Bibiho najväčšia porážka? Nech Američania budú o dohode hovoriť čokoľvek, Izraelčania sa rožkom opiť nedajú

Vojna s Iránom sa znovu raz „končí“. Aspoň tak vyznieva komunikácia Bieleho domu, podobne optimisticky znejú aj pakistanskí mediátori.

Detaily dohody ešte nie sú známe a nepoznajú ich ani len americkí senátori, ale ak aj vychádzame z najoptimistickejších scenárov, len ťažko možno povedať, čo presne má byť americko-izraelským úspechom v tejto vojne.

Akákoľvek deklarovaná nádej na zmenu režimu v Teheráne zmizla. Ajatolláh Chámeneí je mŕtvy, ale nahradil ho nový, ktorý sa volá – Chámeneí. Navyše na rozdiel od toho predošlého nie je 86-ročným starcom a môže zostať v úrade mnohonásobne dlhšie, než by bol býval zostal jeho otec.

Sporný posun v obmedzení jadrového programu

Irán sa zrieka úmyslu vyvinúť jadrovú zbraň – podľa vlastných slov ju však nikdy mať nechcel a podľa kontrolórov Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu na nej síce pred rokom 2003 pracoval, ale program neskôr výrazne obmedzil.

To neznamená, že Iránu možno bezvýhradne dôverovať. Po vypovedaní dohody JCPOA Trumpom Irán obnovil obohacovanie uránu na úroveň 60 percent, čo vysoko prevyšovalo úroveň 3,67 percenta dohodnutú v JCPOA a potrebnú pre civilný jadrový program. Správa IAEA zverejnená v máji 2025 dospela k záveru, že Irán vykonával nedeklarované jadrové aktivity na troch predtým neznámych základniach: Lavisan-Shian, Turquzabad a Varamin.

Ale v súčasnosti sa zdá, že rokovania smerujú k horšiemu výsledku, než aký bol podľa slov ománskeho ministra zahraničných vecí na stole tesne pred začiatkom vojny.

V tejto chvíli nedokážeme s istotou ani povedať, či Irán odovzdá 400 kilogramov už vysoko obohateného uránu, ktorými disponoval a ktoré bol podľa ománskych mediátorov pred vojnou ochotný odovzdať. Podľa niektorých izraelských médií bude tentoraz odovzdaných zrejme len 50 percent tohto objemu – v porovnaní s 98 percentami po Obamovej dohode JCPOA (vtedy išlo o výrazne nižšie obohatený materiál, pričom dohoda Iránu umožňovala ponechať si z neho 300 kilogramov).

Aj to, že iránske námorníctvo leží na dne Perzského zálivu a USA zlikvidovali desiatky vysokopostavených iránskych veliteľov, je platné málo, ak Spojené štáty a ich partneri ani po viac než troch mesiacoch nie sú schopní zabezpečiť bezpečnú plavbu cez Hormuzský prieliv.

USA a Irán dosiahli dohoduMemorandum už sme aj podpísali, vyhlásil Trump. Otázkou je postoj Izraela, píšu americké médiá

TASRPostoj

A aj keď Donald Trump ubezpečil, že Irán za plavbu v Hormuzskom prielive nebude vyberať mýto – čo pred vojnou tak či tak nerobil –, Irán krátko nato vyhlásil, že vskutku nebude vyberať mýto (tolls) – čo by bolo z pohľadu medzinárodného práva nelegálne –, ale bude vyberať poplatky (fees).

O tom, ako presne bude vyzerať jadrová dohoda, chcú obe strany rokovať v priebehu ďalších 60 dní. Ale ako sa pýta The Wall Street Journal: „Ak Irán nesúhlasí s demontážou svojho jadrového programu teraz, prečo by tak urobil po týždňoch vývozu ropy a iných úľav?“

Nespokojní Izraelčania

Američania sa ešte môžu pokúšať dať týmto katastrofálnym podmienkam pozitívny spin, Izraelčania, pre ktorých je tento konflikt existenčnou záležitosťou, sa však rožkom opiť nedajú.

V Tel Avive preto už aj vrabce čvirikajú zo striech, že vojna s Iránom sa skončila úplným fiaskom a vinu za to nenesie iba Donald Trump, ale aj Benjamin Netanjahu.

Ten – zjavne dúfajúc, že keď už raz budú vo vojne, Američania dokonajú, čo začali – hral neveľmi slávnu úlohu v tom, aby Trumpa presvedčil vojnu začať. A Izrael za to zaplatil a zrejme ešte len zaplatí veľkú cenu.

Viac Američanov než kedykoľvek predtým hovorí otvorene o tom, že Spojené štáty musia prehodnotiť svoju alianciu s Izraelom, a čoraz menej z nich vníma zmysel tohto spojenectva. A podľa informácií kolujúcich v izraelských aj iránskych médiách USA Iránu zrejme prisľúbili aj stiahnutie aspoň časti amerických síl v regióne.

Ako píše izraelský kanál N12, Spojené štáty dokonca odmietli Izraelu čo i len ukázať memorandum, ktoré v piatok hodlajú s Iránom podpísať.

„Iránska aféra sa javí ako druhé najhoršie fiasko v dlhej histórii premiéra Benjamina Netanjahua po masakre Hamasu v južnom Izraeli 7. októbra 2023,“ píše izraelský Haaretz otvorene.

Je trpkou iróniou, že podobne ako fanatické predstavy vodcu Hamasu Jahjáa Sinvára, že útokom na Izrael spôsobí pád „sionistov“, viedli k najväčšiemu oslabeniu iránskej moci v regióne za mnohé dekády, americko-izraelský útok na Irán teraz môže viesť k výraznému posilneniu tohto režimu.