Fico a kriedové nápisy Keď je lepšie mlčať

Takto sa z celej veci stal pre študentov – hlavne pred 17. novembrom – módny hit, šláger a „cool“ recesia.

Premiér Fico a ľudia okolo neho jemu lichotiaci prepásli dobrú príležitosť mlčať.

Keď som bol prvýkrát v Amerike, mali sme prednášky a diskusie o politike, ekonomike, médiách či o živote v miestnych komunitách. Jeden expert na kampane mal prednášku o tom, ako narábať s negatívnou informáciou – o vás.

Prvá správna reakcia je mlčať, ignorovať ju a nereagovať na ňu. S najväčšou pravdepodobnosťou zapadne. Málokto si ju všimne.

Najlepšia prvá reakcia je ignorovať to, mlčať. 

Ak na ňu reagujete, rozvíri sa to a vznikne kauza. Miestne noviny napísali kedysi o jednom kongresmanovi, že je najhlúpejší člen Kongresu s najnižším IQ. Namiesto toho, aby mlčal, začal sa proti tomu ohradzovať, že určite nie je ten najhlúpejší. Niekoľko týždňov sa potom v médiách – nielen v tom miestnom plátku, ale aj v celom štáte – diskutovalo o tom, či je alebo nie je skutočne ten najhlúpejší.

Dokážete si predstaviť ten efekt na jeho reputáciu, pretože nemlčal.

Takže sekvencia: niekto napíše, že ste ukradli susedovi koňa. Najlepšie je ignorovať to a nereagovať. Keď kauza žije a váš oponent na tlačovkách opakovane tvrdí, že ste susedovi ukradli koňa, musíte na to už reagovať a zvolať vlastnú tlačovku, na ktorej vystúpite so svojím susedom, ktorý vyhlási, že ste mu nikdy neukradli žiadneho koňa, ste jeho dobrý sused a on nechápe, ako niektorí ľudia môžu o vás šíriť takú nepravdu – čo sú to za ľudia...? Váš oponent na ďalšej tlačovke vystúpi s iným vaším susedom, ktorý vyhlási, že to jemu, nie tomu druhému susedovi ste skutočne ukradli koňa a má vás aj odfoteného či natočeného, ako mu koňa odvádzate zo stajne.

Čo musíte teraz urobiť vy? Zvolať tlačovku, na ktorej bude riaditeľ miestneho domova pre siroty a budú tam aj detičky z toho domova. Vysvetlíte, že ten domov pre deti začal horieť, vy ste mali pokazené auto, sused mal koňa, zabehli ste k nemu do stajne, nemohli ste si dovoliť strácať čas, na koňovi ste odcválali zavolať pomoc, aby bol požiar uhasený a deti zachránené.

Susedovi sa ospravedlňujete, ale išlo o čas, hádam to pochopí. Riaditeľ domova to potvrdí, poďakuje vám za záchranu detí, sirôtky budú súhlasne pokyvovať hlavičkami a hovoriť novinárom, aký ste dobrý človek, a riaditeľ domova položí rétorickú otázku, čo sú to za ľudia, že vašu dobrotu, záchranu detí, používajú proti vám – ako len môžu...?

Iste, je to metafora, ale chápete, o čo ide. Najlepšia prvá reakcia je ignorovať to, mlčať. To ficovci neurobili a teraz žnú reakcie. Človek sa čuduje, že taký skúsený a perfídny politik urobí takú banálnu chybu. Hlavne pred 17. novembrom.

Zmeny režimu sú však ako politické zemetrasenie.

Vieme, že tento sviatok Robert Fico nikdy nemal rád, nikdy pre neho veľa neznamenal. Je to však najdôležitejší politický sviatok zo všetkých politických v roku (iné sú náboženské, ale tie nie sú politické, ale civilizačné). Je dôležitejší než 1. január, 1. máj, 1. september či 28. (alebo 30.) október. Prečo? Pretože je to sviatok zrodu nášho súčasného režimu.

Režimy sa nemenia často. Politické zmeny v rámci režimu sú možné, prirodzené a normálne. Zmeny režimu sú však ako politické zemetrasenie.

V dohľadnej pamäti sú len tieto: v roku 1918, 1938, 1939, 1945, 1948 a 1989. A to je všetko. Rozdelenie Československa a vznik dvoch samostatných republík 1. januára 1993 nebola zmena režimu, ale ústavná zmena v rámci režimu (ako napríklad vstup do EÚ v roku 2004 či analogicky brexit Veľkej Británie po roku 2016).

Takže súčasný režim sa zrodil 17. novembra 1989. Je to náš najdôležitejší politický sviatok (rovnako, ako je najdôležitejší náboženský sviatok pre kresťanov Veľká noc).

17. november je najdôležitejší politický sviatok, ale Robert Fico ho nemá príliš rád, nič mu nehovorí.

Možno preto, že vtedy stál na tej druhej strane.