpiť nový počítač.
Ako však upozorňuje Braxman, TPM zároveň slúži ako unikátny identifikátor zariadenia. Táto informácia je prepojená s osobným online účtom používateľa, ktorý Windows 11 vyžaduje. Keďže AI nástroje majú zbierať osobné informácie o používateľovi, Braxman sa obáva, že v kombinácii so zjednodušením jeho identifikácie to predstavuje paradoxne väčšie bezpečnostné riziko.
Microsoft sa podľa neho teoreticky môže spýtať AI na zariadení používateľa, čo o používateľovi vie, a takto sa dostať k osobným dátam. Bez toho, aby o tom niekto vedel.
To, čím si Windows za posledné dekády prešiel, zažíva mnoho iných technologických spoločností. Technologický bloger Cory Doctorow to nazval enshittification, voľne preložené „zhovadenie“.
Firmy podľa neho nasledujú tri štádiá: (1) ústretovosť k používateľom, čím ich na seba naviažu; (2) zneužitie používateľov v prospech svojich biznisových zákazníkov, ktorých na seba naviažu; (3) zneužitie používateľov aj biznisových zákazníkov vo svoj prospech. Vedie to k úpadku platformy, z ktorého na konci ťaží najmä jej vlastník, pokým platforma neumrie.
V prípade Microsoftu prvý krok zosobňuje Windows XP či 7. Boli jednoduché, prehľadné, spoľahlivé. Potom prišiel Windows 8, čiže krok dva. Svojím dizajnom rozčuľoval používateľov, ale bol skvelý na reklamy a odkazovanie na stránky a produkty iných firiem.
Počas života Windowsu 10 vybuchol trh s datacentrami a Microsoft sa po Amazone stal druhým najväčším sprostredkovateľom cloudových služieb, ktoré sú kľúčové pre vývoj a prevádzku umelej inteligencie.
AI je zodpovedná za rapídny nárast hodnoty technologických firiem a Microsoftu sa úspešne podarilo stať sa nevyhnutnou súčasťou celého procesu.

V roku 2024 Google upozornil, že Microsoft svojimi licenčnými podmienkami prakticky zabraňuje, aby Windows Server, ktorý má na trhu operačných systémov serverov dominantné postavenie, bežal na iných cloudoch ako na jeho Azure. Zákazníci by inak za licenciu museli platiť štvornásobnú cenu.
To je príklad kroku tri. Microsoft si udržal postavenie prostredníka, ktorý sa nedá obísť. Používateľov aj biznispartnerov uzamyká do svojho ekosystému. Keďže nemá konkurenciu, môže si diktovať podmienky.
Na obzore sa však črtá možná konkurencia. Windows doteraz nad vodou držala jeho univerzálnosť. Všetci výrobcovia počítačov a notebookov, ako aj vývojári softvéru si dali záležať, aby ich produkt bol kompatibilný s dominantným operačným systémom.
Linux je síce zadarmo, ale hromada programov a hier na ňom z tohto dôvodu nefungovala, takže jeho podiel na trhu nerástol, a teda vývojári a výrobcovia hardvéru nemali dôvod vytvárať produkty kompatibilné s týmto okrajovým systémom. A tak to dlho pre bežného používateľa ani nebola možnosť.
Ale to sa vďaka spoločnosti Valve začína meniť. Táto firma, ktorá vďaka svojej platforme Steam dominuje distribúcii počítačových hier, dlhé roky vyvíjala softvér, ktorý umožní spúšťať hry (ale aj iné programy) pôvodne určené pre Windows na Linuxe.
Keďže Linux sa dá rozbehať hádam aj na guľôčkovom počítadle, v súčasnom ovzduší má výhodu oproti Windowsu, ktorý vyžaduje nový hardvér s TPM čipom. AI zbrojenie dvíha ceny nových PC súčiastok, takže je možné, že niektorí používatelia ani nebudú môcť inak než dať Windowsu zbohom.
Zatiaľ nevedno, kam až to povedie, ale možno sa Microsoftu rysuje konkurent, ktorý ho prinúti prehodnotiť súčasný prístup. A možno AI bublina praskne, Microsoft stratí miliardy a opäť sa bude musieť trochu snažiť.