Týždenný výber Christiana Heitmanna Po smrti diktátora. Čo je cieľom americko-izraelskej operácie proti Iránu

V sobotu ráno Izrael a Spojené štáty podnikli spoločný útok na Irán, pri ktorom zabili aj najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

Letectvo oboch krajín podniklo rozsiahlu kampaň proti vojenským terčom v krajine aj centrám politického vedenia. Medzi terčmi sú okrem rezidencie najvyššieho vodcu aj zariadenia iránskych revolučných gárd a armády, iránskej jadrovej agentúry, letiská aj fregaty triedy Alvand.

Potvrdená je smrť najmocnejšieho muža v krajine, diktátora Alího Chameneího. Zásah komplexu, v ktorom sa iránsky diktátor obvykle zdržiaval, ukazovali videá z Teheránu aj satelitné snímky, neskôr jeho smrť potvrdili izraelské zdroje aj samotný Irán.

Izraelské zdroje navyše tvrdia, že krajine sa podarilo pri útoku zlikvidovať veliteľa iránskych revolučných gárd generála Mohammada Pakpúra aj ministra obrany Amíra Nasirzadéha, ako aj náčelníka generálneho štábu Músavího.

Podľa informácií New York Times Izrael a Spojené štáty podnikli útok na ajatolláha skôr, než pôvodne plánovali, keď zistili, že sa spolu s vysokými vojenskými veliteľmi stretá vo svojej rezidencii.

CIA informácie o najvyššom vodcovi posunula Izraelčanom, ktorí spolu s Chameneím eliminovali aj hlavu Vojenskej rady Alího Šamcháního, viceministra tajných služieb Muhammada Šírázího a ďalších účastníkov stretnutia.

Prezident Pezeškiján prvý deň náletov prežil.

Iránci oslavujú

Veľká časť Iráncov prijala správy o smrti diktátora s radosťou a nadšením. Ich odpor voči teokratickému vedeniu ešte narástol po tom, ako milície režimu v januári zavraždili viac než 30-tisíc demonštrantov. Aj keď mnohí majú obavy z vojny, Chameneí bol pre nich stelesnením zla, ktoré sa ich krajiny zmocnilo.

Ženy v Teheráne po zásahu ajatolláhovej rezidencie

Iránci po oficiálnom ohlásení smrti diktátora

Aj v iných štátoch v regióne správa o Chameneího smrti vyvolala spontánne oslavy, najmä medzi Izraelčanmi a Sýrčanmi. Tí ho vinili za intervenciu, ktorá v roku 2013 dočasne zachránila Asadov režim a ktorá predĺžila občiansku vojnu o viac než desať rokov a stála státisíce životov.

Nálety sa však neobmedzujú len na aktívnych pohlavárov režimu. Medzi budovami, ktoré utrpeli zásah, sa nachádza aj dom exprezidenta Mahmúda Ahmadínežáda – známeho najmä svojím popieraním holokaustu – v teheránskej štvrti Narmak. Podľa izraelských odhadov exprezident pri útoku prišiel o život.

Iránska odveta

Oficiálnym zdôvodnením náletov zo strany Izraela a Spojených štátov je, že ide o „preventívny útok“ na Irán, ktorý je motivovaný potrebou zastaviť jeho jadrový program. Ten sa pritom už od vojenskej operácie v minulom lete nachádzal v poloaktívnom stave. 

Irán si síce ponechal dostatok štiepneho materiálu na stavbu asi desiatich jadrových bômb, ale po zničení jadrových zariadení v blízkosti miest Fordó, Natanz a Isfahán podľa Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu nepokračoval v obohacovaní uránu.

Väčšina odborníkov sa preto zhoduje, že aj keď teheránsky režim je jednou z najodpudivejších diktatúr na svete, vojenská operácia proti nemu nemá právny základ.

Irán v rámci svojej odvety vystrelil rakety na Izrael a zaútočil aj na americké základne v štyroch arabských štátoch: Bahrajne, Katare, Kuvajte a Spojených arabských emirátoch, ale i na civilné ciele.

Iránske rakety a drony tak poškodili nielen letiská v Dubaji a Kuvajte, ale zasiahli aj hotely v centrách arabských metropol. Škody pritom mohli byť výrazne väčšie, iba Spojené arabské emiráty hlásia zostrel viac než 160 rakiet a vyše 540 dronov.

Teherán okrem toho začal útočiť nielen na americké lietadlové lode, na ktoré vystrelil niekoľko balistických rakiet, ale aj na civilné lode plaviace sa cez Hormuzský prieliv.

V druhý deň Irán dokonca zaútočil aj na piaty štát – Omán, ktorý až donedávna sprostredkúval rokovania medzi Teheránom a Washingtonom a ktorý po prvom americkom útoku Spojené štáty kritizoval za ukončenie rozhovorov.

Radikálnosť iránskej odvety tak do rúk americkej aliancie vohnala takmer všetky štáty v regióne vrátane tých, ktoré ju pôvodne odmietali.

Čo chcú Američania dosiahnuť

Rozsah americko-izraelského útoku, ale obzvlášť výber cieľov ukazuje, že spoločný cieľ USA a Izraela je zmena režimu v Teheráne.

Izrael uprednostňoval takýto cieľ už počas krátkej júnovej vojny, vtedy sa však Washington rozhodol pre menší, chirurgický útok na iránsky jadrový program.

Tento však zanechal Irán v nebezpečnom limbe – jadrový program bol síce poškodený, ale Iránu zostalo vo vlastníctve asi 400 kilogramov vysoko obohateného uránu, ako aj know-how, ako program obnoviť.

Teherán a Washington sa v uplynulých dvoch mesiacoch vrátili k rokovaniam o iránskom jadrovom programe a zrušení sankcií. Podľa ománskych mediátorov boli rokovania konštruktívne, ale kľúčové nezhody medzi oboma stranami pretrvávali.

Irán trval na tom, že si chce ponechať vlastné kapacity na obohacovanie uránu – čo Washington kategoricky odmietal –, Američania, naopak, požadovali dodatočné ústupky aj v iných oblastiach. Konkrétne obmedzenia iránskeho raketového programu a zastavenie podpory teroristických organizácií ako Hamasu, Hizballáhu a húsíovcov v zahraničí.

Obe tieto požiadavky však Teherán odbíjal a iránsky minister zahraničných vecí Arakčí dokonca odmietol čo i len otvoriť obálku s americkými požiadavkami týkajúcimi sa raketového programu.

Po tom, ako sa aj nedávne kolo rokovaní skončilo bezúspešne, Arakčí vyzval USA, aby sa vzdali „prehnaných“ požiadaviek.

Podľa Ománčanov sa však odvtedy iránska pozícia znovu posunula a napokon boli ochotní prijať takmer všetky americké podmienky. „Som z toho zhrozený. Aktívne a seriózne rokovania boli opäť podkopané. To neprospieva ani záujmom Spojených štátov, ani veci globálneho mieru,“ kritizoval operáciu v sobotu ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Búsajdí.

Zohrali kľúčovú rolu Arabi?

Hoci arabské štáty verejne podporovali rokovania a diplomatické riešenie, bola to práve Saudská Arábia, ktorej hlas napokon prevážil a Donalda Trumpa presvedčil, aby zvrhol iránsky režim.

„Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán v uplynulom mesiaci uskutočnil niekoľko súkromných telefonátov s Trumpom, v ktorých sa zasadzoval za útok USA, a to aj napriek svojej verejnej podpore diplomatického riešenia,“ píše Washington Post s odvolaním sa na štyri zdroje.

Spolu s Izraelom tak Saudská Arábia zohrala kľúčovú úlohu pri presviedčaní Trumpa, aby podnikol operáciu na zvrhnutie teheránskeho režimu, ktorú v minulom lete ešte odmietol.

Americké tajné služby pritom nepovažovali Irán za bezprostrednú hrozbu pre územie Spojených štátov. Donald Trump sa však vo svojom prejave pri príležitosti útoku v sobotu odvolal až na iránsku revolúciu v roku 1979.

Nálety označil ako odvetu za dlhoročný konflikt s Iránom – za 52 Američanov, ktorí boli po prevzatí amerického veľvyslanectva v Teheráne v roku 1979 držaní ako rukojemníci, a za smrť 241 amerických vojakov pri bombardovaní ich kasární v Bejrúte iránskym Hizballáhom počas libanonskej občianskej vojny v roku 1983.

Bez trvalého riešenia?

Obe strany sa mali stretnúť pri novom kole rokovaní v pondelok. To však bolo len zásterkou, Washington v tej chvíli už bol pevne rozhodnutý riešiť problém vojenskou cestou.

Problémom však je, že aj keď sa nálety opäť javia ako fenomenálne úspešné, je ťažké si predstaviť, že samy osebe dokážu priniesť pád režimu.

Na zmenu režimu v štýle operácie Iracká sloboda z roku 2003 však Američania v súčasnosti v regióne nemajú sily. Na Blízkom východe sa nachádzajú dve lietadlové lode a viac než stovka stíhačiek, ale od roku 2003, keď tam mali päť skupín lietadlových lodí, sú to ešte stále vzdialené počty.

Navyše Američania tentoraz nejavia žiaden záujem o pravdepodobne zdĺhavú a krvavú pozemnú inváziu a nie sú na ňu ani pripravení. V regióne takmer úplne absentujú pozemné sily, ktoré by na takúto operáciu boli potrebné.

To je vzhľadom na neúspechy v Iraku logické, no bez pozemných síl, ktoré by prevzali kontrolu nad centrami moci, je pád iránskeho režimu výrazne menej pravdepodobný. Otázne je aj to, ako dlho Američanom vydrží munícia, a to nielen na útoky na Irán, ale aj interceptory pre systémy ako THAAD, ktorými Američania zostreľujú iránske rakety.

„Chameneího smrť neznamená koniec islamskej republiky. Režim sa pripravoval na jeho smrť, nástupníctvo je stanovené v ústave, prebieha proces a veľmi skoro bude oznámený nový najvyšší vodca,“ varuje odborník na Irán Gregory Brew. Na podobné hodnotenie prišla aj Nilo Tabrizy pre New Lines Magazine.

Problém preto majú vyriešiť Iránci, ktorých Donald Trump vyzval zvrhnúť režim mulláhov.

Ale aj keď drvivej väčšine Iráncov Chameneí nebude chýbať, je otázne, koľkí sa po januárových masakroch odvážia otvorene postaviť režimu.

Napokon, pokiaľ si režim udrží lojalitu bezpečnostných zložiek, obyčajní Iránci môžu na uliciach dosiahnuť málo iného, než že budú opäť zmasakrovaní. A milície režimu, ktoré posledné demonštrácie utopili v krvi, nemajú veľa iných možností, než tak urobiť zas, ak nechcú svoj život zakončiť ako girlanda na teheránskom, mašhadskom a isfahánskom pouličnom osvetlení.

Ak však režim nepadne, ani spektakulárna letecká kampaň veľa nezmení.

V najhoršom prípade sa tak USA budú o pár týždňov nachádzať v rovnakej situácii ako po júnovej vojne – bez trvalého riešenia jadrovej otázky, s iránskym režimom, ktorý bude síce ranený, ale ďalej pri moci. A ktorý bude mať o dôvod viac čo najrýchlejšie vyvinúť jadrovú zbraň.

Ukrajinský vojenský kaplánBoh je to jediné, čo vojakom v zákopoch zostáva. Nikde som nevidel, že by bol chválený viac

Lukáš Kekelák

Štyri roky vojnyUkrajinská tragédia, ruská katastrofa a slovenská hanba

Martin Hanus

Alternatívy k rope cez DružbuPostačila by nám Adria a reverz z Česka?

Erik Potocký

Fínsky biskupOmše sú plné, musíme si prenajímať kostoly od luteránov. Veľa ľudí prichádza do cirkvi, lebo potrebuje rodinu

Kristína Votrubová

Martin Dubéci z PSNie sme ako Smer, aby sme kauzu Šimečkovej premlčali. Matovič naskočil na Ficovu hru, ktorá nás nerozkýve

Lukáš Kekelák

Rodiny o starostlivosti o seniorovŠtyri príbehy ľudí, ktorí sa ocitli pred dilemou, ako doopatrovať svojich blízkych. Riešia výčitky i chýbajúcu pomoc

Zuzana HanusováJana Holubčíková

Večer s Postojom v NámestoveBlíži sa zmena?

Postoj