Tretia razia za tri roky Korupcia sa nevyhýba ani Bruselu. O čo ide pri exkomisárke Mogherini?

Zdá sa, že december sa stal obľúbeným mesiacom belgickej polície, v ktorom zvykne načierať do najvyšších poschodí európskej politiky.

V decembri 2022 to boli razie, domové prehliadky a zatýkania v kauze Katargate, ktoré zložili vtedajšiu podpredsedníčku europarlamentu Evu Kaili, vlani v decembri 2024 si policajti prišli po Didiera Reyndersa len pár dní po tom, ako sa mu skončila imunita vyplývajúca z funkcie európskeho komisára (pre spravodlivosť!) a tento týždeň v decembri 2025 si výsluch na bruselskej policajnej stanici užila niekdajšia šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini.

Úrad európskej prokuratúry v spolupráci s belgickými orgánmi okrem Mogherini zadržal aj vysokého úradníka eurokomisie Stefana Sannina, bývalého talianskeho diplomata, dnes pracujúceho v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (teda kvázi ministerstvo zahraničných vecí EÚ) ako generálny riaditeľ pre Blízky východ, severnú Afriku a Perzský záliv.

Tretím zadržaným a po výsluchu prepusteným je Cesare Zegretti, spoluriaditeľ výkonného úradu pre vzdelávanie, odbornú prípravu a projekty College of Europe. Ide o vzdelávaciu inštitúciu, ktorá sa venuje príprave diplomatických kádrov a v ktorej Mogherini pôsobí ako rektorka od roku 2020.

Federica Mogherini je z doterajších vysokých predstaviteľov EÚ pre zahraničnú politiku (teda v podstate ministrov zahraničných vecí EÚ) považovaná za najvýraznejšiu postavu. Nastúpila po Britke Catherine Ashton, ktorá v globálnej diplomacii nezanechala takmer žiadnu pamäťovú stopu. A bola predchodkyňou Španiela Josepa Borrella, ktorý takisto nebol v diplomacii žiadnou ťažkou váhou. No a súčasnú predstaviteľku Estónku Kaju Kallas berie na globálnej scéne vážne takisto málokto.

Zákazky pre školu diplomatov

Policajti prehľadali nielen priestory európskeho „zamini“ v Bruseli, ale aj diplomatickej školy College of Europe v Bruggách a niekoľko súkromných domov, medzi nimi aj Mogheriniovej rezidenciu.

Európska prokuratúra aj belgické orgány potvrdili, že vyšetrovanie sa týka obdobia pôsobenia Josepa Borrella. Práve vtedy sa stala rektorkou College of Europe práve Mogherini.

Prípad sa podľa dostupných informácií týka toho, že College of Europe vyhrala verejnú súťaž, ktorú vyhlásila Európska služba pre vonkajšiu činnosť, resp. Diplomatická služba EÚ, na prípravu a vzdelávanie mladých diplomatov a úradníkov pripravujúcich sa na službu v európskej diplomacii.

Na túto činnosť následne dostala College of Europe 654-tisíc eur. A to, že v súťaži uspela, ju pre potenciálne ďalšie kolá súťaže prirodzene zvýhodnilo, keďže mohla v budúcej súťaži preukázať praktickú skúsenosť s takýmto vzdelávaním.

Podľa podozrení však College of Europe mohla mať k dispozícii súťažné podklady skôr ako iní uchádzači, ešte pred ich oficiálnym zverejnením, čo ju mohlo v súťaži neférovo zvýhodniť.

Pochybnosti o čistote súťaže posilňuje aj fakt, že táto vzdelávacia inštitúcia krátko predtým, ako bola verejná súťaž vyhlásená, kúpila v Bruggách nehnuteľnosť za 3,2 milióna eur, ktorá neskôr slúžila na ubytovanie študujúcich diplomatov.

Pochybnosti posilňuje aj fakt, že College of Europe kúpila nehnuteľnosť na ubytovanie študujúcich za 3,2 milióna eur krátko predtým, ako bola verejná súťaž vôbec vyhlásená.

Laicky povedané, College of Europe mohla nielen vopred vedieť, že sa Diplomatická služba EÚ chystá vyhlásiť verejnú súťaž na vzdelávanie diplomatických kádrov. Zároveň mohla mať k dispozícii aj súťažné podklady a pri vedomí veľmi pravdepodobného úspechu mohla zároveň investovať viac ako 3 milióny eur do nehnuteľnosti na ubytovanie študujúcich, a to všetko ešte pred ohlásením súťaže.

Diplomatická akadémia bola spustená ako pilotný projekt v roku 2022 s rozpočtom takmer 1 milión eur s cieľom „vybudovať európsky diplomatický zbor, ktorý vyznáva skutočne spoločnú diplomatickú kultúru“, uvádza webová stránka Diplomatickej služby Európskej únie v jednej zo svojich propagačných správ. Mogherini to v tom čase opísala ako „veľký krok vpred“ pre európsku diplomaciu.

Školu navštevovali perspektívne mladé diplomatické kádre zo všetkých členských krajín.

Reputačné škody sú horšie ako finančné

Podozrenia sa vo finančnom vyjadrení pohybujú od približne 600-tisíc do viac ako troch miliónov eur, čo vo svetle miliárd, ktoré pretekajú inštitúciami EÚ, vyznieva ako „drobné“.

V tomto prípade však nejde o výšku rozdaných a prijatých úplatkov, ale primárne o reputačné škody.

A ďalšiu pripomienku toho, že v Bruseli, ako de facto hlavnom meste EÚ, sú politické vody rovnako kalné ako v akomkoľvek inom centre moci.

No zároveň sme svedkami toho, že z euronadšeneckého kúta názorového spektra už zaznievajú hlasy, že škandál na škole, ktorá pripravuje európskych diplomatov a vysokých úradníkov, netreba až tak rozmazávať. Jednak že je to stále v rovine podozrení a vyšetrovania (čo je, samozrejme, pravda) a treba sa zdržať predčasného vynášania súdov a jednak že sa tým len nabíja tzv. krajnej pravici, aby tým mohla spochybňovať EÚ ako takú.

Reputačnú závažnosť prípadu sa snažia bagatelizovať tým, že EÚ z týchto pozícií kritizujú politici maďarského Fideszu či hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharova.

Najaktívnejší v relativizácii sú najmä jednotlivci z radov európskych socialistov, ktorých tieto korupčné podozrenia zasahujú akosi pričasto.

Najaktívnejší v relativizácii sú najmä jednotlivci z radov európskych socialistov, ktorých tieto korupčné podozrenia zasahujú pomerne často.

No bez ohľadu na to, kto (aj pokrytecky) vznáša kritiku smerom k inštitúciám EÚ a ukazuje na jej častú dvojtvárnosť v otázkach korupcie, faktom je, že tam, kde je moc a peniaze, je vždy aj korupcia. A reputácii EÚ omnoho viac škodí to, ak je z euronadšeneckých pozícií vykresľovaná takmer ako spolok anjelov bez jedinej poškvrny, než to, že sa prípady korupcie odhaľujú a vyšetrujú.

Ďalší problém však spočíva v tom, že belgické vyšetrovacie orgány nie sú práve príkladne fungujúcimi inštitúciami.

Na úvod sme spomenuli dve decembrové bruselské zatýkania z minulých rokov. Ako vyzerajú tieto a ďalšie prípady dnes?

Katargate, Reynders...

Didier Reynders bol v novembri 2025 obvinený z prania špinavých peňazí. Podstate prípadu sme sa venovali vlani v čase jeho zadržania a prepuknutia kauzy.

Skorumpovaný exkomisár?Muž, ktorý Európe kázal o právnom štáte, je podozrivý z prania špinavých peňazí

Erik Potocký

A uzavretý stále nie je ani najväčší korupčný škandál európskej politiky ostatných rokov – Katargate.

KatargateKam až siaha korupcia v europarlamente?

Erik Potocký

Hlavná hrdinka, bývalá podpredsedníčka europarlamentu Grékyňa Eva Kaili stále trvá na svojej nevine, tvrdí, že nešlo o úplatky, ale o štandardnú diplomaciu, propaguje knihu, ktorú o nej napísali talianski novinári z Corriere della Sera, a Federice Mogherini uštipačne v týchto dňoch odkázala, že Brusel nie je „bezpečné miesto“ pre politikov, najmä z Talianska. (Životný partner a spoluobvinený Evy Kaili je Talian Francesco Giorgi.)

Ešte ďalej od nejakého konkrétneho súdneho rozhodnutia sú kauzy ako Huaweigate, teda podozrenia z toho, že čínska technologická spoločnosť ovplyvňovala a finančne „motivovala“ európskych zákonodarcov pri rozhodovaní o 5G sieťach.

Nehovoriac o Pfizergate, do ktorej je zapletená priamo šéfka eurokomisie Ursula von der Leyen, ktorá doteraz uspokojivo nevysvetlila svoju textovú komunikáciu so šéfom Pfizeru v čase, keď sa v EÚ rozhodovalo o nákupe vakcín proti covidu. 

Von der Leyen už pre kauzu čelila aj pokusu o vyslovenie nedôvery, ktorý ustála. Väčšina europarlamentu však nehlasovala za jej pád z pragmatických dôvodov – skončila by celá komisia a to by na celé mesiace paralyzovalo európsku politiku v mimoriadne krízových časoch.

Súd EÚ o PfizergateKomisia nemala právo utajiť správy, ktoré si Ursula von der Leyenová vymieňala so šéfom Pfizeru

Erik Potocký

Na druhej strane sú tu výhrady europarlamentu, ktorý v prípadoch podozrivých europoslancov rozhoduje o zbavení ich imunity. Bruselský magazín Politico cituje viacerých predstaviteľov tejto inštitúcie, ktorí kritizujú belgické vyšetrovacie orgány, zvlášť prokuratúru, že pri žiadostiach prichádzajú s príliš slabými dôkazmi. Najprv síce plnia titulky novín, no za pár dní sa ukážu ako príliš slabé na vznesenie konkrétneho obvinenia.

A tak – slovami Evy Kaili – možno Brusel nie je bezpečným miestom, no váhavosť, slabá dôkazná situácia, nadkvalifikovanosť skutkov zo strany belgických orgánov sú možno okolnosťami, ktoré politiku v Bruseli aspoň trochu „spríjemňujú“.

Ako napokon dopadne prípad Federicy Mogherini a jej spolupracovníkov? Uvidíme.