Skorumpovaný exkomisár? | Muž, ktorý Európe kázal o právnom štáte, je podozrivý z prania špinavých peňazí

Len pár dní po tom, čo opustil kreslo európskeho komisára pre spravodlivosť, čelí Belgičan Didier Reynders vyšetrovaniu z prania špinavých peňazí, ktoré mohli pochádzať aj z korupčných schém.

V utorok 3. decembra ráno belgická polícia prehľadala dva domy, ktoré patria Reyndersovi a jeho manželke.

Podozrenia sa týkajú jeho aktivít s nákupom takzvaných e-tiketov belgickej Národnej lotérie, na ktoré podľa doterajších informácií mohol využívať peniaze neznámeho pôvodu, pričom výhry si dal posielať na svoj osobný účet.

Podľa informácií denníka Le Soir, ktorý spolupracoval s holandskou organizáciou na odhaľovanie korupcie s názvom Follow the Money (teda „sleduj peniaze“), polícia u nich našla 10-tisíc eur v hotovosti.

To nie je na Reyndersove pomery priveľká suma. Napokon, ide o bývalého európskeho komisára, niekoľkonásobného ministra belgických vlád, ktorý je v politike viac ako dve desaťročia a ktorého manželka má takisto pomerne slušný príjem.

To, čo polícia doteraz nepovedala, je, koľko peňazí mohol podľa vyšetrovateľov Reynders získať na svoje bankové účty.

Didier Reynders ani jeho manželka zatiaľ nie sú obvinení, čo však neznamená, že sa tak nestane v ďalšom priebehu vyšetrovania, a, samozrejme, až do vynesenia prípadného rozsudku sa treba držať prezumpcie neviny.

Vyšetrovanie prebiehalo už niekoľko mesiacov, polícia však čakala, kým Reynders skončí vo funkcii európskeho komisára, ktorá mu poskytovala imunitu voči niektorým vyšetrovacím postupom.

Podľa existujúcich informácií vyšetrovanie prebiehalo už niekoľko mesiacov, polícia však čakala, kým Reynders skončí vo funkcii európskeho komisára, ktorá mu poskytovala imunitu voči niektorým vyšetrovacím postupom.

Časť imunity pritom stále má, to však už nebráni procesným úkonom, ktoré sú spojené so získavaním dôkazov, napríklad zabavením vecí a podobne. Na väzobné stíhanie by však vyšetrovatelia potrebovali, aby bol oficiálne zbavený svojej imunity.

Belgická polícia je na konkrétnejšie informácie skúpa, aj vzhľadom na to, že stále prebieha zaisťovanie dôkazov, ktoré môžu vyšetrované trestné činy preukázať. Pre noviny Brussels Signal však potvrdila, že vyšetrovanie nadväzuje na správy Národnej lotérie a Finančnej spravodajskej jednotky, ktoré sa týkajú podozrení z prania špinavých peňazí.

Noviny Le Soir podľa svojich zdrojov oboznámených s detailmi vyšetrovania však píšu, že Reynders zrejme nevyužíval len systém e-tiketov, ale aj iné lotériové nástroje, ktorými mohol „prepierať“ peniaze. Pri e-tiketoch totiž platí obmedzenie ich nákupov na maximálne 500 eur týždenne.

Zdroj belgických novín však hovorí o „relatívne veľkej sume“ investovanej v hotovosti do lóteriových produktov, čo znamená, že zadržaných 10-tisíc eur v hotovosti je len akýmsi vreckovým na „bežné“ denné výdavky. Tieto investície (ak ich tak možno nazvať) podľa zdrojov z prostredia vyšetrovania robil Reynders už v čase, keď bol ministrom financií a z titulu svojej funkcie mal dosah aj na Národnú lotériu.

Kľúčovou otázkou, na ktorej stojí celé vyšetrovanie, nie je „vyhratá suma“, ale pôvod hotovosti, ktorú do lotérie Reynders roky vkladal.

Ako píšu belgické médiá, využívanie lotérie na legalizáciu peňazí pochádzajúcich z nelegálnych aktivít je v Belgicku pomerne bežné a vo veľkom sa jej venuje organizovaný zločin a díleri drog. E-tikety totiž majú pomerne vysokú výnosnosť – pri niektorých je šanca na výhru medzi 69 a 78 percentami. To je nielen dôvodom 500-eurového limitu na osobu, ale aj lákadlom pre kriminálne živly.

Využívanie lotérie na legalizáciu peňazí pochádzajúcich z nelegálnych aktivít je v Belgicku pomerne bežné a vo veľkom sa jej venuje organizovaný zločin a díleri drog.

Didier Reynders doposiaľ na žiadne otázky médií nereagoval, neponúkol verejne nijaké vysvetlenie a nie je známe ani to, ako zdôvodnil pôvod peňazí na svojich účtoch vyšetrovateľom.

Exkomisár však nie je jediný, kto zostáva ticho. Ako pripomína bruselský magazín Politico, žiadne či vlažné reakcie prichádzajú aj z „Planet Europe“, ako nazývajú bublinu inštitúcií Európskej únie.

Európska komisia tvrdí, že o podozreniach a vyšetrovaní nemala žiadne informácie, a liberálna európska politická skupina ALDE záležitosť nekomentovala. Navyše frakcia Renew, kam Reynders patril, v stredu oznámila, že odvoláva rokovania o novom protikorupčnom zákone EÚ až do skončenia maďarského predsedníctva v Rade EÚ, keď ho prevezme Poľsko.

Jediná ostrejšia reakcia prišla od belgických Zelených. „Ak súdny systém potvrdí tieto obvinenia, predstavovalo by to ďalší poľutovaniahodný škandál pre obraz belgického a európskeho politického života,“ povedala europoslankyňa Saskia Bricmont.

Hoci noviny Le Soir sa podieľali na investigatívnom zisťovaní možných skutkov Didiera Reyndersa, k textu pridali aj akúsi jeho obhajobu s tým, že ide o veľkú osobnosť belgickej liberálnej politiky, ktorá sa doteraz dokázala zo všetkých obvinení očistiť. Resp. že vyšetrovatelia jeho preverovania v minulosti ukončili pre „nedostatok dôkazov“. A Reynders vyšiel z podozrení ešte silnejší než predtým.

Dopĺňajú však, že bez ohľadu na to, či sa v tomto prípade vyšetrovaním a súdom preukáže jeho vina alebo nie, už len to, že takto vysoko postavená osoba čelí podozreniu z prania špinavých peňazí, resp. korupcie, podkopáva v očiach verejnosti legitimitu politickej triedy ako takej, čo je len vodou na mlyn populistickým hnutiam. O legitimitu sa však svojím konaním pripravujú „štandardné“ politické strany samy.

Pripomína to Pavla Kanisa

Pre slovenského čitateľa sa nedá nepripomenúť nášho stávkového politika.

Bývalý minister obrany prvej Dzurindovej vlády Pavol Kanis zo Strany demokratickej ľavice (z ktorej vzišiel aj Robert Fico) v roku 2000 upadol do podozrenia, že svoju niekoľkomiliónovú vilu (v slovenských korunách) na Slavíne stavia z peňazí pochybného pôvodu.

Na svoju obhajobu vtedy vytasil nielen doklady o niekoľkých bankových pôžičkách, ale aj výherné tikety zo stávok na výsledky športových zápasov. Tie mu vraj vynášali 350- až 400-tisíc korún ročne.

Hoci stávkové kancelárie vtedy na dopyt médií hovorili o tom, že takéto veľké sumy stávkujúci vyhrávajú len výnimočne a zväčša ich opäť investujú do stávok, minister trval na tom, že časť nákladov na stavbu vily mu pokrylo „jednoducho šťastie“. Vnútrokoaličný tlak však už bol prisilný a ani šťastie mu už nepomohlo, aby si ministerskú stoličku udržal. Koniec vo funkcii bol však jeho jedinou ujmou.

Kto je Didier Reynders

Reynders patrí medzi stálice belgickej politiky a zastával aj na národnej úrovni niekoľko dôležitých postov. V rokoch 1999 až 2011 bol ministrom financií – do tohto obdobia patrí aj jeho riadenie Národnej lotérie. Neskôr až do roku 2019 bol ministrom zahraničných vecí.

Následne sa stal úspešným kandidátom Belgicka na post európskeho komisára pre spravodlivosť.

V júni sa uchádzal aj o post predsedu Rady Európy. Ako kandidát však skončil v hlasovaní na poslednom mieste. Z 306-členného zboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy dostal len 46 hlasov.

Podozrenia z prania špinavých peňazí a korupcie ho sprevádzali ešte v belgickej politike.

Podozrenia z prania špinavých peňazí a korupcie ho však sprevádzali ešte v belgickej politike. Ako ministra zahraničných vecí ho v roku 2019 polícia vyšetrovala v súvislosti so stavbou belgického veľvyslanectva v Kinshase, hlavnom meste Konžskej demokratickej republiky (a bývalej belgickej kolónie). Vyšetrovanie bolo pre nedostatok dôkazov zastavené a Reynders všetky obvinenia stále popiera.

V súvislosti so Slovenskom treba pripomenúť, že to bol práve Didier Reynders, ktorý bol karhajúcou tvárou Európskej komisie pre novelu Trestného zákona a zmeny vo verejnoprávnych médiách, ktoré tento rok presadila Ficova koalícia.

S argumentom, že nižšie tresty za ekonomickú kriminalitu môžu ohroziť finančné záujmy Európskej únie.

Úškrny z Budapešti

Mimoriadnu škodoradosť správa o vyšetrovaní exkomisára Reyndersa vyvolala v Maďarsku, špeciálne v provládnych médiách.

Didier Reynders je totiž práve tým človekom, z ktorého rozhodnutia malo Maďarsko zablokovanú časť európskych fondov a peňazí z plánu obnovy.

Dôvodom bolo porušovanie princípov právneho štátu. Naviazanie vyplácania eurofondov na dodržiavanie princípov právneho štátu pritom pred niekoľkými rokmi prijala Európska únia s motiváciou získať finančnú páku na Orbánovu vládu v Maďarsku a vládu PiS v Poľsku.

Len pred pár týždňami 19. novembra Reynders v Bruseli diskutoval o obavách o demokraciu v Maďarsku.

A len pred pár týždňami 19. novembra Reynders v Bruseli diskutoval o „významných obavách“ o demokraciu v Maďarsku.

Hoci časť obáv o dodržiavanie princípov právneho štátu v Maďarsku je oprávnených najmä pre rozsah korupcie, časť z nich mal Brusel z iných dôvodov, predovšetkým kultúrno-etických. Kritizoval napríklad zákaz propagácie transgenderizmu na školách.

Kým Politico píše o tom, že bublina EÚ sa k Reyndersovmu prípadu príliš nevyjadruje, maďarskí europoslanci si túto chvíľu, naopak, doslova užívajú.

Denník Magyar Nemzet cituje europoslanca Fideszu Csabu Dömötöra či jeho kolegyňu Kingu Gál, ktorá prípad označila za „najnovšiu kapitolu pokrytectva Bruselu“.

Tretia najsilnejšia frakcia v europarlamente Patrioti za Európu, ktorej súčasťou je aj Fidesz, si tiež prišla na svoje. Podozrenia voči Reyndersovi označila za „ohromujúci úder pre dôveryhodnosť inštitúcií EÚ“.

Pre kontext však treba doplniť, že súčasťou tejto frakcie je aj české hnutie ANO Andreja Babiša, ktorý do Európskej komisie dvakrát nominoval Věru Jourovú, ktorá mala podobne ako Reynders na starosti spravodlivosť (vtedy obaja za frakciu Renew). A rovnako chodila po Európskej únii, karhajúc štáty, ktoré sa vymykali z bruselského mainstreamu.