Zelenskyj v Davose Európa spí v časovej slučke a pasívne čaká na kroky iných

Tentoraz to nebol Donald Trump, kto na fóre v Davose vystúpil ako hlavný žalobca Európy.

Áno, kritika Európy sa v jedenapolhodinovom prejave amerického lídra síce objavila, ale tentoraz to bola vedľajšia niť jeho prejavu a kritika bola aj očakávaná a vcelku štandardná. Donald Trump sa sťažoval, že Európa slabne, prichádza o peniaze v prospech „zeleného podvodu“ a osudovo ju menia migranti.

Elitné publikum zhromaždené v Davose však viac zaujímalo, čo prezident povie o prevzatí Grónska a trestných clách, ktoré práve oznámil ôsmim európskym krajinám na čele s Francúzskom a Nemeckom.

Európska elita si na americkú kritiku zvykla a pôsobí dojmom, že sa jej už príliš netýka. Preč sú časy, keď Vanceov arogantný prejav v Mníchove vyvolal veľké vzrušenie a hnev na Ameriku.

V Davose nahradil Američanov v úlohe žalobcu Volodymyr Zelenskyj. A publikum to tak prekvapilo, že poslucháči údajne zostali bez slov. Nemecký denník Politico napísal, že Zelenského slová „časť publika šokovali“, pretože „v nich bolo počuť pohŕdanie“, hoci sa očakávali len štandardné obvinenia na adresu Moskvy a sťažnosti na nedostatočný pokrok v mierových rokovaniach.

Tentoraz však nebolo ani jedno, ani druhé a Zelenskyj nezvyčajne ostrým tónom predložil zoznam ťažkých obvinení na adresu Európy nielen za jej postoj k vojne s Moskvou, ale aj za nezodpovedné rozbíjanie a oslabovanie Západu.

Šok v sále musel byť o to väčší, že Zelenskyj na prach rozbíjal absolútne dominantný naratív, podľa ktorého to bola Európa, kto celý čas „zachraňoval“ Ukrajinu, a Amerika by ju najradšej odovzdala Moskve. Ukrajinec medzitým celú vec obrátil naruby: práve s Donaldom Trumpom Ukrajina rokuje o mieri a veci sa vďaka Amerike síce ťažko, ale pomaly hýbu dopredu. Na druhej strane s Európanmi sú samé problémy.

Tridsať vojakov do Grónska? Načo je to dobré?

V Európe sa veľa hovorilo o zabavení ruských aktív. A čo sa stalo? pýtal sa Zelenskyj. Nič. „Bohužiaľ, Putin dokázal Európu zastaviť,“ uzavrel.

V Európe mal byť zriadený špeciálny tribunál, ktorý by súdil ruské vojnové zločiny. Nebol zriadený. Amerika prenasleduje a zadržiava ruské tankery na oceánoch. Prečo Európa nerobí to isté? Nikto nevie.

Európou prešla silná vlna podpory pre prodemokratické povstanie v Iráne. Ale zdvihla nejaká krajina prst, aby zastavila masaker obyvateľstva? Žiadna, pretože európski politici v tom čase oslavovali Vianoce, posmieval sa Zelenskyj svojim poslucháčom.

Namiesto toho, aby sa európski lídri obrátili proti Rusku alebo Iránu, neustále sa obracajú proti sebe navzájom a bojazlivo radia Ukrajine, aby v rokovaniach s Amerikou nespomínala dodávky rakiet Tomahawk, pretože ukrajinské útoky na Rusko vyvolávajú v Európe veľké obavy.

Ale možno najväčší dojem Zelenskyj urobil, keď otvorene vysmial iniciatívu ôsmich krajín na čele s Francúzskom, Anglickom a Nemeckom poslať vojakov do Grónska, aby bránili ostrov pred Donaldom Trumpom.

Slová ukrajinského prezidenta v tejto otázke si zaslúžia citát. Zelenskyj sa rétoricky opýtal: „Aký to má zmysel? Aký odkaz to vysiela? Aký odkaz to vysiela Putinovi? Alebo Číne? A čo je ešte dôležitejšie, aký odkaz to vysiela Dánsku? Veď tridsať alebo štyridsať vojakov nič nezmení.“

Tieto slová zazneli po tom, ako otázka „európskej expedície do Grónska“ vyvrcholila sporom medzi Macronom a Merzom s Trumpom, pričom Trump hrozil ôsmim krajinám vedúcim protamerickú kampaň odvetnými clami. V tejto atmosfére Zelenskyj odhalil beznádejnú slabosť Európanov a ich vojnovú rétoriku obrátil na frašku. Predstavujem si, že publikum v Davose muselo vrieť vzrušením.

Aby prilial olej do ohňa, Zelenskyj porovnal postoj Európanov so slávnym filmom Groundhog Day (Na Hromnice o den více), v ktorom Bill Murray uviazol v grotesknej časovej slučke a ten istý deň prežíval znova a znova.

Európania sú nabádaní, aby konali – presne tak, ako to ukrajinský prezident povedal pred rokom v Davose –, ale po roku sa nič nezmenilo. „Európa ako zvyčajne hovorí: možno v budúcnosti niekto niečo spraví.“

Pohľad z MoskvyVečný nepriateľ Ruska

Jiří Just

Čakanie na zmenu Trumpa

Aj keď Amerika teraz zakladá globálnu Radu mieru, Európania sa nedokážu dohodnúť na spoločnom postoji, pričom niektorí sa pripájajú a iní – ako Macron – protestujú a iniciatívu Donalda Trumpa odmietajú.

Prečo? Tu bolo Zelenského hodnotenie ostré ako britva: pretože jediná vec, na ktorej sa Európa zhoduje, je čakanie na zmenu amerického prezidenta. To je v skratke veľká politická stratégia Európy: hibernácia v časovej slučke.

Na konci svojho prejavu, pravdepodobne zo zdvorilosti, Zelenskyj vyslovil niekoľko slov nádeje, že zajtrajšok možno zmeniť len konaním. Nikto, kto tento prejav počúval, však nemohol mať pochybnosti o tom, že ak má ukrajinský líder takúto nádej, je spojená len s Donaldom Trumpom, nie s Európou.

Deň pred Zelenského prejavom som počúval debatu v Davose s prezidentom Karolom Nawrockým. Moderátorka, novinárka Deutsche Welle Sarah Kelly Nawrockého niekoľkokrát prerušila a snažila sa ho prinútiť, aby priznal dve veci: po prvé, že teraz je čas na solidaritu v obrane Grónska proti Donaldovi Trumpovi, takže Poľsko by sa malo pripojiť k protimerickému táboru; a po druhé, že vzhľadom na toto tvrdenie by Poľsko malo aspoň dočasne ustúpiť od svojho spojenectva s Amerikou a NATO.

Karol Nawrocki, samozrejme, nie je taký naivný, aby sa dal takýmto spôsobom zatlačiť do kúta hlučnou novinárkou. S úsmevom teda šikovne odpovedal všeobecnými frázami, z ktorých sa dalo usúdiť, že má väčšie pochopenie pre obavy Donalda Trumpa o strategickú úlohu Grónska ako pre smiešnu vojnu, ktorú Kodaň s podporou Paríža vedie proti Amerike. Vtedy som si pomyslel: Nawrocki si nepočínal až tak zle.

Ale keď som o deň neskôr počul Zelenského hovoriť o všetkom otvorene vrátane úplnej idiocie „grónskej vojny“ a vážne karhať Európu s posmešnou narážkou na americkú komédiu, tentoraz som si pomyslel: áno, teraz počúvam skutočného európskeho štátnika. Možno jediného na našom kontinente. A bolo mi ľúto, že je prezidentom Ukrajiny a nie Poľska.

Pôvodný text: Europejski „dzień świstaka“. Uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze, preložil Lukáš Obšitník.