Vznesením obvinenia proti Andrijovi Jermakovi, ktorý bol do zimy 2025 druhým najvplyvnejším Ukrajincom, sa odhalilo doteraz neznáme prepojenie medzi miliónovými krádežami dvoch blízkych osobných priateľov prezidenta.
Už v novembri som s náležitým rozhorčením napísal o tom, ako Zelenského biznisový partner a kamarát Timur Mindič v kauze známej ako operácia Midas alebo Mindičgate zorganizoval krádež asi 100 miliónov dolárov zo štátneho rozpočtu. Firmy, ktoré chceli vykonávať práce na ochranu ukrajinských jadrových elektrární pred ruskými útokmi, museli zaplatiť 10- až 15-percentný úplatok.
Ukrajinci sa tak v zime, keď pre ruské bombardovanie energetických a vykurovacích systémov sedeli dlho v tme a chlade, dozvedeli o nejakom im dovtedy neznámom pánovi Mindičovi. Ten mal bez kandidatúry vo voľbách neoficiálnu kvótu na nominovanie viacerých členov vlády a k tomu zlatý záchod v kyjevskej novostavbe, v ktorej vlastnil byt aj Zelenskyj.
Nie je známe, či Zelenskyj niekedy použil zlatý záchod svojho kamoša Timura alebo ho vôbec videl.
Od operácie Midas však majú Ukrajinci smutnú istotu, že aj ich šiesty prezident – rovnako ako bez výnimky všetci piati predchádzajúci – prechováva nepochopiteľnú náklonnosť k najhorším gaunerom krajiny.
Druhá kauza, ktorá tentoraz viedla k zatknutiu bývalého šéfa prezidentskej administrácie Andrija Jermaka, nesie meno developerského projektu za 460 miliónov hrivien Dynastia.
Ide o rozsiahly areál na lesnatom juhu Kyjeva, štyri honosné vily plus spoločnú wellness budovu. Cez túto „chatovú osadu“ sa podľa vyšetrovateľov prepralo deväť miliónov eur z ukradnutých prostriedkov. Výstavba sa začala pred 24. februárom 2022 a po spustení ruskej invázie sa práce údajne urýchlili.
Práve v tomto symbole skorumpovanej elity si Zelenského ľudia pod rúškom vojny postavili svoj nový domov.
Vojnový stav a s ním spojená povinnosť utajovať niektoré informácie vytvárajú ideálne podmienky na takéto machinácie.
Pre Zelenského, ktorý vyhral svoje prezidentské voľby v úlohe neúprosného likvidátora politickej korupcie, je to dvojnásobne trápne.
Jednak sa komplex Dynastia nachádza priamo na mýtickom mieste, kde si staval svoje tiché vily kriminálno-politický komplex postsovietskej Ukrajiny, a to často z pochybných zdrojov.
Najodióznejšie postavy z pomedzia mafie a politiky – nielen Julija Tymošenková – tradične bývali v Konči-Zaspe. Keď sa Ukrajina v zime 2004/2005 počas Oranžovej revolúcie ocitla na pokraji občianskej vojny, prebehli v jednej vile diskrétne rokovania a podarilo sa dosiahnuť záchranný kompromis.
Tá vila stála v Konči-Zaspe.
Práve v tomto symbole elity skorumpovanej až do špiku kostí si Zelenského ľudia pod rúškom vojny postavili svoj nový domov.
Aj podľa nahrávok, ktoré zverejnil obvykle dôveryhodný denník Ukrajinska pravda, patrili štyri vily v Dynastii týmto osobám:
R4, to je pravdepodobne bývalý vicepremiér Olexij Černyšov, ktorý so zákazom opustiť Ukrajinu čaká na svoj súd.
R3, to je zrejme Mindič, ktorý ušiel pred spravodlivosťou do Izraela.
R2, to bude Zelenského pravá ruka Jermak, ktorý stál predminulé leto za neúspešným pokusom okresať právomoci protikorupčných orgánov NABU a SAPO.
R1, šťastný uchádzač o vlastníctvo vily č. 1, v spise nie je identifikovaný.
Na nejakých nahrávkach sa spomína nejaký „Vova“.
Vova je ukrajinská aj ruská domácka podoba mena Vladimir či Volodymyr. Na základe svojich štyridsiatich až päťdesiatich ukrajinských ciest viem, že takýchto Vovov sú na Ukrajine milióny.
Proruské médiá, ale aj svedomití proukrajinskí autori ako náš Christian Heitmann špekulujú o tom, či R1 nemožno identifikovať ako Volodymyra „Vovu“ Zelenského.
Ja si to neviem a nechcem predstaviť.
Nadobudol som v zime pocit, že títo Ukrajinci ustoja všetko, neodvážil som sa však vyhlásiť Ukrajinu za víťaza.
Historický vývoj však ide tak rýchlo, že na rozdiel od novembra 2025 musím v máji 2026 skonštatovať: Zelenskyj by to teraz pravdepodobne ustál aj v prípade, keby ukrajinskí lovci korupcie podporovaní Európskou úniou vedeli preukázať, že prezident osobne ukradol majetok zbedačeného ukrajinského štátu.
Tak veľmi mu ide v posledných mesiacoch karta.
Najprv to bola ruská krutosť, ktorá mu pomohla.
Už v kruto chladnom februári, keď som v Kyjeve zažil zločinecký kremeľský pokus o ukrajinský „chladomor“, som si v rozhovoroch všimol, že Mindičgate tu až tak nerezonuje.
Jeden postarší kyjevský hostinský – pôvodne rusofilný pohodový typ so synom dobrovoľníkom na donbaskom fronte – sa mi priznal: „Pravdupovediac ani neviem, kto je Mindič.“
Senilita môže byť požehnaním…
Ani vzdelaný ukrajinský vojak, ktorý bude brániť svoju vlasť, nech sa deje čokoľvek, sa vôbec nechcel zaoberať nejakými kauzami.
Možno niekde hlboko vo vnútri prechovával kritický názor na svojho hlavného veliteľa, ale povedal mi celkom presvedčivo: „Aj keď som na dovolenke, mám oči a uši len pre štvorkilometrový úsek frontu v Sumskej oblasti, za ktorý som zodpovedný. Všetko ostatné blokujem.“
Predpokladám, že to je mentalita, s ktorou vyhráš vojnu.
Ukrajinci, ktorí napriek všetkému zostali v krajine a ktorí napriek všetkému zostali v armáde, boli v tejto krutej zime takí zomknutí, že mi to občas takmer nahnalo slzy do očí.
Nadobudol som v zime pocit, že títo Ukrajinci ustoja všetko, neodvážil som sa však vyhlásiť Ukrajinu za víťaza.
Fakty hovorili proti.
V máji hovoria niektoré fakty už za.
Ukrajina má to najhoršie ešte pred sebou, ale odrazu visí vo vzduchu chuť možného „víťazstva“.
Takmer jediné, čo hrá v neprospech Ukrajiny, je oranžový faktor: Trump vo svojom bezmozgovom dobrodružstve premrhal v Perzskom zálive mnoho obranných rakiet, ktoré Ukrajina zúfalo potrebuje, a vyhnal cenu ropy na úrovne, ktoré ruskému agresorovi poskytujú dodatočné príjmy.
Inak bolo moskovské vojsko oslabené vypnutím Starlinku a zákazom Telegramu, „zázračná zbraň“ Orešnik bola odpálená bez výbušnín, pravdepodobne zo strachu, že by inak mohla minúť cieľ, Kyjev rozvíjal najlepšiu protidronovú obranu na svete a má možno do konca tohto roka navrch v technologickom zbrojení – nielen vo vývoji dronov, ale aj v ich cielenom nasadzovaní viac ako tisíc kilometrov od ukrajinského územia.
Ropný prístav Tuapse niekoľkokrát vyhorel, včera v noci bola zasiahnutá tretia najväčšia ruská rafinéria v Riazani.
Podľa iba trošku optimistického odhadu ISW sa Rusku od opätovného dobytia mesta Cherson Ukrajinou v novembri 2022 podarilo obsadiť len 1,5 percenta územia Ukrajiny – za cenu jedného milióna zabitých alebo zranených ruských vojakov.
A v posledných troch mesiacoch stál front takmer úplne.
K tomu sa po páde európskeho arcikolaboranta Viktora Orbána uvoľnila naliehavo potrebná európska pomoc vo výške 45 miliárd eur. A bezhlavé ostreľovanie civilných panelákov v Kyjeve a inde vyzerá už aj pre umiernenejších rusofilov ako ruské zúfalstvo.
No a stala sa neslýchaná vec: slovenská vláda kritizovala kremeľský režim za bombardovanie Užhorodu.
Očakávam, že Ukrajina má to najhoršie ešte pred sebou, ale odrazu visí vo vzduchu chuť možného „víťazstva“.
A ten víťazný pocit stelesňuje prirodzený vrchný veliteľ ukrajinskej armády.
Áno, je to tak, ten bastard vie svoje.
Volodymyr „Vova“ Zelenskyj, ktorý podľa utorkového vyhlásenia riaditeľa NABU Semena Kryvonosa v kauze Dynastia „nefiguroval a nefiguruje“.
Najsilnejší pocit víťazstva poskytol ukrajinský prezident svojim Ukrajincom, keď dekrétom udelil vydesenému ruskému prezidentovi „povolenie“ na vojenskú prehliadku pri príležitosti Dňa víťazstva.
Vyhlásil: „Týmto nariaďujem, aby sa v meste Moskva 9. mája 2026 mohla konať prehliadka.“ Sľúbil, že Ukrajina nebude na Červené námestie mieriť žiadne zbrane.
Vyškolený komik Zelenskyj tým udelil Putinovi akési 300-metrové pieskovisko, v ktorom sa obávaný vojnový zločinec mohol počas 45 stresujúcich minút pohrať.
Kremeľ penil a autori provojnového telegramového kanála Dvaja majori preklínali nevídanú urážku.
Napísali: „Ten bastard vie svoje o informačnej vojne.“
Áno, je to tak, ten bastard vie svoje.
Je to gauner, ale slúži Ukrajine.