Alternatívy k rope cez Družbu Postačila by nám Adria a reverz z Česka?

Vo svetle aktuálnych slovných prekáračiek o tom, či je ropovod Družba v tranzitnom bode v ukrajinskom meste Brody opravený alebo nie a či ropa netečie pre zatiaľ nefunkčné čerpadlo alebo pre rozhodnutie kyjevského prezidentského paláca, zaniká podstatný fakt, ktorý je neodškriepiteľný už od chvíle, ako Rusko vo februári 2022 zaútočilo na celé územie Ukrajiny.

A síce, že ropovody a plynovody vedú cez územie vystavené bojom a že k zasiahnutiu tejto energetickej infraštruktúry môže dôjsť kedykoľvek aj bez toho, aby to bolo priamym úmyslom útočníka.

Čo sa nijako nevylučuje s tým, že Rusko na energetickú infraštruktúru Ukrajiny útočí úmyselne.

Pri mnohých poškodeniach sa zároveň ukazuje, že dochádza k takpovediac sekundárnemu zásahu, teda že infraštruktúra je napokon priamo poškodená stranou, ktorá sa ju snaží chrániť – napríklad zablúdenou strelou protivzdušnej obrany alebo poškodením troskami dronov či rakiet, ktoré protivzdušná obrana zasiahla. 

To sa napríklad stalo naposledy v ruskom Almetievsku, keď požiar podľa dostupných informácií nespôsobil priamy zásah ukrajinských dronov, ale ich trosky, keďže predtým drony ešte vo vzduchu zasiahla ruská obrana.

Ukrajinský zásah v AlmetievskuV plameňoch je miesto, kde sa začína ropovod Družba. Je ešte dôležitejšie než Brody

Erik Potocký

Aby sme sa vrátili k problematike samotnej energetickej infraštruktúry, spoliehať sa na trasu, ktorá vedie aktívnym bojiskom, je nielen krátkozraké, ale z dlhodobého hľadiska aj nezodpovedné. Vojna trvá už štyri roky a myslieť si, že na Družbu žiadna bomba, raketa či dron napadne, je buď znakom naivity, alebo hlúposti.

Zabezpečenie alternatívnej trasy, hoc aj na prepravu suroviny z toho istého zdroja, je preto jednou z povinností štátu, ak chce vôbec hovoriť o energetickej bezpečnosti.

Je to ako požiarne schodisko vo výškovej budove. Absolútna väčšina ľudí volí v bežnej prevádzke pohodlie presunu výťahom, a teda schodisko je zväčša prázdne a nevyužívané. Človek by povedal, že až zbytočné a nerentabilné. Až kým nevypukne požiar a treba dostať ľudí z budovy čo najrýchlejšie preč.

Predstavme si teraz ropovod Družba ako výťah vo výškovej budove – za bežnej prevádzky najlepší, najrýchlejší a najefektívnejší spôsob vertikálneho pohybu v budove. Čo je v tomto obraze požiarne schodisko? Ropovod Adria a reverzný tok Družbou z Česka na Slovensko.

Áno, prepravovať ropu týmito dvoma spôsobmi, kam sa dostáva primárne cez prístavné terminály (Omišalj a Terst), je, samozrejme, komplikovanejšie a zrejme aj drahšie. Ale nemať ich k dispozícii znamená, že po výpadku hlavného prúdu Družby (Rusko – Ukrajina – Slovensko/Maďarsko) zostane „budova“ odrezaná od sveta.

V takom prípade sa už totiž nebavíme o tom, že sme nútení spracúvať inú, drahšiu ropu, ktorú je ťažšie získať, ale o tom, že jednoducho žiadnu ropu nemáme.

Nebavíme sa o tom, že sme nútení spracúvať inú, drahšiu ropu, ktorú je ťažšie získať, ale o tom, že jednoducho žiadnu ropu nemáme.

Samozrejme, v skutočnosti to nie je takéto čierno-biele.

Ak problematiku vztiahneme na Slovnaft, platí, že doteraz už asi 30 percent svojej spotreby dokázal pokryť dodávkami, ktoré prichádzali ropovodom Adria.

A v prípade núdze je možné na Slovensko dostať obmedzené množstvo ropy aj reverzným tokom Družbou z Česka, kde je v Kralupoch nad Vltavou pripojená na nemecký ropovod, ktorý je zásobovateľný z terminálu v talianskom prístave Terst.

Napokon takúto pomoc ponúkol Slovensku aj český minister obchodu a priemyslu Karel Havlíček. Dodal však, že nato, aby sa touto cestou dala na Slovensko prepravovať ropa v objemoch celej kapacity Družby na úseku Kralupy nad Vltavou – Bučany, vyžadovalo by si to technické úpravy realizovateľné v horizonte minimálne niekoľkých mesiacov.

Slovnaft je rafinéria v súkromných rukách (ako súčasť maďarskej skupiny MOL, ktorá sa o stredoeurópsky trh delí s rakúskou ÖMV a poľským Orlenom) a jeho predmetom činnosti je spracovanie ropy. Prepravu si objednáva od prevádzkovateľov ropovodov. Na Slovensku je to Transpetrol, ktorý je, naopak, v úplnom vlastníctve štátu.

A ešte jedna poznámka k obľúbenej replike slovenského premiéra o tom, že sankcie proti Rusku nefungujú, keďže zároveň hovorí o tom, že ruská ropa je lacnejšia ako iné alternatívne zdroje. Ona je totiž lacnejšia do veľkej miery aj preto, že sankcie fungujú. Aktuálne sa zľava, ktorú Rusi dávajú na barel, aby ho vôbec dokázali niekomu predať, pohybuje na úrovni 30 dolárov.

Výrazne sa obmedzila aj štruktúra ruského exportu – 93 percent ruskej ropy odoberajú tri krajiny – Čína, India a Turecko, pričom hlavne India je pod rastúcim tlakom, aby import z Ruska nahradila inými zdrojmi.

Slovensko a Maďarsko odoberajúce ropu ropovodom Družba tvoria asi tri percentá ruského exportu. Z finančného hľadiska teda nie je pre Rusko Družba až taká významná, aby sa pri cielení na ukrajinskú energetickú infraštruktúru v blízkosti ropovodu správali nejako extra „chirurgicky“. 

Naopak, Družba je viac politickým nástrojom a omnoho dôležitejším pre aktuálne vlády na Slovensku a v Maďarsku. Na Slovensku je vo veľkej časti voličov silný ruský sentiment reprezentovaný aj ropou, u našich južných susedov viac funguje sentiment „antiukrajinský“.

Do zabudnutia upadol aj niekdajší projekt prepojenia rafinérie Slovnaft s rafinériou ÖMV vo Schwechate, na verejnosti známy ako ropovod cez Žitný ostrov, a vyvolal aj veľký environmentálny odpor.

Primárne sa pripravoval na to, aby sa do obrej rakúskej rafinérie dostala ruská ropa, išlo teda de facto len o predĺženie ramena Družby, ktoré sa končí v Slovnafte.

Keďže sa však projekt napokon nerealizoval a definitívne zhasol v roku 2012, v tejto chvíli je o ňom takisto bezpredmetné špekulovať.

Slovnaft na riziká Družby upozorňuje už dlhšie

Vráťme sa k reálnym možnostiam, teda k Adrii a reverzu na Družbe.

Na to, aby sa dali aspoň rámcovo reálne posúdiť, vychádzajme zo základných parametrov. Teda z kapacity Adrie, kapacity Družby (medzi Slovenskom a Českom) a potrieb Slovnaftu.

Slovnaft o sebe síce píše, že je „rafinérsko-petrochemická spoločnosť s ročným spracovaním 5,5 – 6 miliónov ton ropy“, no tento objem je skôr všeobecnou informáciou, konkrétne objemy nájdeme bližšie špecifikované vo výročných správach. Ostatná ucelená je k dispozícii za rok 2024. V nej Slovnaft píše:

„V roku 2024 sme spracovali 4,8 milióna ton ropy, čo bolo o desať percent menej ako v roku 2023. Z toho bolo 662-tisíc ton alternatívnych rôp. Pokles spracovania bol spôsobený plánovanými odstávkami, keďže v priebehu roka boli vykonané rozsiahle generálne revízie a realizované viaceré projekty zamerané aj na zvýšenie podielu spracovania alternatívnych rôp.“

To znamená, že „alternatívne ropy“ tvorili v roku 2024 necelých 14 percent spracovaného objemu.

Vláda uvoľňuje núdzové zásoby ropySlovnaftu vystačia na mesiac normálnej prevádzky, čaká na dodávky tankermi cez Adriu

Erik Potocký

Slovnaft zároveň (aj) v tejto výročnej správe pomenúva práve základné riziko spočívajúce v pripojení len na jeden zdroj: „Rafinérske podnikanie spoločnosti je vystavené fyzickému toku ropy cez prepravný systém v Rusku a na Ukrajine. Fyzický tok ropy z Ruska bol pravidelne prerušovaný v dôsledku vojnových škôd na ukrajinskej energetickej infraštruktúre. Existuje alternatívna zásobovacia trasa zo Stredozemného mora cez Chorvátsko a Maďarsko, ktorá môže spoločnosť zásobovať dodávkami ropy po mori.“

Vo svetle aktuálneho prerušenia sa totiž často opomína, že od februára 2022 došlo k prerušeniu dodávok Družbou niekoľkokrát.

Koniec sporov?

Pokiaľ ide o prepravu Adriou, tu panujú spory, pokiaľ ide o deklarovanú a reálnu kapacitu.

Janaf, chorvátska prepravná spoločnosť spravujúca ropovod Adria, trvá na tom, že prepravná kapacita, teda množstvo ropy, ktoré je schopná prepraviť spolu do Maďarska a na Slovensko, je medzi 11 a 15 miliónmi ton ročne.

To by teoreticky postačovalo na zásobovanie oboch rafinérií MOL-u – Slovnaftu na Slovensku a Szazhalombatty v Maďarsku. Prepravná kapacita medzi Szazhalombattou a Slovenskom (bod Tupá, kde sa južný ropovod pripája k Družbe na Slovensku) sa uvádza na úrovni 6 miliónov ton.

To by v zásade stačilo aj na všeobecne deklarovanú spracovateľskú kapacitu Slovnaftu.

Problém je však v tom, že ide o deklarácie Janafu, pričom MOL tvrdí, že reálne sa Janafom prepravili maximálne 2 milióny ton ročne a deklarovaná kapacita nikdy nebola v praxi naplnená. MOL zároveň kritizuje Janaf, že má násobne vyššie tranzitné poplatky oproti iným prepravným trasám, čo túto cestu robí finančne nevýhodnejšiu, navyšuje cenu suroviny a znamená zneužívanie pozície, ktorú Janaf nadobudol na prepravných trasách ropy. To chorvátska spoločnosť opakovane odmieta.

Dobrou správou je, že v dohľadnom čase by mohlo dôjsť k vyjasneniu protichodných tvrdení Janafu a MOL-u. Na svete je konečne dohoda o tom, že dôjde k otestovaniu prevádzky a kapacitných možností ropovodu Adria nielen za účasti oboch strán, ale aj zástupcov Európskej komisie.

„Počas záťažových testov budú odborníci sledovať, aký maximálny a dlhodobo udržateľný výkon je infraštruktúra schopná dosiahnuť v rôznych poveternostných podmienkach a v rôznych ročných obdobiach,“ uvádza v mene spoločnosti MOL hovorca Slovnaftu Anton Molnár.

MOL zároveň požaduje, aby Janaf (a Chorvátsko, keďže ide o štátnu firmu) umožnili prepravu ruskej ropy dopravenej po mori, keďže trvá na tom, že je to v súlade so sankčnými pravidlami EÚ a USA, ktoré dovoľujú výnimkovú prepravu ruskej ropy pre Maďarsko a Slovensko aj cez prístavné terminály v prípade, že je potrubie (teda Družba) mimo prevádzky.

MOL trvá na požiadavke, aby Chorvátsko umožnilo prepravu ruskej ropy cez Adriu, pokiaľ je Družba mimo prevádzky.

Medzitým po ostatnom ruskom útoku na ukrajinský ropný uzol Brody Slovnaft nakúpil ropu z Kazachstanu, zo Saudskej Arábie a z Líbye, kde, mimochodom, MOL v ostatnom čase začal rozvíjať investičné aktivity.

MOL taktiež uvádza, že pre svoje potreby aj pre energetickú bezpečnosť Maďarska a Slovenska sú potrebné obe zásobovacie trasy – bezpečná Družba aj Adria v plnej kapacite. „Aj preto MOL podporuje snahu Ukrajiny obnoviť prevádzku ropovodu Odesa – Brody a prepojiť tak Družbu s Čiernym morom, čím by sa zvýšila bezpečnosť dodávok ropy do regiónu,“ dodáva Anton Molnár.

V zásade ide o sumár rozhovoru, ktorý poskytol šéf spoločnosti MOL Zsolt Hernádi pred niekoľkými dňami maďarským novinám telex.hu. 

Reverz cez Družbu

Pred tým, ako sa Česi odpojili od ruských dodávok cez Družbu, bolo možné teoreticky kapacitne prepraviť Družbou do Česka okolo 9 miliónov ton ropy ročne, čo je mierne nad českou ročnou spotrebou (8 miliónov ton).

Na týchto dodávkach okrem iného zarábal aj slovenský štátny Transpetrol ziskom z tranzitných poplatkov.

Teoreticky je tak možné, aby touto trasou prúdil aj spätne podobný objem. Okrem toho, že by si to vyžiadalo významnú investíciu do realizácie reverzného toku, ktorú český minister Havlíček odhadol na minimálne niekoľko mesiacov, je tu aj iný problém, ktorý túto možnosť ako okamžité riešenie výrazne komplikuje.

Ropovod z Nemecka, ktorý sa na Družbu napája v Kralupoch nad Vltavou a ropa pokračuje ďalej do rafinérie v Litvínove, má ročnú kapacitu okolo 8 miliónov ton, čo približne zodpovedá práve českej spotrebe.

Lacná a bezpečná

Napokon je tu otázka ceny. Dlhodobo sa na Slovensku stretávame s tvrdením, že ruskú ropu potrebujeme, pretože je pre nás lacnejšia ako iné zdroje.

Laicky sa však vzápätí zjaví otázka, že ak teda máme, respektíve mali sme „lacnú“ ruskú ropu, prečo netankujeme na čerpacích staniciach výrazne lacnejšie oproti krajinám, ktoré už „lacnú“ ruskú ropu odoberať prestali – napríklad Česko alebo Poľsko.

Samozrejme, cenová kalkulácia palív na čerpacích staniciach je komplikovanejšia ako len prosté odvodenie ceny litra benzínu či nafty z ceny barelu ropy.

Kritici úplného odstrihnutia sa od Ruska napríklad argumentujú tým, že česká pobočka poľskej ropnej spoločnosti Orlen, ktorá prevzala české rafinérie, je od zastavenia odberu ruskej ropy cez Družbu v strate (tu a tu). 

V rozumnej debate by sa dalo zhodnúť na tom, že najlepšie riešenie by bola existencia niekoľkých stabilných a bezpečných trás.

Všetci by sme si želali, aby sa vojna Ruska proti Ukrajine nikdy neudiala, aby Rusko bolo spoľahlivým obchodným partnerom a normálnym štátom. Aby ropa mohla prúdiť z Uralu až do Bratislavy rôznymi smermi bez rizika. Nateraz však treba rátať so svetom, aký je.