Zelenského najväčšia chyba Prečo je odchod populárneho ministra obrany nebezpečný pre Ukrajinu aj pre Zelenského

Po oznámení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že dôjde k výmene ministra obrany Mychajla Fedorova, prepukla v Kyjeve plnohodnotná politická kríza.

Podľa pôvodných plánov Zelenského sa po demisii premiérky Julije Svyrydenkovej a vymenovaní novej vlády mal novým ministrom obrany stať doterajší minister vnútra Ihor Klymenko.

Ten by tak nahradil Mychajla Fedorova. Tento dnes 35-ročný bývalý vicepremiér najprv viedol ukrajinský boj v kyberpriestore, neskôr ho Zelenskyj vymenoval do funkcie ministra obrany.

Zelenského plán s výmenou Fedorova však nevyšiel. Parlament vo štvrtok potvrdil všetkých ministrov novej vlády s výnimkou dvoch – ministra obrany a ministra zahraničných vecí. Mená oboch doposiaľ nie sú známe, parlament o nich ani nehlasoval.

Podľa informácií korešpondenta Financial Times v Kyjeve Christophera Millera sa totiž ešte vo štvrtok doobeda ukázalo, že nápad vymeniť Fedorova nemá väčšinu v parlamente, pričom aj časť Zelenského vlastných poslancov by hlasovala proti výmene ministra.

Tá sa totiž oprávnene javí ako úplne nezmyselná. Fedorov je ministrom len od januára, no počas jeho úradovania sa viditeľne zlepšila situácia na fronte a rovnako sa zintenzívnili ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru.

Ba čo viac, Fedorov sa účinne usiluje o modernizáciu, ním nariadený audit dokázal odhaliť predražené nákupy munície. Mnohí ukrajinskí občania a aj nejeden ukrajinský poslanec preto mali pocit, že na výmenu Fedorova neexistuje žiaden dobrý dôvod.

Minister verzus generál

Namiesto voľby nového ministra tak bol Zelenskyj donútený vymenovať dočasného ministra obrany Jevhenija Chmaru, ktorý posledné mesiace vedie ukrajinskú tajnú službu SBU.

„Chmara je rešpektovaný dôstojník špeciálnych operácií. Pôsobil ako zastupujúci šéf SBU a predtým viedol elitné Alfa centrum SBU, ktoré patrí medzi najinovatívnejšie jednotky na Ukrajine a vykonalo operáciu Pavučina,“ vysvetľuje analytik Rob Lee.

Je to však typ osoby, aký ministerstvo v tejto chvíli potrebuje? Lee si tým nie je istý. „Schopnosti, ktoré sú potrebné na to, aby sa niekto niekto úspešným bojovým veliteľom, nie sú vždy totožné so schopnosťami potrebnými na výkon funkcie ministra obrany, čo je do značnej miery byrokratická pozícia,“ komentuje situáciu.

Tým hlavným problémom však nie je len odvolanie Fedorova, ale fakt, že prezident Zelenskyj sa tak rozhodol bez toho, aby verejnosti vysvetlil, aké dôvody ho k tomu viedli.

Sú to totiž práve Fedorove úspechy, pre ktoré rýchlo čelil tlaku, aby odišiel. Nielenže dôslednejšie než iní ministri dohliadal na to, aby sa nerozkrádal obranný rozpočet. Mal aj povesť ministra, ktorý načúva skôr vojakom a dôstojníkom na fronte než generálom v štáboch, a viackrát sa pochytil s veliteľom ukrajinskej armády generálom Olexandrom Syrským.

Fedorov napríklad nakupoval vybavenie, ktoré vojaci na fronte požadovali (napríklad terénne autá), no ktoré v očiach generálov nebolo potrebné.

Oveľa väčší dôraz než Syrskyj kládol aj na rýchle zavádzanie moderných dronových systémov. Spory medzi oboma údajne zašli tak ďaleko, že každý z nich žiadal odvolanie toho druhého.

„Žijú v dvoch rozdielnych svetoch. Miša chce všetko digitalizovať a vybudovať systém založený na technológiách. Armáda chce predovšetkým to, aby ju niekto počúval. Žiada nákup určitého typu zbrane, no on to odmietne a financuje iné oblasti. Jednoducho sa prestali navzájom počúvať,“ priblížil pre Ukrajinskú pravdu jeden z poslancov, ako im situáciu vysvetľoval Zelenskyj.

Napokon to bol práve Syrskyj, kto dal Zelenskému ultimátum, a Zelenskyj sa rozhodol proti ministrovi.

„Keď som prevzal ministerstvo obrany a videl som problémy v armáde, navrhol som Syrského odvolať. Zelenskyj odmietol a ja som súhlasil. Syrskyj však vyhlásil ultimátum: buď ja, alebo on. Namiesto toho, aby vymyslel, ako poraziť Rusko, vymyslel, ako rozdeliť krajinu,“ vyhlásil po svojom odvolaní Mychajlo Fedorov.

„Veľmi by som si prial jednotu. Strany sporu ju nenašli. A to nie je len problém strán, ale aj môj,“ vysvetlil svoje rozhodnutie ukrajinský prezident.

Protesty

V ukrajinskej spoločnosti narazilo prezidentovo rozhodnutie na hnev a nepochopenie. Vo štvrtok v Kyjeve a vo viacerých iných ukrajinských mestách vyšli do ulíc tisícky demonštrantov, ktorí požadovali návrat Fedorova. Za „veľké prekvapenie“ jeho odvolanie označil aj eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.

Mychajlovi Fedorovovi pridalo na kredibilite aj stretnutie generála Syrského s Andrijom Jermakom, bývalým šéfom Zelenského kancelárie, ktorý je v súčasnosti stíhaný pre korupciu. Ich stretnutie sa udialo vo štvrtok, mnohých len utvrdilo v tom, že Fedorov bol na správnej ceste a stal sa obeťou intrigy.

Čo bude teraz nasledovať?

V súčasnosti sa rysujú dva možné scenáre. Podľa prvého prezident Zelenskyj presadí svoju vôľu a parlament napokon schváli ním vybraného nového nominanta. Od nominácie Klymenka, ktorý bol jeho prvou voľbou, však medzičasom ustúpil.

Podľa druhého scenára Zelenskyj ustúpi a Fedorov sa do ministerského kresla bude môcť vrátiť. V takom prípade by vyšiel z konfliktu ako porazený hlavný veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj. Bolo by tak zrejme len otázkou času, kým by došlo k jeho výmene.

Nebezpečenstvo pre Zelenského

Zelenského rozhodnutie ponechať vo funkcii radšej málo obľúbeného generála Syrského než populárneho ministra sa z pohľadu domácej politiky mohlo javiť ako krátkodobo logické riešenie – Syrskyj je natoľko nepopulárny, že nepredstavuje pre Zelenského žiadneho politického vyzývateľa. Z dlhodobého hľadiska však ukrajinský prezident riskuje veľa.

Ukrajina sa v súčasnosti nachádza na fronte v lepšej situácii než v rokoch 2024 a 2025 a mnohí Ukrajinci si to spájajú aj s úsilím ministra Fedorova.

Dobrá situácia na fronte však nemusí nevyhnutne vydržať, a ak sa z akýchkoľvek dôvodov zhorší, bude ťažké vysvetliť, že to nie je dôsledkom Zelenského rozhodnutia.

„Odvolanie Mychajla Fedorova z funkcie ministra obrany v čase, keď Ukrajina konečne obracia priebeh vojny, bude jednou z najväčších chýb v Zelenského histórii a môže sa ukázať ako tragická pre krajinu,“ varuje napríklad šéfredaktorka denníka Kyiv Independent Oľha Rudenko.

Ešte horšie je, že ak Zelenskyj teraz obetuje Fedorova záujmovým skupinám, ktoré sa zahniezdili v ekosystéme okolo ministerstva, žiaden ďalší minister zrejme nebude mať silu ani ochotu, aby sa pokúsil výraznejšie obmedziť ich vplyv.

Do budúcna by to znamenalo viac korupcie a klientelizmu a zároveň menšiu schopnosť a ochotu zavádzať inovácie na bojisku. 

Ministrov prístup podporil aj veliteľ Spojeného velenia ozbrojených síl Ukrajiny Mychajlo Drapatyj. „Keď sa správne rozhodnutie musí presadiť napriek systému, a nie vďaka nemu, znamená to, že samotný systém potrebuje zmenu,“ vyhlásil.

Drapatyj ocenil, že Fedorovov prístup nielen zabezpečoval potreby armády, ale zároveň podporoval rýchlejšie rozhodovanie a ľudí ochotných prevziať zodpovednosť.

Problémy s mobilizáciou

Odvolaním Fedorova Zelenskyj navyše riskuje, že prehĺbi iný problém: v porovnaní so začiatkom vojny nízku ochotu Ukrajincov prihlásiť sa do služby v armáde. Zatiaľ čo na začiatku vojny ukrajinská armáda nevedela, ako toľkých dobrovoľníkov vyzbrojiť a vycvičiť, posledné roky je problém úplne opačný – nedostatok vojakov v bojových rolách.

Tento problém doposiaľ nie je spôsobený ani tak tým, že by demograficky Ukrajina nemala koho regrutovať, ale najmä tým, že mnohí Ukrajinci nemajú pocit, že dostanú adekvátny výcvik. Navyše vznikol začarovaný kruh – nedostatok personálu (a nebezpečenstvo pri presune) znamená, že vojaci na frontovej línii rotujú zriedkavejšie, než by mali, čo zas pôsobí odstrašujúco na potenciálnych vojakov.

Nepomáha ani nepopularita generála Syrského, ktorému mnohí Ukrajinci nedôverujú. Vyčítajú mu podlízavosť voči prezidentovi a zastaraný, sovietsky prístup, čo vedie k chybným rozhodnutiam a zbytočným stratám na životoch.

Predstava, že voči ľudským životom šetrný prístup Fedorova nahradí „sovietsky“ prístup Syrského, mobilizačnej kampani rozhodne nepomôže.

Chce sa Fedorov vôbec vrátiť?

Vzhľadom na vlnu pohoršenia, ktorá po Fedorovovom odstavení nasledovala, celkom nemožno vylúčiť, že prezident Zelenskyj ešte otočí a Fedorova znovu vymenuje.

Ostatne, je tu istý precedens. Takmer presne pred rokom Zelenskyj prijal podobne pochybné rozhodnutie, ktoré by výrazne oslabilo nezávislosť protikorupčného úradu NABU a špeciálnej prokuratúry.

Nasledovalo jasné odsúdenie zo zahraničia a vlna protestov – prvá od začiatku vojny. Výsledky sa dostavili rýchlo. Ukrajinské politické špičky museli ustúpiť a do pár dní boli sporné zákony zrušené.

To isté by sa mohlo stať aj v prípade Fedorova. Tomu by mohlo stačiť šikovne vyčkávať a nechať svojich zástancov hovoriť za seba.

Namiesto toho však bývalý minister obrany prešiel do protiútoku. Zatiaľ čo generál Valerij Zalužnyj aj po svojom odvolaní držal líniu a prijal post veľvyslanca v Londýne, Fedorov sa rozhodol pre inú cestu.

S doteraz nevídanou otvorenosťou pomenoval problémy ukrajinskej armády. Od organizačných nedostatkov cez pričasté výmeny veliteľov či bujnejúcu byrokraciu až po neefektívne zásobovanie na základe politických lojalít.

A netajil sa ani tým, že za hlavného vinníka – týchto problémov, ako aj svojho odchodu – považuje niekoľkých generálov, ako sú Hnatov a Syrskyj.

„Ukrajinci nevyšli do ulíc osobne kvôli ministrovi Fedorovovi. Vyšli do ulíc, pretože keď Ukrajina prevzala iniciatívu na bojisku a vo vzduchu, táto trajektória sa prerušila. Ukrajinci dokážu vycítiť, kedy sa rozhodnutia už nerobia na základe hodnôt, za ktorými táto krajina stojí,“ kritizoval rozhodnutia v Kyjeve.

To, čo Fedorov vyslovil, si na Ukrajine už dlhšie myslia mnohí – vrátane značnej časti armády –, no málokto to pomenoval tak otvorene. Fedorovovi to zrejme nepomôže k návratu do funkcie, no možno to už ani nie je jeho hlavnou prioritou. Zdá sa, že chce dosiahnuť, aby spolu so sebou stiahol aj Syrského.

Ak sa mu to podarí, pre ukrajinské obranné úsilie by to mohlo byť väčším úspechom než čokoľvek, čo by dokázal urobiť v kresle ministra.

Prezident už je poškodený

Ale nech sa spor o odchod Fedorova napokon skončí hocijako, už teraz sa zdá nevyhnutné, že autorita ukrajinského prezidenta utrpí. A to je v istej miere dôsledkom aj odchodu jeho pravej ruky Andrija Jermaka, ktorý v súčasnosti čelí vyšetrovaniu v korupčnom škandále.

Nepopulárny Andrij Jermak bol v očiach ukrajinskej verejnosti symbolom všetkého, čo v štáte nefungovalo. Každá Zelenského pochybná personálna nominácia sa pripisovala jeho sivej eminencii. Jermak tak nemal iba zlý vplyv na prezidenta, bol aj niekým, kto na seba bral vinu za všetky nepopulárne kroky.

A aj keď bola kritika Jermakovho vplyvu do istej miery oprávnená, jeho odchod nemusí ukrajinského prezidenta automaticky odbremeniť. Ak Zelenskyj po odchode Jermaka dokáže do rôznych funkcií nominovať silnejších kandidátov, jeho odchod Ukrajine a aj Zelenskému osobne pomôže.

Ak sa však prezident bude držať zásady „po Jermakovi – Jermak!“, nielenže sa situácia Ukrajiny na fronte, v ekonomike alebo v boji proti korupcii nezlepší, ale vina za tento vývoj tentoraz padne priamo naňho osobne.