Martin Dubéci z PS Nie sme ako Smer, aby sme kauzu Šimečkovej premlčali. Matovič naskočil na Ficovu hru, ktorá nás nerozkýve

„Šimečka povedal ,padni komu padni‘ a aj za to prišla kritika z koalície, že sa málo zastal svojej mamy. PS urobilo pri kauze Šimečkovej presne to, čo urobiť mohlo,“ tvrdí Martin Dubéci na margo kauzy zle vyfakturovaných dotácií združenia Projekt Fórum, za ktorým stojí matka predsedu PS Marta Šimečková.

V strane napriek pádu preferencií výmenu Michala Šimečku nepripúšťajú. Kritizujú však opozičnú SaS aj Igora Matoviča za ich odkazy. „Nič neslúži záujmom Roberta Fica viac ako on,“ tvrdí o Matovičovi Dubéci. Ako chce vládnuť bez Hnutia Slovensko a s konzervatívcami z KDH? 

Na úvod rozhovoru sa vracia k téme Benešových dekrétov, ktorá hnutiu podľa interných prieskumov vraj preferenčne neuškodila. Dubéci pokladá diskusiu o dekrétoch za užitočnú, pretože po nej slovenskí Maďari chápu, kto je dnes ich spojenec a kto ich hodí cez palubu.

„Slovenský čitateľ ani nedokáže veľmi doceniť, aký veľký pľuvanec koalícia Maďarom dala, aké ponižujúce to bolo pre komunitu,“ dodáva Dubéci. Prečo podporuje vyzývateľa Viktora Orbána, pre ktorého bude Slovensko vždy len Felvidék? A získa PS Maďarskú alianciu na svoju stranu?

Pochádzate zo zmiešaného rodinného prostredia. Rozprávali ste sa doma po slovensky alebo po maďarsky?

Aj, aj. Boli sme dvojjazyčná domácnosť. Môj otec je Slovák z Horehronia, z Mýta pod Ďumbierom, a moja mama je z Košíc. Jej celá rodinná vetva zo Zemplína je maďarská. Hoci sa moji rodičia nerozprávali po maďarsky, dali ma do maďarskej škôlky aj základnej školy v Košiciach, lebo boli veľmi dobré. Na strednú ma však poslali na Evanjelické gymnázium do Tisovca, ktoré bolo slovenské. 

Na vysokú školu som šiel potom do Brna a odtiaľ do Bratislavy. Vtedy sa mi maďarčina pokazila, je to však typické pre zmiešané maďarské rodiny na Slovensku. V momente, keď sa dostanete do slovenského prostredia, máte veľmi málo príležitostí maďarčinu aktívne používať.

Označujete sa teda za slovenského Maďara alebo za Slováka?

Takúto otázku som ešte nikdy nedostal. Som Slovák, ktorý pri sčítaní ocenil novú možnosť zakliknúť ako svoju druhú národnosť maďarskú. Som na pomedzí oboch komunít a z maďarského pohľadu trpím kultúrnou asimiláciou.

Ako sa na ľudí zo zmiešaných rodín pozerajú „plnokrvní“ Maďari?

Od mladosti som vnímal určité napätie od „kovaných“ maďarských rodín, v ktorých sa identita prenáša z generácie na generáciu. Ale myslím si, že v maďarskej komunite došlo k istému uvedomeniu, že skupina ľudí s mojím príbehom, a sú nás desaťtisíce, sa nedá vytláčať nabok. Myslím si, že si čoraz viac uvedomujú, že aj my na pomedzí komunít dokážeme hovoriť za Maďarov.

Po svojom výjazde naprieč južným Slovenskom ste okrem iného otvorili tému ďalšieho neuplatňovania Benešových dekrétov. Vláda na ňu reagovala novelou Trestného zákona, ktorý trestá ich verejné spochybňovanie. Hodnotíte to ako úspech?

Reakciu vlády hodnotím ako absolútny škandál. Považujem to za jeden z najflagrantnejších útokov na maďarskú komunitu od čias nacionalizmu SNS.

Dôvod, prečo sa to celé stalo, nie je skutočná obava slovenskej vlády alebo hocikoho z mojich kolegov, že sa nám pre Benešove dekréty rozpadne vlastnícka štruktúra na južnom Slovensku. Dôvodom bolo, že Tibor Gašpar potreboval odpútať pozornosť od novely Trestného zákona pri kajúcnikoch. Až šokujúco ma prekvapilo, čo všetko sú ochotní urobiť len preto, aby odvrátili pozornosť od svojich problémov.

Výsledkom čoho je napätie medzi komunitami.

A tým si podľa mňa politicky úplne zavreli dvere k maďarskej komunite. Pritom veľký potenciál spolupráce s ňou naozaj mohli mať. No boli to práve oni, kto vniesol napätie do slovensko-maďarských bilaterálnych vzťahov.

Je sporné, kto s tým začal, lebo keby ste tú tému takto neotvorili práve vy, asi by sme sa dnes nerozprávali o tom, kto prispel k zhoršeniu slovensko-maďarských vzťahov.

Jediný, kto k tomu prispel, je Robert Fico a jeho Trestný zákon.

Spätne nevyhodnocujete, že do vášho uznesenia stačilo napísať, že budete tlačiť na vládu, aby riešila praktiky Slovenského pozemkového fondu, než otvárať Pandorinu skrinku s Benešovými dekrétmi a princípom kolektívnej viny?

Nesúhlasím, žiadna Pandorina skrinka otvorená nebola.

Hneď v druhom bode uznesenia odsudzujete princíp kolektívnej viny pri vysídľovaní Maďarov z pohraničia, pritom rovnaké krivdy sa diali aj predtým Slovákom zo strany Maďarska.

Ale v tom uznesení nie je nič, čo by išlo mimo nejakého štandardného diskurzu. Národná rada už v roku 2007 odsúdila aplikovanie politiky kolektívnej viny, to je proste historická otázka.

Z ktorej ste vy iniciatívne spravili opäť živú politickú tému.

Áno, ale v tom uznesení nebolo napísané nič iné, čo už mimochodom nepovedal pán prezident a s čím by neskôr nesúhlasili všetci politici od KDH až po Republiku. Uznesenie bolo napísané na základe nálezu Ústavného súdu v Českej republike, ktorý hovorí o vyhasnutí dekrétov.

Dali sme si naozaj veľmi záležať na tom, aby to nebolo nič, čo ide nad rámec konkrétneho problému, ktorým sú v súčasnosti konfiškácie pozemkov na juhozápadnom Slovensku, kde úraduje pozemková mafia. Ten, kto z toho spravil veľmi špinavý politický súboj, bola vláda.

Ale maďarskú kartu so starými krivdami ste ako prví vytiahli vy.

Nevytiahli sme ju my, ale pán prezident, no kým sme sa témy konfiškácie pozemkov nechopili, v slovenských médiách to vôbec nerezonovalo.

Napriek tomu pripomínam, vláda Viktora Orbána nereagovala na uznesenie opozičnej strany z Komárna, ale na tú ničím a nikým nevyprovokovanú novelizáciu Trestného zákona, ktorá z toho celého spravila tému.

Martin Dubéci. Foto: Postoj/Adam Rábara

Otvorili by ste tému Benešových dekrétov znova, keby ste videli, že namiesto reálnej zmeny v konaní Pozemkového fondu sa to skončí takouto trestnou novelou?

Ja túto tému považujem za dôležitú, preto som rád, že sme ju otvorili, a verím, že na konci sa to skončí rozhodnutím Ústavného súdu o protiústavnosti novely a príbeh bude mať šťastný koniec. Dovtedy to nejako prežijeme.

PS od začiatku hovorilo, že chce byť stranou pre všetkých obyvateľov tejto krajiny, aj pre tých osem percent obyvateľov maďarskej národnosti. Naše uznesenie bolo aj o iných témach, ekonomickom rozvoji južných regiónov, nielen o neuplatňovaní Benešových dekrétov v súčasnosti. To, že si koalícia urobila práve z tejto témy zastierací manéver, to bolo už ich rozhodnutie. Ale bolo to v niečom aj užitočné.

V čom?

Verím, že to bol odkaz pre všetkých Maďarov na Slovensku. Teraz už chápu, kto tu je potenciálny spojenec na presadzovanie ich záujmov a kto je niekto, kto ich v momente, keď mu to vyhovuje, hodí cez palubu.

Toho ste sa hneď politicky chopili a vystúpili aj na proteste aktivistov zorganizovanom v reakcii na prijatú novelu. Chcete si v PS touto agendou nakloniť na svoju stranu voličov maďarskej národnosti alebo skôr politikov Maďarskej aliancie?

Jedno sa s druhým nevylučuje. Je pre mňa dôležité, aby boli Maďari s nami na jednej palube, ako tomu bolo v roku 1989, keď bol maďarský disent pre nás inšpiráciou, v roku 1998, keď boli Maďari súčasťou protimečiarovskej aliancie, ale aj v roku 2004, keď sa aj vďaka nim podaril vstup do EÚ a NATO.

Maďari vždy tvorili alternatívu k tomu, čo dnes zosobňuje Robert Fico. Za posledných 15 rokov sa to však fragmentáciou maďarského tábora vytratilo.

Je dnes strategickou úlohou opozície pracovať na tom, aby sa Maďari, či už cez ich politickú stranícku reprezentáciu, ktorú dnes predstavuje Maďarská aliancia Lászlóa Gubíka, alebo priamo cez hlasy voličov vnímali ako súčasť opozičného tábora. Tábor zmeny musí byť čo najsilnejší.

S Maďarskou alianciou ste v kontakte od leta 2025. Keďže viete, ako veľmi je téma Benešových dekrétov pre nich citlivá, nevytiahli ste ju aj trochu účelovo, aby ste si alianciu k sebe viac pritiahli a naštrbili jej vzťah s koalíciou?

Takto tri kroky dopredu sme naozaj nemysleli a nekalkulovali. Mám veľmi rád sci-fi aj fantasy, ale že sa to skončí až trestnou novelou, to by mi nikdy nenapadlo.

Maďarskí novinári, intelektuáli a aktivisti o tom hovoria roky, no vďaka nám sa to dostalo do mainstreamu a dnes už nik nespochybňuje, že je to problém, ktorý treba riešiť. Maďarská komunita tým naozaj žije, a ak chceme byť pre ňu skutočným politickým partnerom, téma dekrétov sa nedá obísť. Pevne verím, že pochopia, kto je dnes ich spojencom.

Myslíte si, že máte alianciu už na svojej opozičnej strane?

Myslím si, že tento politický proces sa ešte definitívne neuzavrel. Keď však hovorím o maďarských voličoch, neviem si už predstaviť, že po tom všetkom, čo im urobila koalícia, ju budú ešte ochotní voliť. Možno nebudú voliť nás, ale možno radšej nebudú voliť vôbec, akoby mali dať hlas koalícii. A taktiež si nedokážem predstaviť, ako by mohla politická reprezentácia Maďarov po tomto všetkom s nimi spolupracovať.

Dokonca mám dojem, že sa koalícia sama rozhodla, že túto skupinu voličov si radšej odpíše ako stratu. Slovenský čitateľ ani nemôže veľmi doceniť, aký veľký pľuvanec koalícia Maďarom dala a aké ponižujúce to pre komunitu bolo. Pre všetkých tých, ktorí si pamätajú, ako odvliekli niekoho z ich rodiny a nemôžu teraz o tom nič povedať, lebo za to môžu skončiť na pol roka v base.

Keď sa vás v Hospodárskych novinách pýtali, či si dokážete predstaviť užšiu spoluprácu s Maďarskou alianciou, odpovedali ste, že je to otázka na nich. Vzhľadom na konzervatívne nastavenie pána Gubíka a jeho názory o zahraničnej politike, ktoré sú podstatne inde ako tie vaše, máte v tom už jasno?

Vnímam názory pána Gubíka, registrujem jeho ideologické zakotvenie, ale zároveň ho sledujem aj ako politika, ktorý dnes hovorí, že na to, aby sa maďarská strana dostala do parlamentu, potrebuje zjednotiť celú komunitu v jej rozmanitosti. Nemá to byť pravicová ani ľavicová strana, ale čisto menšinová regionálna strana ako kdekoľvek inde vo svete. To je aj dôvod, prečo som s ním osobne nadviazal politický dialóg.

Vnímam kroky, ktoré robí jeho tím zložený nielen z konzervatívcov, ale aj liberálov. Vidím, že v tej strane sa niečo deje a stojí nám to za to, aby sme sa rozprávali, hoci nemám ešte jasno v tom, kde presne stoja.

Maďarská aliancia sa bude musieť rozhodnúť, kde chce byť a k akým hodnotám sa chce prihlásiť. Možno o pol roka zistíme, že sa to nedá, ale považujem za našu povinnosť hľadať všetky cesty k možnej spolupráci, ktoré dokážu urobiť demokratický tábor čo najširším.

Predseda Maďarskej aliancie GubíkNepovedal by som, že nám Benešove dekréty pokazili vzťahy s koalíciou, skôr nám otvorili oči

Lukáš Kekelák

Nepokladáte teda pána Gubíka za „predĺženú ruku Viktora Orbána“, ako o ňom hovorí Branislav Gröhling z SaS?

Musím povedať, že ma prekvapuje tá až neznesiteľná ľahkosť bytia, ktorou to pán Gröhling takto šmahom ruky povie s tým, že už nemá záujem s nikým diskutovať. Nemám pocit, že tu čakajú desaťtisíce hlasov len na to, aby sme ich odmietli. Je to z jeho strany veľmi nezodpovedné odmietnuť s niekým viesť dialóg na základe nejakých citátov.

Nič jednoduchšie by som teraz nemohol urobiť ani ja, ako nakresliť si na základe vyjadrení z minulosti pána Majerského, Gubíka či Gröhlinga, ktoré mi vadia, toľko červených čiar, až by z toho bol expresionistický obraz.

V tejto chvíli môžem buď bojovať o svoje percentá a tváriť sa, že som ten najliberálnejší, najprogresívnejší a najnárodnejší a okydávať druhých, že robia s „orbánovcami“, alebo povedať krutú pravdu a objektívnu politickú realitu, že Robert Fico ničí túto krajinu a naša zodpovednosť je nájsť politickú alternatívu. Tá alternatíva sa však nevytvorí na Instagrame.

Martin Dubéci. Foto: Postoj/Adam Rábara

Takže získať Maďarov na svoju stranu vnímate dnes ako svoju osobnú politickú úlohu?

Vnímam svoju rolu v tom, ako do nášho tábora priviesť čo viac nových voličov. Mojou úlohou dnes nie je bojovať s SaS, Demokratmi alebo s KDH o ich hlasy. Musíme presvedčiť čo najviac voličov koalície, aby nevolili koalíciu a presvedčiť čo najviac nevoličov, aby volili nás.

A potom musíme byť schopní vystavať čo najstabilnejšiu vládu, ktorá bude mať aj politickú silu a mandát na to, aby priniesla zmenu.

Maďarská aliancia ani len v prieskumoch volebného potenciálu nedosahuje potrebných päť percent na vstup do parlamentu. Ak chcete, aby žiadne hlasy neprepadli, dokážete si predstaviť pridať ich na svoju kandidátku?

Túto otázku v tomto momente neriešime. Ešte je na to čas. A opäť je to skôr otázka pre alianciu. Nemám rád túto pozíciu akéhosi hegemóna, ktorý bude teraz ponúkať svoje miesta na kandidátke.

Takže vylučujete, že by ste im pred voľbami ponúkli miesta na kandidátke?

Ja to nevylúčim ani nepotvrdím, lebo takáto konverzácia u nás neprebieha, hoci možno v nejakom momente prebehne.

Ako to myslíte?

Ten vývoj veľmi pozorne sledujeme. Ak nás niečo momentálne najviac desí a nedá nám spať, je to možnosť, že po tom, čo si tu každý hrabeme na svojom piesočku, počas volebnej noci zistíme, že niekto má 4,9 percenta, a všetko, čo sme štyri roky robili, bude úplne jedno. To je moja nočná mora. A hovorím to s pokorou, keďže my sme si už zažili svojich 6,96 percenta.

Verím, že aj kolegovia, ktorí sú okolo hranice zvoliteľnosti, si to uvedomujú. Na sklonku roka si budeme musieť všetci úprimne sadnúť a povedať si, či do tohto rizika chceme ísť. Teda najmä tí, ktorí sú okolo hranice. Tým myslím najmä SaS a Demokratov, ktorí majú k sebe mimoriadne blízko, ideovo aj štýlom politiky.

Aká bude potom úloha PS v tejto diskusii so stranami na preferenčnej hrane? Tlačiť ich do užšej spolupráce alebo ponúknuť veľkú predvolebnú koalíciu?

To, čo môžem za nás povedať, je, že sa ako strana zachováme zodpovedne. Ale nechcem sa teraz tváriť, že ideme rozdávať nejaké karty, lebo mi to vôbec neprináleží.

Po otvorení témy Benešových dekrétov vás nielen koaliční politici, ale aj niektorí komentátori nazývali vlastizradcami, maďarskými vlastencami či jednoducho politikmi, ktorí to nedomysleli. Nebude vás to ešte stáť politické body?

Nie, lebo za touto témou vidím oveľa väčší strategický cieľ, teda mať Maďarov ako súčasť nášho opozičného tábora. Politicky mi to dáva absolútne zmysel. Ale prezradím, že sme si dali aj agentúrou zmerať, či otvorenie práve tejto témy malo negatívny vplyv na naše preferencie, a nepotvrdilo sa to.

Čo vám ešte ukázali prieskumy?

To, že väčšina ľudí to vnímala pozitívne alebo tejto téme nerozumie. Ukázalo sa, že s veľkou väčšinou našich voličov to nehýbe, lebo to pre nich vôbec nie je politická téma. Je to taktiež dôkaz, ako veľmi je slovenská komunita od tej maďarskej oddelená a v akých izolovaných svetoch si žijeme.

Benešove dekréty napriek tomu do volieb už zasiahli. Stali sa témou pred maďarskými parlamentnými voľbami, v ktorých prípade vás koalícia aj prezident Pellegrini obviňujú z ich zámerného ovplyvňovania. Nepomáhate poraziť Viktora Orbána?

Tým, že sme si povedali s kolegom Šimečkom ‚poďme ovplyvniť voľby‘? To je smiešne. Nemáme o to najmenší záujem. Zopakujem, že ak niečo do týchto volieb zasiahlo, tak to bola novela Trestného zákona, na ktorú reagoval Péter Magyar.

Mimochodom, bol to poslanec Hlasu Šimko, ktorý verejne povedal, že urobia všetko preto, aby Viktor Orbán v Maďarsku vyhral.

Vôbec ste nerátali s tým, že sa dekrétov chytí Magyar a využije ich?

Priznám sa, že ani neviem vyhodnotiť, či mu to pomáha. Ale pre mňa je to nepodstatná otázka, či to malo v Maďarsku nejaký efekt.

Nevyhovovalo by vám predsa, keby Orbána vymenil?

Je asi každému jasné, že ako progresívny liberálny politik ideologicky nie som fanúšikom Viktora Orbána, no treba taktiež povedať, že ani Péter Magyar nie je tým bruselským kozmopolitom, ako sa ho niektorí teraz snažia maľovať. Je to pomerne konzervatívny človek, ktorý vyrastal v prostredí Fideszu, nie je to žiadna dvojička Michala Šimečku. Nemám k nemu preto žiadnu afinitu.

Ale, samozrejme, bol by som rád, keby v Maďarsku došlo k výmene. Tamojšia politická korupcia pripomína rozmery Smeru a to nie je v poriadku. Nepovažujem však za vôbec jasné, že to pán Magyar môže vyhrať. Ak maďarský ľud rozhodne o pokračovaní Viktora Orbána, budeme to musieť akceptovať a v prípade výmeny vlády s ním viesť dialóg v rámci bilaterálnej spolupráce medzi dvoma krajinami.

Vy by ste teda Magyarovu stranu TISZA volili?

Zrejme áno, ale nie je to nič prekvapivé.

Neprekážajú vám jeho reči o Felvidéku či to, že na rozdiel od vás chce Benešove dekréty, na ktorých sú postavené hranice Slovenska, úplne zrušiť?

Sú to nešťastné výroky. Žiaden maďarský politik nemôže povedať, že Slovensko bude pre neho vždy len Felvidék. To je neakceptovateľné. Rovnako tak slová o rušení Benešových dekrétov, o ktorých sme my nikdy nehovorili.

Pre staršie vyjadrenia Lászlóa Gubíka s ním odmietol na jednej tribúne vystúpiť líder SaS Gröhling. SaS ako váš najbližší opozičný spojenec mimo záznamu pre aktuality.sk tiež povedala, že keby sa kauza združenia Projekt Fórum netýkala matky vášho predsedu Šimečku, ale Roberta Fica, reagovali by úplne inak. Citujem: „Zničili by sme ho.“ Čo to vypovedá o vašej spolupráci?

To už nechám na posúdení vášho čitateľa, čo si myslí o takomto spôsobe medzistraníckej komunikácie, lebo na záznam ani mimo neho by som vám nič takéto o partneroch nikdy nepovedal. Považujem to od SaS za mimoriadne nešťastné, ale každý si je sám strojcom svojho osudu.

Martin Dubéci. Foto: Postoj/Adam Rábara

Zároveň si dovolím zásadne nesúhlasiť s tvrdením, ktoré nám tento anonymný dobrodinec z SaS odkázal. Je zásadný rozdiel, keby mama Roberta Fico dostala dotáciu v čase, keď bol pri moci, a keď dotáciu dostalo združenia mamy Michala Šimečku, ktorý ako politik v tom čase nemal žiadny priamy mocenský vzťah, ani o tej dotácii nijako nerozhodoval. 

Asi si dokážete predstaviť, čo by robili niektoré médiá a zrejme i vy, keby išlo o mamu Roberta Fica aj v čase, keď bol naposledy v opozícii. Určite by bol okolo toho väčší humbug, ako zažívate teraz vy. A taktiež by to tvrdo kritizovala vtedajšia vládna koalícia.

No bavili by sme sa v tom čase o trojnásobnom premiérovi, čo je hneď iné prirovnanie ako v prípade politickej strany, ktorá naozaj nikdy nevládla. Viem, že to zvádza k takémuto prirovnaniu, ale naozaj to nie je ekvivalentná situácia.

Anonymnému odvážlivcovi preto odkazujem, že je to veľmi neférové až intelektuálne nepoctivé. Buď sa teraz sústreďujeme na to, že musíme poraziť Roberta Fica, alebo sa tu budeme okopávať a robiť si podobné podpásovky. 

Takže to od SaS beriete ako podpásovku?

Áno. Nehovorím, aby sme neviedli legitímny politický súboj o opozičného voliča, ale nie takto, že si budeme dávať akože odkazy mimo záznamu, odlupovať si percentá a naskočíme na hru Roberta Fica, lebo presne toto chce. A k tomu chce zasiať ešte aj konflikt v opozícii. Narovinu si treba povedať, že z tých desaťtisíc mimovládnych organizácií bolo vybratých konkrétne 26 a ten výber nebol náhodný.

Nespochybňujem, že je to účelové, no nakoniec našli niečo, čo sa ukázalo ako reálny problém. Ak si združenie pani Šimečkovej nechalo zaplatiť desiatky rovnakých faktúr zo štátnych dotácií dvojmo či niektoré trojmo a ministerstvo financií hovorí o duplicite vo výške 69-tisíc eur, pričom škoda môže byť ešte vyššia, je možné žiadať od vašich opozičných partnerov citlivých na spreneveru verejných financií, že sa majú tváriť, že sa nič nestalo? Takto chcete poraziť Fica?

Celé je to predsa politicky motivované s cieľom vyštvať Michala Šimečku z politiky, podobne ako to Fico robil Zuzane Čaputovej a iným politikom, čím však nepopieram, že každý má mať poriadok vo svojich papieroch a má hospodáriť s verejnými prostriedkami efektívne.

Ale v tejto krajine sú iní rodinní príslušníci, ktorým lietajú v účtovníctve skutočné milióny a nedokážu ich vysvetliť. Veď ani riaditeľ SIS nevie vysvetliť, za čo má postavený dom, a my dávame na rovnakú úroveň kauzy matky, ktorá nemá žiaden priamy súvis s Progresívnym Slovenskom.

Napriek tomu ste aj vy v PS pani Šimečkovú dlho hájili a hovorili len o administratívnej chybe, čo neplatí. Zvláda PS túto kauzu?

Myslím si, že to zvládame dobre odkomunikovať. V tomto momente je to čisto vec Marty Šimečkovej. Čo tu má PS odkomunikovávať, keď ide o záležitosti rodinných príslušníkov?

Koalícia s kauzou spája aj vašu podpredsedníčku Zoru Jaurovú a nedá sa povedať, že by sa z toho nesnažila ešte viac spraviť vec, ktorá vypovedá a fungovaní vašej strany a jej predsedu.

Čo sa týka spájania kauzy so Zorou Jaurovou, sú to hlúposti, proti ktorým podala aj trestné oznámenie. Progresívne Slovensko s touto vecou naozaj nemá priamo nič spoločné, Marta Šimečková nie je členkou PS, ani nikdy stranou nebola nikde nominovaná. Sama povedala, že bude spolupracovať s orgánmi, ktorých sa to týka, a prijme akékoľvek rozhodnutie.

Aj Michal Šimečka povedal „padni komu padni“ s tým, že do toho nebude žiadnym spôsobom zasahovať, a aj za to prišla kritika z koalície, že sa málo zastal svojej mamy. To už v akej absurdnej situácii sa nachádzame?

Nie sme ako Smer, aby sme prišli s narýchlo spraveným pozmeňovákom a skutok premlčali.

Viacerí vaši straníci sa pohoršovali viac nad tým, ako smeráci nadávajú na rodinu opozičného lídra a šikanujú jeho matku. Pritom aj Progresívne Slovensko v decembri konfrontovalo Roberta Fica s tým, že jeho syn si kúpil v centre Bratislavy byty za státisíce eur bez hypotéky. Nevracia sa vám to trochu?

Napriek tomu nepovažujem za úplne normálne, aby sa predseda vlády, minister spravodlivosti a šéf zboru poradcov postavili na tlačovku s fotkou matky lídra opozície a pani Pukovej s nápisom Podvodníčky? Príživníčky! Neviem, kde ešte v EÚ môže byť toto normálne.

Súhlasím, že tá forma nebola normálna, prečo ste si však aj vy vybrali za politický terč Ficovu rodinu a ďalej v tom pokračujete? Takto im to odplácate?

Neporovnávajme dve veci, ktoré spolu nesúvisia. Je rozdiel riešiť mamu politika, ktorý nemal priamy vplyv na výkon verejnej moci, od syna pána Fica, ktorý má veľký majetok a dostal sa k nemu v čase, keď jeho otec vykonával mimoriadne dôležité funkcie dlhé obdobie.

Veríte, že Michal Šimečka o viacnásobne vyplatených faktúrach v prípade svojej mamy nevedel?

Absolútne. Michal nie je len môj kolega, ale aj dlhoročný kamarát, preto poznám Šimečkovcov aj po osobnej línii. Kto pozná týchto ľudí a spôsob ich života, vie, že to naozaj nie sú ľudia, ktorí by sa chceli niečím obohacovať.

Hoci nie som sudca, viacnásobne uhradené faktúry ešte neznamenajú, že sa niekto musel na tom automaticky aj obohatiť. Ale to nech posúdia iní.

Martin Dubéci. Foto: Postoj/Adam Rábara

Aj podľa vášho poslanca a bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka ťahy pani Šimečkovej vyzerajú evidentne ako podvod, čím dal Smeru za pravdu. Koľko vašich poslancov má podobný názor ako pán Spišiak?

Pán Spišiak nepovedal nič iné, čo sme nepovedali aj my, len to vyznelo ostrejšie, ako to sám myslel. Subvenčný podvod je konkrétna skutková podstata, a ako aj sám povedal, nie je vyšetrovateľ, aby to hovoril s istotou.

Bez ohľadu na to išlo z vašich radov o najtvrdšie pomenovanie kauzy. Je jediný v strane, kto to takto vníma?

Túto kauzu nikto vrátane Michala Šimečku nespochybňuje. Nikto pred tým nezatvára oči. Michal Šimečka bol prvý, kto povedal „padni, komu padni“, a tu pre mňa diskusia, ktorá by sa týkala Progresívneho Slovenska, končí. Ja to viac neriešim.

Som hrdý na náš klub, lebo keď je nejaký problém, nesprávame sa ako gašparovci, ktorí sa pri čomkoľvek stále na niekoho vyhovárajú a nikdy si nepripustia svoje pochybenie.

Ak by sa to stalo za našej vlády, že niekto dáva nepoctivé dotácie niekomu zo svojej rodiny a ešte by boli zle vyfakturované, budem prvý, kto povie, že ide o zásadný politický problém.

Nikto teda nežiada, aby ste sa ako strana od pani Šimečkovej radikálnejšie dištancovali?

Neviem, čo radikálnejšie sa dalo ešte spraviť. Progresívne Slovensko urobilo presne to, čo urobiť mohlo. Na straníckej úrovni je to vyriešená záležitosť a neviem o nikom, kto by to chcel ešte viac riešiť. Poslanecký klub aj predsedníctvo sú v tomto absolútne jednoznačné a stoja za Michalom Šimečkom.

Nik to nevidí tak, že pre túto kauzu ho bude treba skôr či neskôr vymeniť?

Absolútne nie. Predsedu meniť nebudeme a som presvedčený, že Michal Šimečka bude aj lídrom kandidátky v nasledujúcich voľbách.

Podľa posledného prieskumu Focusu ste preferenčne padli. Nik si to nevyhodnocuje tak, že vám spomínaná kauza môže politicky ešte veľmi uškodiť?

Každý si uvedomuje, že je to vec, ktorú treba riešiť, napriek tomu je politická podpora pre Michala jednoznačná. Nič viac by si pán Fico nemohol želať, ako rozkývať svojho najväčšieho opozičného súpera pri prvej príležitosti.

Ako ste potom vnímali, že trestné oznámenie vo veci združenia Projekt Fórum podala pani Šubová, ktorá spolupracuje s Demokratmi?

Je to jej právo, ale priznám sa, že úplne aktivite pani Šubovej nerozumiem. A celkom nerozumiem ani jej vzťahu s Demokratmi, no nemyslím si, že to bolo niečo, čo išlo priamo od Jaroslava Naďa.

Z opozície sa témy najviac chopil Igor Matovič, ktorý istý čas vyčkával, až zopakoval tvrdenia Smeru o subvenčnom podvode a naznačil, že na základe tejto kauzy existuje riziko, že budete podvádzať a kradnúť. No ak by bol s vami v budúcej vláde, nedovolí vám to. Beriete to ako odplatu za vylúčenie spolupráce s ním?

Nie je to odplata, ale spôsob fungovania Igora Matoviča, a považujem to za ďalšiu mimoriadne nešťastnú kapitolu jeho príbehu.

Tou svojou slávnou tlačovkou najviac naskočil na Ficovu hru. Nič viac neslúži záujmom Roberta Fica ako on, z čoho sa musia už aj na úrade vlády smiať. Keď má Fico najväčšiu krízu, tak príde Matovič a pomôže mu. Tak, ako to urobil pri ústave, tak mu pomohol aj teraz.

Nič by teraz nebolo pre mňa jednoduchšie, ako pripomenúť všetky Matovičove kauzy od pretočených kilometrov cez momky po poslanca Heráka, ale ja do týchto vôd nepôjdem.

Už ste do nich zašli. Prečo nedokážete s Igorom Matovičom uzavrieť zmier, keď ste to zvládli s Demokratmi?

Lebo s Igorom Matovičom je to nemožné. On svojou politikou akoby plní Ficovo zadanie, preto mám okrem nočnej mory, že to celé nevyjde, lebo niektorá z opozičných strán skončí pod piatimi percentami a nedostane sa do parlamentu, aj tú, že bez Igora Matoviča sa to nebude dať poskladať. A bude to znova rovnaké ako počas vlád v rokoch 2020 až 2023. Rovnaký chaos a nepredvídateľnosť riadenia štátu, ktorý vychádzal zo spôsobu politického fungovania Igora Matoviča.

Keď si na to obdobie spomeniem, chytá ma až úzkosť, preto sa odmietam nechať učičíkať predstavou, že sa to s ním nejakým spôsobom bude dať urobiť. 

Už keď ste to raz v Postoji povedali, Matovič na to reagoval slovami „pýche predchádza pád“. Nemyslíte si, že tým, ako Matoviča a celé jeho hnutie stále vytláčate, dávate mu len ďalší priestor rásť, pričom si z neho robíte ešte aj drahú nevestu?

Strašne by som chcel povedať, že Matovič je fantastický dôveryhodný partner na budúcu spoluprácu, s ktorým nám to už teraz vychádza na 85 mandátov a v podstate už nemáme čo riešiť, len si počkať na voľby, ale nedá sa to.

Mojím záujmom je mať čo najviac budúcich partnerov, ale nielen na základe osobnej skúsenosti z tohto volebného obdobia a parlamentu sa ukazuje, že spolupráca s Igorom Matovičom je z pohľadu vytvorenia nejakej stabilnej alternatívy nemožná. A je mi to veľmi ľúto.

Môžeme si tu klamať a vravieť si, že sa to nejako vymyslí, ako si želajú niektorí kolegovia v opozícii, a bolo by to pre nás všetkých najpohodlnejšie, no ak Hnutie Slovensko neprejde nejakou katarziou a transformáciou, niet sa o čom baviť.

Nesnažili ste sa nájsť cestu k Igorovi Matovičovi cez Eriku Jurinovú, ktorej ste ako podpredsedníčke parlamentu radili?

Nie. Rešpektujeme sa, ale nie sme vôbec v kontakte. Taktiež vnímam, že ona viac rieši regionálnu ako stranícku politiku. Ale rád vysvetlím legendu, ktorá sa tu vytvára okolo môjho poradenstva. Bol som pani Jurinovej pridelený vo výkone štátnej služby ako poradca.

Moja podmienka spolupráce s ňou bola taká, že som nechcel mať nič spoločné so straníckymi záležitosťami, aj som jej otvorene komunikoval, že som nikdy nebol voličom OĽaNO. Keď som však videl, že konzervatívne prúdy v tomto protikorupčnom hnutí naberajú na sile, ako poradca som u nej skončil.

Martin Dubéci. Foto: Postoj/Adam Rábara

Ste teda pripravený počúvať nielen od koalície, ale aj časti opozície až do volieb slogany o tom, ako rodina vášho predsedu rozkráda verejné peniaze?

Viem, že to budú robiť, ale ktokoľvek by bol predseda PS, bol by zahádzaný. To je modus operandi Smeru, v ktorom vedia, že už nikdy nebudú za voňavých, tak treba stiahnuť na svoju úroveň aj ostatných. Nie je to nič príjemné, keď to človek zažíva, ale táto kauza Michala nerozkýve.

Ako teda plánujete reagovať na pád preferencií?

V prvom rade to vnímam ako štandardnú opozičnú preferenčnú osciláciu, nič nehorí a nedeje sa žiadna katastrofa. Samozrejme, že to sledujem, no zároveň ma viac trápi celkové opozičné číslo a to, že sa viac sústreďujeme na vnútroopozičný súboj než na veľký cieľ, ktorým je vyhrať voľby a vymeniť vládu. Desí ma, koľko energie tým v opozícii ako strana strácame a nevyužívame ju na synergiu.

Uvedomujeme si, že v rámci opozičného tábora nemá zmysel sa viac kanibalizovať, pretože my tých partnerov potrebujeme a musíme oslovovať viac voličov koalície a nevoličov. Preto ak sme teraz robili jeden výjazd medzi schôdzami, tak ich budeme robiť aspoň tri. Musíme aj viac rozbehnúť projekt tieňovej vlády.

Pár dní dozadu váš tieňový minister vnútra Jaroslav Spišiak prezdieľal kritické video Milana Krajniaka s vyjadrením pani Biháriovej v relácii Na telo televízie Markíza o uznaní tretieho pohlavia. Okrem tehotných osôb bude už aj toto vo vašom novom volebnom programe?

Zdá sa mi, že máme nekonečnú schopnosť sústreďovať sa na veci, ktoré virálne niekde na internete vyvolajú vášne. Zdá sa mi zvláštne, že to riešime, keď máme oveľa zásadnejšie problémy ako tieto.

Súhlasím. Prečo potom vaša kolegyňa hovorí o uznávaní tretieho pohlavia, ak to pre vás nie je dôležitá téma?

Samozrejme, je to dôležitá téma pre liberálnu progresívnu stranu, ale nemyslím si, že treba venovať veľa pozornosti 30-sekundovému segmentu vytrhnutému z kontextu.

Pýtam sa preto, lebo ide o témy, ktoré spôsobujú rozbušku medzi konzervatívcami a progresívcami. Ak chcete nahradiť súčasnú vládnu koalíciu, dokážete to dať bokom?

V tomto máte veľkú pravdu. Vlády, ktoré boli úspešné, stáli na spolupráci liberálov, konzervatívcov a Maďarov, ale aj postsocialistov. Nebol to žiaden šík proeurópskych demokratov. Spolupráca bola veľmi dôležitá a práve o tom je politika. Niekedy sa mi zdá, že každý sa tu búchame do hrude, kto je väčší v tom svojom tábore.

Michal Šimečka už vyhlásil, že program PS sa v kultúrno-etických otázkach nezmení, na čo KDH reagovalo, že do vlády s registrovanými partnerstvami v programe nevstúpi. Ako chcete potom vyskladať alternatívu k Ficovi?

Pozrite, je veľmi dôležité, aby súčasťou vlády boli aj liberálni voliči, ktorí dnes už predstavujú naozaj mimoriadne silný segment vzhľadom na našu podporu aj podporu SaS. Títo ľudia majú jasné programové požiadavky. Rovnako budú k tomu pristupovať konzervatívni voliči, ktorí budú mať taktiež svoje želania, a následne bude treba nájsť kompromis.

Nakoniec to bude na politickej šikovnosti nás všetkých, či dokážeme nájsť programový prienik, na ktorom sa všetci zhodneme. Tak ako my budeme musieť rešpektovať obavy konzervatívnych voličov, tak musíte vy brať vážne obavy liberálnych voličov.

Problém je však v tom, že to, čo konzervatívci vnímajú ako nerešpektovanie či tlak od progresívcov, považujú zas progresívci za spiatočnícke zmýšľanie až šírenie nenávisti. Dá sa v tomto vôbec nájsť prienik?

Jedna z validných kritík liberalizmu, ktorú čítam aj u vás a snažím sa ju nejako reflektovať, je tá, aby neznel nátlakovo, povýšenecky či diktátorsky. Pre mňa je liberalizmus ideológia, ktorá je inkluzívna a pluralitná. Poviem to veľmi stereotypne, je to ideológia, ktorej rovnako záleží na živote queer páru v Bratislave ako na kvalite života katolíckej mnohodetnej rodiny na Orave.

Myslím si, že kľúč v tom celom je vyjsť z našich bublín, viesť dialóg a chápať, že hoci sme rozmanití, sme si rovnocenní. Mám pocit, akoby liberáli aj konzervatívci v tejto polarizovanej dobe zabudli na to, že je normálne nezhodnúť sa, len sa nemusíme pri tom pozabíjať, urážať a myslieť si o tom druhom, že je hlúpy či nedovzdelaný.

Každý vychádzame z rôznych pozícií, no čaro parlamentnej demokracie je v tom, že žijeme v jednej krajine a musíme to nejakým spôsobom vymyslieť. Je to hlavne o forme dialógu a ochote načúvať. A my sme na to pripravení.