Benešove dekréty opäť na scéne Progresívne dúchanie do pahrieb symbolickej politiky

Progresívne dúchanie do pahrieb symbolickej politiky
Foto: TASR/Jaroslav Novák

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Niekoľko poznámok k progresívnemu útoku na juh.
Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
Vyštudoval sociológiu a politické vedy. Pracoval v Inštitúte pre verejné otázky, neskôr ako novinár v Hospodárskych novinách a v časopise .týždeň. Do denníka Postoj prišiel v auguste 2015.
Ďalšie autorove články:

Rezignácia politického stredu Všetci sú zmierení s tým, že vládu zostaví buď Fico, alebo progresívci

Týždenný výber Jozefa Majchráka Referendum v tejto podobe nedáva zmysel

Český historik Josef Žemlička Veľká Morava bola predohra. Pre našu štátnosť sú dôležitejší Přemyslovci

Politici PS vyrazili na juh Slovenska s cieľom posilniť svoju pozíciu medzi voličmi maďarskej národnosti.

Je to úplne v poriadku. Rovnako aj to, keď progresívci ľuďom v tomto regióne sľubujú ekonomický akčný plán, väčšie investície do infraštruktúry či riešenie menšinových školských a kultúrnych problémov.

Záujem o juh dáva PS aj politickú logiku. Medzi slovenskými Maďarmi síce stále dominuje Maďarská aliancia, ale mnohí jej voliči už môžu byť sklamaní z toho, že maďarským stranám sa už dvakrát nepodarilo dostať do parlamentu.

Preto sa v ďalších voľbách môžu pozerať po inej alternatíve. Pre PS je to zaujímavá cieľová skupina.

Svoju ofenzívu na juhu Slovenska však progresívci odštartovali spôsobom, pri ktorom im hrozí, že ich politické straty budú vyššie ako zisky.

Popri sľuboch o cestách a školách sa rozhodli zaútočiť na emócie maďarských voličov aj Benešovými dekrétmi, teda silnou symbolickou kartou.

Ide, mimochodom, o jednu z hlavných priorít Maďarskej aliancie, ibaže progresívci v súvislosti s Benešovými dekrétmi nehovoria o ich zrušení, ale o zastavení ich uplatňovania.

Ofenzívu na juhu Slovenska progresívci odštartovali spôsobom, pri ktorom im hrozí, že ich politické straty budú vyššie ako zisky.

Najskôr sa pozrime na to, ako to s Benešovými dekrétmi vlastne je.

V analýze, ktorú v roku 2002 za Dzurindovej vlády vypracovalo ministerstvo spravodlivosti a schválila vláda, sa píše: „Platnosť dekrétov aj na Slovensku je nepochybná. Prijatím Listiny základných práv a slobôd sa však najneskôr dňom 31. 12. 1991 zrušila účinnosť Benešových dekrétov v našom právnom poriadku.“

V tomto dokumente sa ešte píše, že ustúpenie tlaku na zrušenie Benešových dekrétov by bolo prejavom politickej slabosti, ktorá by posmelila záujemcov vznášať opätovné nároky na majetkovú reštitúciu.

Obdobnú interpretáciu v roku 2020 potvrdila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v odpovedi na interpeláciu poslanca Györgya Gyimesiho, keď uviedla, že dekréty sú historickými dokumentmi, ktoré síce platia, ale v súčasnosti sa už neuplatňujú. 

A do tretice môžeme uviesť aj názor ústavného právnika Radoslava Procházku, ktorý tvrdí, že dekréty sú stále súčasťou platného práva, ale už nevyvolávajú právne účinky, to znamená, že neregulujú spoločenské vzťahy.

V roku 2007 prijal parlament uznesenie, ktoré potvrdilo platnosť Benešových dekrétov s tým, že dnes už na ich základe nie je možné meniť právne vzťahy. Toto uznesenie vtedy podporilo 120 zo 141 prítomných poslancov a hlasovali zaň aj opoziční zákonodarcovia z SDKÚ a KDH.

Politici PS argumentujú, že niektoré štátne orgány, konkrétne Slovenský pozemkový fond, sa na Benešove dekréty odvolávajú aj dnes. 

Ak to tak je, majú to riešiť príslušné inštitúcie alebo súdy. Určite to však nie je dôvod, aby najsilnejšia slovenská opozičná strana preberala agendu maďarských politikov a vyťahovala tému spochybňovania Benešových dekrétov.

Je faktom, že dekréty sú založené na princípe kolektívnej viny a na ich základe sa tu udiali mnohé nespravodlivosti voči Nemcom a Maďarom. Tie sa však diali aj voči Slovákom na našom južnom území po Viedenskej arbitráži.

Otázkou je, či teraz, keď Benešove dekréty v našom právnom systéme v rámci integračného procesu akceptovala aj EÚ, ideme otvárať truhlice s duchmi minulosti. Navyše v čase, keď po rokoch turbulencií sú slovensko-maďarské vzťahy bezproblémové.

Z progresívneho tábora sa v minulosti viackrát ozývala kritika toho, ako Robert Fico narába s historickými symbolmi. Teraz vidíme, že do pahrieb symbolickej politiky vie dúchať aj Progresívne Slovensko. Dokonca vo výbušnejšej téme, ako je Ficov Slavín či vatry zvrchovanosti.

Na záver ešte jedna vec. 

Politickí stratégovia PS museli mať slabšiu chvíľku, keď svojim lídrom vytiahnutie karty s Benešovými dekrétmi navrhli alebo odobrili. Toto je presne ten typ témy, ktorým ponúkli konkurencii príležitosť ešte intenzívnejšie pracovať s obrazom PS ako strany, ktorá háji úplne iné, len nie slovenské záujmy.

Čiže krátka bilancia. Pohrávaním sa s Benešovými dekrétmi Progresívne Slovensko zbytočne jatrí staré nacionalistické vášne a argumentačne nabíja svojim súperom. Pričom vytiahnutím tejto agendy zaručene viac voličov odradí, ako získa.

To je dosť pochybná politická taktika.

Zobraziť diskusiu
Jozef Majchrák

Jozef Majchrák

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Benešove dekréty Progresívne Slovensko Maďarská aliancia Európska únia
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť