Nemecká verejnoprávnosť na rázcestí Vyhadzov pre 31-ročnú konzervatívnu novinárku je ukážková strela do kolena

Minulý týždeň sa po vražde trumpistického amerického aktivistu Charlieho Kirka zdalo, že zeleno-progresívny mediálny mainstream Nemecka iba upadne do svojich zvyčajných neduhov. Bolo to tak, bola to téma, pre zaujímavosť o tom bolo treba napísať zopár riadkov, medzitým bol však Kirk nahradený oveľa väčšou mediálnou témou.

Vo verejnoprávnej televízii sa objavila mladá šikovná sympatická, konzervatívnejšia novinárka, ktorá práve zverejnila knižný bestseller o rozdelení Nemecka v dôsledku mediálnej dominancie „ľavicovo-zelenej názorovej moci“, chystala sa získať späť stratenú dôveru divákov, mohla nakrúcať tri epizódy nového televízneho magazínu Klar (Jasno) – a bola vyhodená.

K vyhadzovu Julie Ruhsovej došlo v situácii, keď je v hre pomaly už samotná existencia verejnoprávnych médií v Nemecku. Napriek skutočnosti, že v krajine v súčasnosti nedochádza k veľkému prílevu migrantov, čo spolkový kancelár Friedrich Merz (CDU) a jeho minister vnútra Alexander Dobrindt (CSU) pripisujú svojim (časovo obmedzeným) hraničným kontrolám, protisystémová nacionalistická AfD v prieskumoch naďalej rastie a získava v nich už toľko ako celá kresťanskodemokratická únia CDU/CSU.

Vyhadzov počas vzostupu AfD

AfD a jej podhubie na sociálnych sieťach považuje nemeckú verejnoprávnosť za nereformovateľnú a hrozí jej rozpustením. Ostrakizovaná opozičná strana takýto zámer nijako nemôže uskutočniť, ale keďže väčšia časť verejnoprávneho vysielania v Nemecku má hlboko federalistickú štruktúru, AfD by stačilo dostať sa do vlády v jednej spolkovej krajine a mohla by zaťať sekeru do verejnoprávneho sektora so svojím viac ako desaťmiliardovým rozpočtom.

Napríklad Roland Tichy, vplyvný vydavateľ AfD friendly protimigračného časopisu a webového portálu Tichys Einblick, rezignoval na CDU aj pod vedením Merza a s nádejou hľadí na krajinské voľby vo východonemeckom Sasku-Anhaltsku.

Tie budú o menej ako rok, AfD tam valcuje prieskumy s momentálnymi preferenciami 39 percent a Tichy v kontexte cancelovania Ruhsovej píše: „V Sasku-Anhaltsku sa blíži koniec tohto systému. Po nasledujúcich voľbách by AfD mohla presadiť ukončenie platnosti medzikrajinskej zmluvy o vysielaní – a tým aj koniec ARD a ZDF v ich súčasnej podobe. Existuje teda šanca na nápravu.“

V takejto situácii je nepochopiteľné, že vedenie severonemeckého rozhlasu a televízie NDR nevedelo odolať a – zvlášť pre reláciu z 9. apríla o cudzineckej kriminalite Migrácia: Čo sa deje zle – ukončila spoluprácu s Ruhsovou. Napriek faktu, že 63 percent respondentov v reprezentatívnej online štúdii NDR udelilo relácii Klar – koprodukcii NDR s bavorskou verejnoprávnou BR – školskú známku 1 alebo 2: „Bez ohľadu na pohlavie, vek, vzdelanie alebo regionálne rozdiely“ sa ukázal „konzistentne pozitívny obraz“.

Najmenej pochopiteľné je, že severonemecká televízia NDR – inštitúcia v spolkových krajinách, kde sú promigračné strany Zelených a postkomunistickej ľavice súčasťou všetkých krajinských vlád – nedokázala nepohodlnú moderátorku umlčať ani pripraviť o živobytie. Tá je zamestnankyňou bavorskej BR, bude pokračovať vo svojej práci v bavorskej redakcii magazínu Klar a dostala už aj verejnú podporu od bavorského premiéra.

Markus Söder v rámci svojej identitárnej vojny za nedotknuteľnosť norimberských pečených klobások vyhlásil: „Vezmime si prípad Julie Ruhsovej v NDR: tu je novinárka odsunutá vlastnou televíziou na vedľajšiu koľaj, pretože má iný názor. Aj takéto správanie posilňuje AfD. Konzervatívne hlasy musia mať možnosť byť súčasťou demokratického názorového spektra.“

Najbezostyšnejší oportunista nemeckej politiky spoľahlivo vycítil, kam fúka vietor: solidarizovaním s Ruhsovou, z ktorej NDR nechtiac urobila mučenicu známu po celom Nemecku, získal lacné body.

Čo sa mení v európskej migráciiMenej nových uchádzačov o azyl, Nemecko už nie je číslo jeden a Sýrčanov nahrádzajú Venezuelčania

Christian Heitmann

Kirk ako radikálny pravicový rasista

Zbytočné strápnenie NDR prichádza v čase, keď sa niektoré verejnoprávne redakcie poučili zo stádovitého správania nemeckých novinárov počas utečeneckej krízy. Reakcia mediálneho juste milieu na vraždu Charlieho Kirka však ukázala, že tí, čo sa poučili, sú zvlášť pri eticko-sociálnych otázkach stále pomerne ticho.

Dalo sa očakávať, že nemeckí novinári budú alergickí na Kirkov nábožensky ladený slovník, aj tak nemilo prekvapilo, čo komentátor Frankfurter Allgemeine Jochen Buchsteiner nazýva „pozoruhodným zhrubnutím móresov“.

Zopár príkladov: progresívny berlínsky denník Tagesspiegel priniesol titulok Smrť podpaľača, mladá ikona čoraz populárnejšej ľavice Heidi Reichinneková bola „prekvapená“, že „tohto ultrapravicového nacionalistu teraz oplakávajú na toľkých miestach“, moderátorka neskorovečerných správ ZDF Dunaj Hayaliová – dcéra irackých kresťanov, ktorá v dospelosti vystúpila z katolíckej cirkvi – Kirkovi vyčítala „často odporné, rasistické, sexistické a protiľudské výroky“, no a vynikla aj evanjelická pastorka, ktorá tento víkend predniesla pravidelnú televíznu kázeň Das Wort zum Sonntag.

Annette Behnkenová kázala v ARD o nenávisti, ktorá sa šíri všade, „priamo do každodenného života“. O Kirkovi povedala: „A tento jed naďalej pôsobí, keď sa radikálny pravicový rasista zľahčuje ako konzervatívec, ktorý údajne inšpiroval mládež.“

Seba samého prekonal washingtonský korešpondent ZDF Elmar Theveßen. Tento 57-ročný novinár je známy svojou vierou v Demokratickú stranu USA: ešte začiatkom minulého roka tvrdil, že „Joe Biden je krehký, ale duševne top fit a drží opraty svojej strany v rukách“, aby potom až do volebnej noci odhadoval pravdepodobnosť víťazstva Bidenovej náhradníčky Kamaly Harrisovej na „90 percent“.

Theveßen ohováral nebohého Kirka v relácii Markusa Lanza v ZDF fantáziami o tom, ako Kirk vraj „povedal, že homosexuáli musia byť ukameňovaní. Povedal, že žena sa musí podriadiť mužovi. Povedal, že čierni berú pozície bielym vďaka tejto politike demokratov z posledných rokov. Povedal, že ak ste v lietadle s čiernym pilotom, musíte sa báť“. Hoax o kameňovaní gayov šíril aj spisovateľ Stephen King, ten sa však spätne ospravedlnil. Theveßen iba oľutoval, že „v tomto bode nebol podrobnejší“.

Bývalý americký veľvyslanec v Nemecku, radikálny trumpista Richard Grenell preto žiada, aby Theveßenovi nebolo predĺžené vízum, teda aby bol vyhostený zo Spojených štátov.

Zažila stratu dôvery vo verejnoprávne médiá

Skutočnosť, že v roku 1994 sa v Nemecku narodila nezelená a neprogresívna novinárka, hraničí vzhľadom na produkciu Ruhsovej rovesníčok so zázrakom. Nie je Severanka ani Bavorka, ale vyrástla ako dcéra zdravotnej sestry a bankového zamestnanca na stuttgartskom predmestí Ludwigsburg, je teda Švábka.

Jej životopis po maturite sa spočiatku zdá ako typický pre jej generáciu: Po „dobrovoľnom sociálnom roku“ v jednej nemocnici strávila šesť mesiacov v Kostarike. Nasledovalo štúdium demokratických a komunikačných štúdií, ale v nezvyčajných mestách: v bavorskom Pasove (Passau), v Ríme a napokon v bavorskom Regensburgu. Pripomíname, že v období, keď sa víchrica revolúcie šesťdesiatosmičkárov prehnala nemeckými univerzitami, istý profesor katolíckej teológie Joseph Ratzinger sa cítil v Regensburgu najlepšie.

Ruhsová bola štipendistkou programu straníckej akadémie CDU – Nadácie Konrada Adenauera – pre mladých novinárov. Svoju magisterskú prácu napísala o dezinformačnej politike Ruska voči Západu. Získala za to špeciálnu cenu bavorskej krajinskej vlády a prvú cenu pre mladých novinárov od Fóra pre dialóg o bezpečnostnej politike. V roku 2020 zakotvila – najprv ako stážistka – v BR.

Mladá konzervatívka má prvý shitstorm už dávnejšie za sebou – keď sa v komentári vyslovila proti nutkaniu dať hviezdičku doprostred slova, teda proti gender citlivému jazyku. Píše konzervatívny stĺpček pre mainstreamový spravodajský magazín Focus. V jednoduchom zrozumiteľnom jazyku rozpráva o tom, ako pomáha antisystému to, keď už len AfD verejne vyslovuje to, čo si myslí väčšina. Ako reportérka BR zažila na vlastnej koži, ako veľmi verejnoprávne médiá stratili dôveru mlčiacej väčšiny.

V knihe rozpráva príhodu z jednej cesty po vidieku. Ruhsová pripravila reportáž o veterných turbínach, chcela zozbierať hlasy zástancov aj odporcov veternej energie. Pred kameru sa však odvážili postaviť len zástancovia, ostatní sa pozreli na logo BR a mávli rukou – neočakávali, že verejnoprávna televízia bude ich vyjadrenia prezentovať spravodlivo. Nemohli tušiť, že mali do činenia s jedinou reportérkou svojej generácie, ktorá nepresadzuje zeleno-progresívnu agendu...

Predsedníčka Bundestagu KlöcknerováZrodila sa „konzervatívna hviezda“, jej dráha však môže pokojne mieriť do stratena

Martin Leidenfrost

Povstanie pre reláciu o migrácii

Kľúčový kameň úrazu je, samozrejme, Ruhsovej postoj k neregulárnej masovej migrácii. V inkriminovanej epizóde svojho magazínu Klar sprevádzala Michaela Kyratha, otca dcéry, ktorá bola v roku 2023 dobodaná žiadateľom o azyl pri útoku nožom v Brokstedte. K téme migrácie a azylového práva a k otázke súvislosti medzi migráciou a kriminalitou sa vyjadrili politici a odborníci.

Epizóda vyvolala v televízii NDR povstanie. Ruhsovej vyčítali už jej prvú vetu v relácii: „To, čo bude nasledovať, sa možno nemusí páčiť každému.“ Už takáto veta vraj „rozdeľuje“ spoločnosť.

Konali sa redakčné schôdze, ktoré mali charakter tribunálu, a 250 redaktorov podpísalo protestnú nótu, v ktorej sa uvádzalo, že Klar porušuje „viaceré zásady novinárskej práce“ a medzikrajinskú zmluvu NDR. V protestnej nóte 250 kolegov relácii Klar vyčítalo, že „prispieva k všeobecnému podozrievaniu migrantsky čítaných ľudí“. Ak sa vám táto formulácia zdá divná, tu je divný nemecký originál – Generalverdacht gegenüber migrantisch gelesenen Menschen.

Aktivistická kolegyňa Anja Reschke, ktorá dostala pre svoj aktivizmus reláciu s ironickým názvom Reschke Fernsehen, označila Klar ako „trochu pravicovoextrémistickú“. Rada pre vysielanie, ktorú ovládajú ľavicoví a zelení novinári, sa epizódou zaoberala a napomenula tvorcov relácie.

Ruhsovej nepomohlo, že tri pilotné epizódy nového televízneho magazínu NDR/BR sa v spomínanej štúdii nestretli s pozitívnym ohlasom iba konzervatívnejších divákov, no páčili sa aj polovici voličov Zelených a Ľavice.

Manažéri televízie NDR sa aj tak začali báť mladej výrečnej novinárky. Cítili, že z vyhadzovu Ruhsovej z NDR môže byť škandál, preto zvolili učebnicovo lživý jazyk. Nadpis tlačovej správy znel: „Budúcnosť Klar – formát NDR/BR pokračuje“. Napísali, že dve televízie po „pilotnej fáze pokračovali vo vývoji formátu Klar“, že na rok 2025 sú plánované ďalšie epizódy a že relácia sa má „naďalej venovať kontroverzným otázkam, ktoré sú predmetom kontroverzných diskusií uprostred spoločnosti“.

Informácia o konci Julie Ruhsovej v NDR bola skrytá niekde v texte, ale neostala nepovšimnutá.

Samotná novinárka opätovala paľbu vo svojom stĺpčeku: „Tento formát sa mi veľmi páčil aj preto, že som mala v tíme ľudí, ktorí mali silnú chrbtovú kosť. Bohužiaľ, príliš mnohí v hierarchií ju nemajú. Cancel culture je možná len preto, že práve takýmto šéfom chýba odvaha zaujať stanovisko.“

Nový šéf NDR Hendrik Lünenborg tvrdí: „Nikto nebol cancelovaný.“ Ale celkový dojem je iný.

Sila Ruhsovej spočíva v tom, že pôsobí ako normálna, príčetná, nie príliš intelektuálna a vôbec nevyšpekulovaná kočka, ktorá nevyvoláva protireakcie, aké by vyvolal v takej pozícii starý biely konzervatívny muž.

Ľudia, čiastočne aj ľavičiari, sa preto ľahšie solidarizujú s mladou blondínkou. Premiér Šlezvicka-Holštajnska Daniel Günthersa – liberál z CDU, ktorý vládne so Zelenými a zásadne sa vyhýba kultúrnym vojnám – spontánne zmenil svoj program a zavítal na prezentáciu Ruhsovej knihy o „ľavicovo-zelenej názorovej moci“. Dokonca enderonský sexsymbol na čele Ľavice Heidi Reichinneková – tá, ktorá pre Charlieho Kirka nevyronila slzu – nazvala vyhadzov pre Ruhsovú „vysoko problematickým“.

Nie každému sa podarí takýto výkon: zelení cenzori v NDR chceli Ruhsovú iba trošičku odsunúť na vedľajšiu koľaj – a nechtiac vytvorili celonemeckú konzervatívnu značku.

Tomu sa hovorí smola.