Európske financovanie potratov Extrémny návrh prešiel vďaka rozdeleniu ľudovcov. Proti boli Nemci, za Tuskovi europoslanci

Európsky parlament inicioval zriadenie špeciálneho fondu EÚ na financovanie potratov. Výsledok hlasovania, ktoré sa konalo v stredu 17. decembra 2025, ukazuje jasnú väčšinu v prospech konceptu takéhoto mimoriadneho fondu: 358 hlasov za, 202 proti.

Nikoho netreba presviedčať, že táto iniciatíva je akousi ideologickou provokáciou voči tým členským štátom EÚ, ktorých ústavy a legislatíva neuznávajú úplnú slobodu potratov v mene dôstojnosti alebo dokonca, ako niektorí veria, posvätnosti ľudského života.

Všetci v Európe vedia, že primárnym cieľom útoku je už dlho Poľsko, ktoré krajne ľavicová nadácia Federa vo svojej výročnej správe o potratoch opisuje ako „hnedú škvrnu na mape Európy“.

Nový fond Európskej únie by preto pokrýval hlavne náklady na potraty poľských žien, ktoré na tento účel cestujú do zahraničia, hoci by, samozrejme, mohol hradiť náklady aj maltským, talianskym, slovenským alebo rakúskym ženám, v ktorých krajinách tiež platia obmedzenia potratov.

Nebudeme sa teraz vracať k známym argumentom o tom, či je potrat veľkým dobrom alebo strašným zlom. Naozaj zaujímavá je totiž čisto politická hra, ktorá sa v súvislosti s týmto uznesením odohráva v Štrasburgu.

Európski ľudovci sa prekvapivo rozdelili

Ako vyplýva z rôznych vyhlásení poslancov Európskeho parlamentu, skutočnosť, že extrémna verzia uznesenia nielen Európskym parlamentom prešla, ale že dokonca získala takú jasnú väčšinu, bola pre navrhovateľov značným prekvapením. (Mimochodom, konšpirační teoretici našli živnú pôdu v skutočnosti, že spravodajcom uznesenia bola progresívna iracká moslimka zo Švédska, poslankyňa EP Abir Al-Sahlaniová.)

Očakávali skôr to, že extrémny text bude odmietnutý jednotným frontom pravicových poslancov a kresťanskodemokratickej nadnárodnej EPP, ktorá, ako vieme, zahŕňa dve strany poľskej vládnej koalície: Platforma (teraz KO) a PSL. A že po odmietnutí bude potrebné vyrokovať nejaký kompromisný návrh, oveľa menej extrémistický.

Súdny dvor EÚ proti poľskej ústaveTvári sa, že obhajuje platné princípy, v skutočnosti machiavelisticky rozširuje svoju moc

Maciej Ruczaj

V rámci EPP však prekvapivo vypukol konflikt, takže hlasy teoreticky „kresťanskodemokratického“ stredu boli rozdelené takmer rovnako: 71 za, 68 proti. To znamenalo, že rozhodnutie, ktoré nemalo mať šancu na úspech, bolo prijaté veľkou väčšinou.

Nemecko-francúzsko-španielske jadro EPP (t. j. kresťanskí demokrati Friedricha Merza, gaullisti Bruna Retailleaua a ľudová strana Núñeza Feijóa) hlasovalo za zamietnutie návrhu, ale nečakane, možno aj pre seba samých, sa tentoraz ocitli v menšine porazených. Myšlienku vytvorenia fondu na financovanie potratov privítali poslanci zo škandinávskych a stredoeurópskych a východoeurópskych strán vrátane Poľska.

(Zo Slovenska rezolúciu podporili všetci poslanci Progresívneho Slovenska – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Michal Wiezik, Lucia Yar a Ľudovít Ódor. Proti hlasovali Miriam Lexmann z KDH, Judita Laššáková zo Smeru, Milan Mazurek a Milan Uhrík z Republiky, hlasovania sa zdržali poslanci za Smer Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Katarína Roth Neveďalová a za Hlas Branislav Ondruš. Poznámka prekladateľa.)

Rakovina či cukrovka nie, ale potraty áno?

Pri prezeraní zoznamu mien s výsledkami hlasovania som medzi tými, ktorí hlasovali proti uzneseniu, našiel len dvoch poslancov z aktuálneho poľského vládneho tábora: Hannu Gronkiewiczovú-Waltzovú a Adama Jarubasa. Len títo dvaja hlasovali v súlade s nemeckým predsedom frakcie EPP Manfredom Weberom, ktorý sám tiež hlasoval za zamietnutie uznesenia.

Politický význam tohto hlasovania spočíva práve v tom, že odhaľuje významnú, hoci pre mnohých z nás vôbec nie zrejmú priepasť medzi „starou“ a „novou“ Európou (ako hovorievali americkí konzervatívci), ktorá prebieha v najsilnejšom „kresťanskodemokratickom“ politickom tábore v EÚ. Tábore, z ktorého pochádzajú ako predsedníčka Európskej komisie, tak aj nemecký kancelár.

Je zrejmé, že „starí“, teda tí zo západnej Európy, nie sú ideologicky takí zanietení a majú dokonca tendenciu hľadať určité spojenectvá s európskou pravicou. Na druhej strane tí, ktorí sú skutočne tvrdí a ktorí by chceli násilím presadiť pseudoprogresívnu ideológiu pomocou nadnárodných nástrojov moci, sú „noví“ Európania, ktorí pochádzajú z našej časti kontinentu.

Sú to práve oni, spolu s ľavicou a liberálmi v EÚ, ktorí teraz chcú vytvoriť precedens, podľa ktorého by EÚ používala spoločné fondy na financovanie jediného a najkontroverznejšieho lekárskeho zákroku. Európske zmluvy ani súčasná prax EÚ však neumožňujú Európskej komisii organizovať alebo financovať zdravotné služby pomocou špeciálnych fondov.

Ale ak by Komisia v rozpore s týmito zmluvami a praxou EÚ takúto úlohu prevzala, nemali by rozum a slušnosť diktovať, aby sa najskôr zaoberala takými trápeniami, ktoré sužujú ľudí v Európe, ako sú rakovina, cukrovka a srdcové choroby? A nie zamerať sa na to, ako využiť spoločné fondy na zabíjanie ešte väčšieho počtu ľudských plodov na našom kontinente?

Zahraničné zasahovanieŠvédi a Briti cez mimovládky zatlačili na to, aby africké Zimbabwe legalizovalo potraty

Jonathon Van Maren

Tuskova rozpoltenosť

Pokiaľ ide o Poľsko, stojí za zmienku ešte jedna vec. Vláda Donalda Tuska, hoci hlasno vyhlasuje svoju podporu slobode potratov a rôznym iným libertínskym inováciám, v tejto oblasti za dva roky neurobila prakticky nič. A vďaka Bohu za to!

Ťažko sa však ubrániť dojmu, že dôvodom nie je ani tak odpor dvoch po sebe nasledujúcich prezidentov, ako skôr zvrátená taktika, ktorú premiér často používa. Čím viac Tusk s elánom a výrečnosťou hlása rôzne veci, tým častejšie ich v praxi nemieni realizovať.

Na rozdiel od svojich fanatických poslancov Európskeho parlamentu si Tusk uvedomuje spoločenské zmeny, ktoré prebiehajú (nielen v Poľsku) a ktoré spôsobujú, že Poliaci sú čoraz skeptickejší alebo ľahostajnejší voči sloganom morálnej revolúcie. Radšej dáva vysoké vládne pozície ľavicovým politikom alebo progresívnym feministkám zo svojho vlastného tábora, ako by podľahol ich pseudoprogresívnym obsesiám.

To je vlastne politický pôvod toho, že prestížnu funkciu predsedu Sejmu dostal významný komunista, ktorý teraz preukazuje Tuskovi úctu a poslušnosť. Zdá sa, že podobná situácia je aj v prípade poslancov Európskeho parlamentu za Platformu.

Pokiaľ ide o uznesenia prijaté v Štrasburgu, môžu voľne dávať priechod svojim obsesiám, dokonca aj napriek nesúhlasu lídra EPP v EÚ Manfreda Webera. Prečo? Pretože to aj tak nebude mať žiadny vplyv na skutočnú prax Tuskovho vládnutia.

Pôvodný text: Platformersi kontra niemieccy chadecy. Uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze, preložil Lukáš Obšitník.