O západnej odolnosti Zatiaľ čo nemecké rozviedky sa zameriavajú na ruskú hrozbu, nová rakúska DSN sa po ďalšej infiltrácii rúca

Rakúsko je zvonku často vnímané ako v podstate zbytočný druhý nemecký štát, zvlášť veľmi odlišná kultúra tajných služieb v Rakúsku a Nemecku však ukazuje povrchnosť tohto predsudku: prostredie bezpečnostného aparátu je v Rakúsku o niekoľko levelov neprehľadnejšie, skorumpovanejšie a byzantskejšie – aby sme nepovedali: slovanskejšie – ako v Nemecku. 

To je dané už len tým, že Nemecko je členským štátom NATO, ktorý si pod vedením euroatlantistu starého strihu Friedricha Merza uvedomuje svoju zodpovednosť, kým Rakúsko je podľa ústavného zákona z 26. októbra 1955 immerwährend neutral, „večne neutrálne“.

Vojenská neutralita bola cena, ktorú Rakúšania museli platiť za suverenitu a za odchod sovietskej armády z východu krajiny, pomerne rýchlo sa však stala súčasťou novej národnej identity. Rakúsky výklad neutrality je tradične nedbalý, obranné doktríny sa nikdy možnosťou invázie zo západu nezaoberali, Rakúsko vždy benevolentne umožňovalo prelety stíhačiek NATO a v podstate sa alpská republika obklopená členskými štátmi NATO vezie ako čierny pasažier v teplom lone najsilnejšej vojenskej aliancie sveta.

Cestovný lístok si Rakúšania tradične nekupujú, svoju operetnú armádu Bundesheer neberú vážne a ani po plnohodnotnej ruskej invázii na Ukrajinu sa nedeje žiadna militárizácia: Rakúsko v roku 2024 minulo jedno mizerné percento na obranu, čo predstavovalo nárast o taktiež mizerných 0,13 percenta oproti roku 2023.

V minulosti to boli sociálni demokrati, ktorí voličské body získavali kampaňami proti nepopulárnym investíciám do armády (Eurofighters), teraz to robia najväčší suverenisti rakúskej politiky, pravicovopopulistickí Slobodní. Táto opozičná strana sa napriek svojej neutralistickej až tendenčne proruskej línii vrátila na preferenčný piedestál – v prieskumoch získava 35 až 38 percent.

Keď sa pozeráme na rakúske a nemecké rozviedky, je to ako z inej planéty. Berlínske, kolínske a pullachské služby sa boria s úplne inými výzvami ako kolegovia vo Viedni.

Jeden rozdiel spočíva v tom, že viedenské výzvy už druhýkrát po sebe ohrozujú samotnú existenciu tajnej služby.

Nemecko a Rakúsko desať rokov po Refugees WelcomeNič sme nezvládli, takmer nič

Martin Leidenfrost

Nádejný bojovník proti islamistom s tureckými koreňmi

Najväčší problém nemeckej rozviedky v posledných rokoch bola jej do očí bijúca politická angažovanosť. Týkalo sa to najmä vnútronemeckej rozviedky Bundesamt für Verfassungsschutz BfV (Spolkového úradu na ochranu ústavy). Boj vtedajšieho šéfa BfV Thomasa Haldenwanga proti nacionalistickej opozičnej AfD išiel tak ďaleko, že začal vlastného predchodcu sledovať pre podozrenie z pravicového extrémizmu.

Našťastie sa medzitým ukázalo, že predchodca Hans-Georg Maaßen – ufrflaný národný konzervatívec, ktorý sa počas utečeneckej krízy dostal do konfliktu s kancelárkou Angelou Merkelovou – ani samotný Haldenwang demokratický stroj v Nemecku nedokážu ohroziť.

Obom na to totiž chýba základná politická zdatnosť: Maaßenov politický projekt Únia hodnôt (Werteunion) – ktorá mala byť konzervatívnejšia ako CDU, ale aj umiernenejšia ako AfD – stroskotal doslova v priebehu zopár týždňov. Haldenwang opustil post najvyššie postaveného ochrancu nemeckej ústavy predčasne, lebo vo februári tohto roka kandidoval do Spolkového snemu. Ako kandidát CDU získal potupných 24 percent a odišiel do dôchodku.

Politické ambície oboch tajných elegantne vyriešil volič.

Nateraz sa zdá, že vnútorné rozbroje v BfV sú minulosťou. Nový šéf Sinan Selen je prvým prisťahovalcom na tomto poste, narodil sa v Istanbule a vo veku štyroch rokov sa dostal do Kolína. Keď nastúpil ako viceprezident BfV, chvíľu bol pod paľbou sprava aj zľava: AfD špekulovala o „prvom moslimovi“ vo vedení rozviedky, ľavicoví Kurdi sa obávali, že „Erdoğanov človek“ ide nemilosrdne potláčať PKK a iné sekulárne kurdské organizácie.

Selen o svojej viere verejne nerozpráva, pochádza však z rodiny sekulárnych novinárov, začal ako záchranár u johanitov, údajne chodí s rodinou na vianočnú omšu a na islamistickú hrozbu sa zameriava možno viac ako lovec nemeckých fašistov Haldenwang. Kritika tak utíchla.

Sinan Selen verejne zdôrazňuje, že mierový proces v Gaze nezmení napätú situáciu v nemeckých uliciach. Je pravda, že Hamas je v Nemecku už nejaký čas zakázaný, povedal Selen krátko po prímerí v Gaze, jeho úrad však pozoruje, ako sa aktivity Hamasu a taktiež zakázanej organizácie Samidoun presúvajú na internet. V dôsledku toho sa islamisti dostávajú k veľmi mladým ľuďom, dvanásť- až štrnásťročným.

Okrem toho sa islamistickým a antisemitským skupinám podarilo vďaka vojne v Gaze sprístupniť svoje posolstvá ďalším skupinám obyvateľstva. Podľa Selena to je možné vidieť na demonštráciách, kde vedľa seba kráčajú ľudia, ktorí inak sotva majú spoločný pohľad na svet.

Bol útok na Nord Stream legitímny?Na čom stojí poľský odpor proti vydaniu podozrivého Ukrajinca Nemcom

Maciej Ruczaj

„Už teraz sme v ohni“

Šéfovia troch nemeckých rozviedok – prezident BfV, prezident zahraničnej spravodajskej služby BND a prezidentka vojenskej rozviedky MAD – sa každý rok v trojici prezentujú verejnosti.

Keď traja vedúci tajní Nemecka v októbri v rámci tohto rituálu vkročili do miestnosti Bundestagu, videli Nemci troch nováčikov v úrade – ktorí prekvapili odhodlanosťou, s ktorou varovali pred jednou hlavnou hrozbou. Pred Ruskou federáciou.

Táto jasná, pre niekoho až alarmistická odhodlanosť sa dá čiastočne vysvetliť osobnosťou Martina Jägera. Ten totiž donedávna zažíval ruskú agresiu na dennej báze. Predtým ako ho kancelár Merz vymenoval za šéfa BND, bol Jäger nemeckým veľvyslancom v Kyjeve. V Spolkovom sneme povedal, že počas dvoch rokov, ktoré prežil na Ukrajine, bol svedkom viac ako 1000 leteckých poplachov. Pravdepodobne preto zhrnul bezpečnostnú situáciu Nemecka pamätnými slovami.

Povedal: „Musíme sa postaviť nášmu protivníkovi všade tam, kde je to potrebné. To si vyžaduje obraz situácie v reálnom čase.“ Frekvencia a kvalita hybridných útokov napríklad dronmi dostali podľa šéfa BND úplne novú úroveň. „Náš protivník nepozná čas odpočinku a relaxácie.“

Podľa Jägera sa „hranice medzi mierom a vojnou čoraz viac stierajú“. Dodal: „V Európe vládne v najlepšom prípade ľadový mier, ktorý sa môže kedykoľvek zmeniť na horúcu konfrontáciu. Musíme sa pripraviť na ďalšie vyhrotenie situácie.“

Rusko sleduje cieľ dohnať Európu k sebaobetovaniu. Cieľom je hospodársky oslabiť kontinent. Moskva sa však podľa Jägera neobáva ani vojenskej konfrontácie s Európou.

Bývalý nemecký veľvyslanec v Kyjeve výslovne odmietol dať sa ukolísať falošným pocitom bezpečia, pretože Rusko, ako sa hovorí, nebude schopné zaútočiť na Európu až do roku 2029. Povedal: „Už teraz sme v ohni.“

Rakúska rozviedka a jej megakauzySlávny rakúsky tajný Egisto O. robil pre Rusov

Martin Leidenfrost

Výlety Jana Marsaleka

A tak sa dostávame k zahraničnej rakúskej rozviedke. Tá veľmi nestíha brániť Rakúšanov pred vonkajšími hrozbami – už druhýkrát za pár rokov sa totiž borí s infiltráciou vo vlastných radoch. Najprv s ruskou infiltráciou, teraz s islamistickou.

Keďže sme neuveriteľným škandálom ruských tajných už venovali zopár článkov s oprávnenými titulkami ako Sex, zrada, Rusko, novičok, môžeme tu iba zhrnúť kapitolu o ruskej infiltrácii.

Rakúska rozviedka sa volala pôvodne BVT, znefunkčnila sa však vnútornou vojnou medzi bezpečnostnými kádrami z ľudovej strany, ktoré už 25 rokov v rozviedke udávajú tón, a krátkodobým ministrom vnútra z pravicovopopulistickej strany Slobodných Herbertom Kicklom, ktorého v tom čase s brutálnou raziou podporila aj ľavicová špeciálna prokuratúra WKStA.

Z minulosti medzitým už rozpustenej BVT pripomíname iba tri highlighty.

1. Mali sme rakúskeho manažéra globálne úspešného poskytovateľa finančných služieb Wirecard, ktorý dôverne spolupracoval s ľuďmi v okolí nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a s nemeckou tajnou službou BND, takmer desať rokov však žil dvojitý život medzi Mníchovom a Moskvou, Azúrovým pobrežím a Dubajom.

V tom druhom živote bol Jan Marsalek, ktorý je Rakúšanom s českým otcom, milencom ruskej agentky, chodil si s vagnerovcami zastrieľať do Sýrie, plánoval založenie 15-tisícového žoldnierskeho vojska v Líbyi, stal sa vedúcim rusko-bulharskej špionážnej siete, po odhalení finančnej diery vo výške 1,8 miliardy eur utiekol do Ruska, nechal si narásť bradu a s falošnými pasmi reálne existujúcich popov Ruskej pravoslávnej cirkvi cestoval po svete.

2. Mali sme tri služobné mobily kľúčových ľudí z rakúskeho bezpečnostného aparátu, ktoré manželka vtedajšieho rakúskeho kancelára Karla Nehammera na kanoistickom výlete nechtiac potopila v Dunaji a ktoré potápači odovzdali IT technikovi vtedajšej tajnej služby BVT.

Mobily skončili – nevedno, či fyzicky alebo „iba“ ich obsah – v Moskve. V Moskve skončil aj Marsalek. Pri úteku cez Bielorusko mu pomohli tajní z BVT, údajne vedúci oddelenia Martin Weiss, ktorý medzitým tiež utiekol. Nižšie postavený agent Egisto Ott ujsť nestihol a stojí pred súdom.

3. V BVT sme mali menšinovú proruskú frakciu, ktorá pravdepodobne pod Marsalekovým vedením špehovala, okrádala a ohrozovala v Rakúsku žijúcich Putinových odporcov. Známy je príklad významného investigatívneho novinára Christa Grozeva, ktorý sa pre túto hrozbu odsťahoval z Viedne preč. Grozev s horkosťou hovorí, že si nie je istý, či jeho otec zomrel prirodzenou smrťou.

Vďaka medzinárodnej spolupráci viacerých médií ako Spiegel a The Insider disponujeme čerstvými odhaleniami o moskovskom živote Jana Marsaleka: má sa dobre, používa už svoju šiestu falošnú identitu (už nie kňazskú), očividne stále chodí s agentkou Tatianou Spiridonovovou (ktorá tri mobily so štátnymi tajomstvami Rakúskej republiky vyzdvihla v Istanbule a v Moskve odovzdala FSB) a slobodne si jazdí na elektrickej kolobežke.

Keďže jeho mobil bol medzi januárom a novembrom 2024 až 304-krát zachytený v blízkosti hlavného sídla FSB, máme dôvod si myslieť, že náš Janíček chodí pravidelne do práce. Do zlopovestnej Stalinovej mučiarne Lubianka.

Spolu s vyhodnotením skutočnosti, že BVT exemplárne zlyhala pri predchádzaní islamistickému útoku 2. novembra v centre Viedne, bol celý úrad rozpustený.

Sex, zrada, Rusko, novičokPrečo strana namočená do špionážnej aféry aj tak vyhrá rakúske voľby?

Martin Leidenfrost

Infiltrácia pokračuje

V roku 2021 bol založený nový úrad DSN. Založili ho na zelenej lúke, niektorí spolupracovníci spočiatku pracovali z domu na svojich súkromných notebookoch.

Riaditeľom sa stal Omar Haijawi-Pirchner, syn Jordánca, ktorý sa však podľa vlastných slov nikdy nevnímal ako migrant, no ako „hrdý Dolnorakúšan“. Dôraz na spolkovú krajinu nie je náhoda, práve dolnorakúskí ľudovci si dlhodobo uplatňujú nárok na obsadenie ministerstva vnútra, mali rozhodujúce slovo v BVT a chceli ho mať aj v DSN.

Blízkosť nového vedúceho rozviedky k ľudovcom bola očividná: dolnorakúska manželka Haijawiho-Pirchnera kandidovala za ÖVP do obecného zastupiteľstva a manžel ju podporoval chválospevom na „udržateľnú politiku“ strany.

S výnimkou tohto maličkého trapasu bolo niekoľko rokov okolo rakúskej rozviedky ticho. Nový úrad nezaznamenal osobitné úspechy, ale nevyrábal už novinové titulky a bol aspoň vyčistený od putinistických živlov.

Rakúšania sa málokedy dozvedeli o varovných signáloch, ktoré mohli spochybňovať naratív o konečne fungujúcej rozviedke. Len okrajové blogy prišli s kritikou, že DSN sa vraj namiesto islamizmu sústredila na antivaxerov a kritikov lockdownow. Vyšiel aj anonymný rozhovor s pracovníkom DSN, ktorý v málo čítanom magazíne Profil vyzýval na kriminalizáciu fake news. Spôsobilo to iba obmedzené pobúrenie.

Doslova nikto si nevšimol, že v DSN panoval čoraz väčší personálny chaos. Zástupca riaditeľa David Blum opustil rozviedku začiatkom roka 2023 po iba 14 mesiacoch. Druhý zástupca, Michael Lohnegger, prešiel v roku 2024 do Štajerského štátneho úradu kriminálnej polície.

A nedávno samotný Haijawi-Pirchner oznámil, že odstúpi pred skončením svojho mandátu. Iba 45-ročný športovec sa stiahne „zo súkromných dôvodov“ z DSN. Povahu týchto súkromných dôvodov doteraz nevysvetlil.

Možné vysvetlenie pre tiché odstúpenie hrdého polojordánskeho Dolnorakúšana predsa len existuje: krátko po jeho rezignácii sa odhalilo, že zamestnanec DSN egyptského pôvodu podľa interných vyšetrení donášal Moslimskému bratstvu.

Infiltrácia prekliatej rakúskej rozviedky teda pokračovala, len už nebola ruská.