Začalo sa to vcelku nevinne.
Koncom novembra progresívci trochu putovali po južnom Slovensku a potom v Komárne predstavili balík opatrení na komplexnejšie uchopenie problematiky Maďarov na Slovensku.
A dotkli sa aj citlivej témy Benešových dekrétov. Vyzvali vládu, aby zamedzila ďalšiemu uplatňovaniu týchto právnych noriem.
Bolo trochu prekvapivé, že vo vypätých dňoch, keď sa riešilo veľa rôznych vážnych tém, prišli progresívci práve s touto vecou.
Kolega Jozef Majchrák vtedy napísal, že politickí stratégovia PS museli mať slabšiu chvíľku, keď navrhli alebo odobrili svojim lídrom vytiahnutie karty s Benešovými dekrétmi. Lebo toto je presne ten typ témy, ktorý ponúka konkurencii príležitosť ešte intenzívnejšie ukazovať Progresívne Slovensko ako stranu, ktorá háji úplne iné, len nie slovenské záujmy.
Ale určite ani ten najbystrejší politický komentátor nemohol predvídať, čo všetko sa ešte okolo toho zomelie, a to nielen doma, ale aj v Maďarsku.
Ale veci sa už dali do pohybu, slovenská novela zaujala aj v Maďarsku.
V Smere nezaváhali ani na minútu, keď dostali od PS prihrávku na smeč.
A hneď k tzv. horalkovej novele Trestného zákona, kde malo ísť najmä o to, aby tretia malá krádež za rok bola opäť trestným činom, prilepili aj zákaz týkajúci sa Benešových dekrétov.
Každý, kto verejne popiera alebo spochybňuje mierové usporiadanie pomerov po druhej svetovej vojne, sa môže potrestať odňatím slobody až na šesť mesiacov.
Nuž, so slobodou slova to nemá veľa spoločného. Ale politicky to Ficovi u svojich isto zafungovalo.
Ani prezident nenašiel odvahu túto narýchlo zbúchanú novelu – s horalkami, prifarenými kajúcnikmi a popieračmi Benešových dekrétov – zastaviť.
Srdnatý generálny prokurátor ohlásil, že dá novelu preskúmať Ústavnému súdu, a urobia to aj opozičné strany.
Ale veci sa už dali do pohybu. Najprv v slovenskom opozičnom tábore.
Predseda tunajšej Maďarskej aliancie László Gubík, ktorý svoju stranu neradil predtým ani ku koalícii, ani k opozícii, sa zrazu prvýkrát objavil na protivládnom proteste opozičných strán a verejne povedal, že už sa mu začína rysovať, s kým sa dá spolupracovať, najmä čo sa týka právneho postavenia Maďarov na Slovensku. Vraj opoziční lídri to myslia vážnejšie.
Novela prirodzene vzbudila záujem aj v Maďarsku a objavila sa tam v predvolebnom čase. Parlamentné voľby majú v apríli, ale sú už v tvrdej kampani.
Magyar vycítil príležitosť, kde môže pritlačiť a ponížiť Orbána.
Orbánov hlavný vyzývateľ, predseda mimoparlamentnej strany Tisza Péter Magyar, dokonale využil príležitosť, ktorú mu ponúkla sporná slovenská novela.
A dostal Viktora Orbána, ktorý je hrdý na priateľstvo s Robertom Ficom, do úzkych.
Orbán v decembri, keď sa novela objavila na stole, len slabo vajatal, že Budapešť sa bude snažiť pochopiť tento slovenský zákon a že z hľadiska maďarského právneho poriadku zákon ani nie je možné interpretovať, lebo maďarské právo pojem „popieranie alebo spochybňovanie“ nepozná.
Iba nejasne sľúbil, že keď bude on sám mať jasný pohľad na vec, porozpráva sa so slovenským premiérom. Ale u nás sa to všetko zbehlo v rýchlom tempe.
Magyar vycítil, že teraz môže ponížiť opatrného Orbána.
Keď sa 3. januára vybrali maďarskí študenti protestovať proti novele pred veľvyslanectvo SR v Budapešti, Magyar sa ako občan zamiešal medzi demonštrantov, stál tam, hrdo držiac zástavu, a potom sa študentom za protest verejne poďakoval.
Ironicky pritom dodal, že „všetci okrem strany Fidesz cítili, že je dôležité spoločne poslať odkaz slovenskému kamarátovi Viktora Orbána Robertovi Ficovi, že v 21. storočí je v Európskej únii vyhrážanie sa vyjadrovaním názoru väzením neprijateľné. Orbánovo mlčanie je hanebné a neospravedlniteľné“.
Téma mu zrejme v predvolebnom boji funguje dobre, navyše pre Orbána je nepríjemné, keď mu je vyčítané, že neobhajuje slobodu na vyjadrenie názoru.
Magyar vyhlásil, že ak v apríli prevezme v Maďarsku moc a ak nebude iné riešenie, požiada slovenského veľvyslanca v Budapešti, aby opustil Maďarsko, kým nebude zákon zrušený.
Magyar by mal poslať Michalovi Šimečkovi fľašku dobrého tokajského.
A vymyslel na Orbána aj ďalšiu zákernú pascu.
Napísal otvorený list Robertovi Ficovi so žiadosťou, aby stiahol novelu zákona, ktorá hrozí na Slovensku šesťmesačným väzením osobám spochybňujúcim Benešove dekréty.
A vyzval Viktora Orbána, aby tento jeho otvorený list podpísal tiež, a aj mu vyčlenil miesto na podpis naľavo od toho svojho. „Ak sa stále považujete za maďarského premiéra, prosím, okamžite to podpíšte a pošlite do Bratislavy prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí,“ odkázal ešte Magyar Orbánovi.
Nuž, to je prekérna situácia.
Samozrejme, Orbán to podpísať nemôže, lebo líder sa nemôže správať defenzívne ani sa nemôže dať ponižovať v priamom prenose.
Ale Orbán to nemôže ani zahrať do autu, ani zahovoriť niečím iným. Maďarský premiér sa vždy musí zastať krajanov na hornej zemi, teda na Slovensku.
Teraz však na chvíľu táto téma vychladne, lebo Maďarsko zasiahlo husté sneženie.
Pre kalamitu pozastavil Péter Magyar kampaň a vyrazil do ulíc pomáhať odpratávať sneh. Aj svojich kolegov z Tiszy vyzval, aby prerušili politickú kampaň a radšej pomáhali ľuďom pri odhadzovaní snehu alebo im doniesli horúci čaj či palivové drevo.
Na slovenskú novelu sa trochu pozabudne. Možno sa Orbán spolieha na to, že slovenský Ústavný súd novelu stopne a téma sama spadne zo stola.
Ale aj tak by Péter Magyar mal poslať Michalovi Šimečkovi fľašku dobrého tokajského.
Asi to nebolo dopredu dohovorené, premyslené, skoordinované, ale vyšlo to tak, že Šimečka pomohol pred voľbami Orbánovmu súperovi.
Slovenský premiér si tým narýchlo vytvoreným právnym predpisom, ktorý hrozí väzením aj za kritickú debatu o Benešových dekrétoch, asi aj pohneval kamaráta z Budapešti.
Ak Orbán náhodou prehrá voľby, bude na Fica možno aj škaredo zazerať.