Návrat jadrového Nemecka Merz otáča Merkelovej politiku. Hoci narazí na socialistov, je to výrazné prebudenie

Kancelár Friedrich Merz už po druhýkrát, tentokrát však rozhodne a dôrazne, odsudzuje a ruší kľúčový bod slávneho programu Energiewende – postupné ukončenie využívania jadrovej energie v Nemecku.

Merz obviňuje svoju predchodkyňu Angelu Merkelovú (hoci ju menovite nespomína) z „vážnej a strategickej chyby“, ktorú urobila v roku 2011, keď pod vplyvom nálady vyvolanej haváriou v japonskej elektrárni Fukušima rozhodla o odstavení všetkých nemeckých jadrových reaktorov.

Bolo to mimoriadne svojvoľné rozhodnutie, keďže nemeckí kresťanskí demokrati – na rozdiel od socialistov – dovtedy tradične jadrovú energiu dôrazne obhajovali. A samotná Merkelová ako líderka opozície voči Schröderovej vláde celý zeleno-socialistický program Energiewende kritizovala a odmietala vrátane rýchleho prechodu na veterné turbíny a fotovoltiku.

Ešte horšie je, že náhly protijadrový obrat nemeckého stredopravého politického spektra v tom čase bol skôr dôsledkom vtedajšieho mocenského boja ako racionálnej energetickej stratégie Merkelovej vlády.

Prieskumy verejnej mienky ukázali, že 90 percent Nemcov, ktorí vždy ochotne demonštrovali proti jadrovej energii, a to tak v oblasti energetiky, ako aj výroby zbraní, si v tých rokoch želalo odstavenie jadrových elektrární. Merkelová sa preto obávala, že ľavica a zelení tento protijadrový zápal národa obrátia vo svoj prospech.

A zároveň si myslela, že lacný dovoz energie z Ruska je bezpečný, takže kresťanskí demokrati si mohli tento druh protijadrového populizmu o to ľahšie dovoliť.

Toto rozhodnutie s istou bizarnou tvrdohlavosťou osla presadil až do úplného konca kancelár Olaf Scholz v roku 2023, keď vyhasli posledné tri funkčné bloky, zatiaľ čo celá Európa už pociťovala dôsledky energetickej krízy vyvolanej vojnou na východe.

Merz dnes rozumne poukazuje na to, že Nemecko dosiahlo „najdrahšiu energetickú transformáciu“ v Európe práve vďaka vlastnej chybnej politike.

1,2 milióna Sýrčanov v NemeckuPrečo sa domov vrátili už tri milióny Sýrčanov, no z Nemecka takmer nikto?

Martin Leidenfrost

Prejav v Sasku-Anhaltsku, kde vedie AfD

Merz svoj prejav ešte v polovici januára pravdepodobne nie náhodou predniesol v meste Dessau (inak známom svojou architektúrou Bauhausu), ktoré sa nachádza v Sasku-Anhaltsku, kde sa 6. septembra 2026 uskutočnia pre celú nemeckú scénu kľúčové voľby.

Veľkú šancu prevziať moc tu má Ulrich Siegmund, 35-ročný líder miestnej AfD, talentovaná vychádzajúca hviezda nemeckej politiky. Išlo by o precedens s významnou politickou silou, pretože by sa tým prelomila sektárska doktrína izolácie pravice od moci, ktorá bola na nemeckej politickej scéne doteraz nemilosrdná.

AfD je zatiaľ jedinou politickou silou v Nemecku, ktorá sa nielen stavia proti politike energetickej denuklearizácie krajiny, ale v Bundestagu predkladá aj praktické projekty na obnovu zámerne vyhasnutých jadrových blokov, kde by bol takýto proces aj za cenu vyčlenenia veľkých finančných prostriedkov technologicky možný.

V Sasku-Anhaltsku je Siegmund tvárou boja o jadrovú energiu, takže Merz sa teraz snaží zachrániť niečo zo svojej popularity v rodnej krajine v prospech tamojších kresťanských demokratov, ktorí boli zatlačení do defenzívy.

Pod ideovým vedením AfD kancelár nielen verbálne odsudzuje uskutočnenú denuklearizáciu, ale kreslí plán rozhodného ústupu od nej. Sú tu tri typy riešenia.

Po prvé, Merz oznámil vládnu podporu pre vývoj malých modulárnych reaktorov (SMR) s kapacitou až 300 megawattov, čo je v priemere trikrát až štyrikrát menej ako výkon konvenčných veľkých elektrární.

Jediným problémom je, že takéto reaktory sú v súčasnosti stále relatívne drahé. Šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA), turecký ekonóm Fatih Birol, ktorý nadšene podporuje Merzov projadrový obrat, však v rozhovore pre médiá Axel Springer predpovedá, že ich ceny klesnú na začiatku 30. rokov 21. storočia približne o tretinu.

Je preto možné, že v sektore jadrovej energetiky čoskoro zvíťazia tí, ktorí sa dnes rozhodnú intenzívne rozvíjať reaktory SMR. Stojí za to si to zapamätať, pretože pre Poľsko by bolo dobré, keby za pokrokom, ktorý sa v súčasnosti plánuje v nemeckom sektore jadrovej energetiky, nezostalo pozadu.

O západnej odolnostiZatiaľ čo nemecké rozviedky sa zameriavajú na ruskú hrozbu, nová rakúska DSN sa po ďalšej infiltrácii rúca

Martin Leidenfrost

Opätovné spustenie elektrární?

Druhou časťou Merzovho jadrového plánu je prijatie požiadaviek AfD na opätovné spustenie niekoľkých jadrových reaktorov, ktoré sa ešte dajú zachrániť, a zároveň zrušenie zákonného zákazu komerčnej výroby jadrovej energie, ktorý bol v Nemecku zavedený v rámci neúspešnej Energiewende.

Nie je úplne jasné, do akej miery bude kancelár v súčasnej koalícii so socialistami politicky schopný realizovať takýto jadrový plán „vrátenia času“. Doktrinárski politici nemeckej ľavice napriek zrejmým skutočnostiam naďalej obhajujú starú protijadrovú politiku a najmä bývalý kancelár Olaf Scholz – hrobár posledných nemeckých jadrových elektrární – je ostrým kritikom Merzových jadrových plánov. Mimochodom, táto koalícia je vo všeobecnosti Merzovou Achillovou pätou, kedykoľvek vypracúva plány na liberalizáciu a oživenie nemeckého hospodárstva.

A po tretie, zdá sa, že Merz verí v rýchly rozvoj novej technológie založenej na jadrovej fúzii, pri ktorej sa atómové jadrá spájajú na rozdiel od dnešnej technológie jadrového štiepenia. Technologický entuziazmus kancelára však do určitej miery zmierňuje šéf IEA, ktorý v spomínanom rozhovore hovorí, že „to nie je realita dneška ani zajtrajška“, ale skôr „krásny sen na pozajtra“.

Tak či onak, jedna vec je istá. Pod vedením Friedricha Merza Nemecko doháňa lekcie z minulosti, učí sa rýchlo, a čo je najdôležitejšie, má odvahu priznať si svoje chyby. Jadrová energia je len jedným z príkladov, ale je to príklad pozoruhodný.

Je veľká šanca, že nový smer a dynamika, ktorú Merz v súčasnosti dáva nemeckej politike, bude v Berlíne pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, pretože ako je dobre známe, Nemci môžu byť rovnako neúprosní pri robení veľkých chýb, ako aj pri ich naprávaní.

Najlepším historickým dôkazom toho je veľký nemecký liberálny boom, ktorý sa začal bezprostredne po páde fašizmu, a to ako v nemeckej politike, tak aj v ekonomike. A ak sa táto prognóza tentoraz ukáže ako správna, niet pochýb o tom, že tempo obnovy pozície a vplyvu Nemecka v Európe, ktoré bolo v posledných rokoch oslabené, nás môže ešte veľmi prekvapiť.

Pôvodný text: Powrót atomowych Niemiec, uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze.