USA a Irán Memorandum – o čom vlastne?

V stredu prezidenti Trump (USA) a Pezeškján (Irán) podpísali elektronicky zaslané memorandum o porozumení medzi ich krajinami.

Podľa memoranda malo nastať okamžité zastavenie bojov, slobodná plavba tankerov cez Hormuzský prieliv a šesťdesiatdňové rokovania o definitívnej mierovej dohode. To znie síce pekne, ale otvorených otázok je viac než odpovedí.

Predovšetkým cieľom tzv. dvanásťdňovej vojny Izraela a dvojdňového zásahu USA proti Iránu pred rokom, v júni 2025, bolo zničiť iránsky jadrový program. 

Od júna minulého roka do konca februára, keď sa začala nová vojna, Irán masívne konštruoval balistické rakety, približne tritisíc kusov. Izraelčania sa začali domnievať, že Irán sa chce pokúsiť o chemický útok. Preto vypukla vojna, ktorá sa začala 28. februára a trvala do noci zo 7. na 8. apríla.

Možné ciele izraelského a amerického útoku: 1. zničenie balistických rakiet a tovární na ich výrobu; 2. likvidácia iránskeho politického a vojenského vedenia; 3. vyvolanie povstania ľudu proti režimu ajatolláhov; 4. zvrhnutie režimu a jeho nahradenie iným.

Dosiahnuť druhý cieľ sa podarilo; prvý – nevieme, koľko rakiet Irán ukryl; tretí a štvrtý sa dosiahnuť nepodarilo vôbec. Keby bolo došlo k útoku v januári, keď bolo v Iráne povstanie ľudu, možno by sa to bolo podarilo. Ale režim povstanie utopil v krvi, zabil asi tridsaťšesťtisíc ľudí.

V Iráne sa k efektívnej moci dostali dôstojníci iránskych Islamských revolučných gárd (IIRGC), akejsi pretoriánskej stráže režimu; a vplyv duchovných je oveľa menší. Islamskí revoluční gardisti sú možno ešte fanatickejší, než boli tí predtým zabití. A nie je jasné, akú moc majú civilisti, teda prezident a predseda parlamentu.

Irán začal blokovať Hormuz, cez ktorý sa pred vojnou dopravovalo dvadsať percent svetovej spotreby ropy, a ceny nafty, benzínu, dopravy a vlastne všetkého začali celosvetovo stúpať. V USA bola v januári a vo februári inflácia 2,4 percenta, v máji 4,2 percenta. USA na iránsku blokádu reagovali svojou vlastnou kontrablokádou, takže ani Irán nemohol vyvážať a predávať svoju ropu. Tá je pritom jediným zdrojom príjmov iránskeho režimu.

Navyše iránske dronové útoky poškodili ropnú infraštruktúru a zastrašili obyvateľov v arabských ropných monarchiách Perzského zálivu. Amerika i Irán sa dostali do patovej situácie.

Iránska ekonomika je vo veľmi zlom stave, krajina nutne potrebuje príjmy z ropy a vo veľkých mestách je nedostatok pitnej vody. Prezident Trump taktiež potrebuje mier či aspoň prímerie, aby ceny benzínu a následne všetkého poklesli, pretože v novembri budú v USA voľby do Kongresu, štátnych parlamentov aj na posty guvernérov. Nezávisle od seba chcú teda USA i Irán mier a ťažbu a predaj čo najväčšieho množstva ropy. A prezident Trump je pripravený uzavrieť mier s Iránom aj na úkor Izraela.

Aké otázky teda memorandum vyvoláva? 

Po prvé, Irán má dostať tristo miliárd dolárov na rozvoj; nie je zrejmé, či zo zmrazených iránskych zdrojov alebo to majú platiť arabské krajiny zálivu. Irán dostane peniaze za sľub, že už bude sekať dobrotu... Sľubom nezarmúti. Ale sľuby – chyby. Už od islamskej Chomejního revolúcie v roku 1979, teda 47 rokov, je zdrojom nestability a podporovateľom terorizmu. Teraz má byť odmenený za prostý sľub? A na čo konkrétne tie prostriedky využije?

Po druhé, čo s obohateným uránom, ktorý je pochovaný v podzemí v rozbombardovaných zariadeniach? Zostane Iránu, aby ho využíval ďalej? Alebo bude odvezený preč z krajiny, ako to chce Izrael? Mimochodom, keď obohacujete urán nad šesťdesiat percent, nie je to už na mierové účely, ale len na výrobu atómových bômb. Irán môže tisíckrát tvrdiť, že bombu nechce, ale jeho skutky hovoria hlasnejšie než jeho slová.

Takže aký bude osud uránu? Memorandum o tom mlčí, bude to však v definitívnej dohode? Ak vôbec nejaká dohoda bude; to je ďalšia otázka, rokovania môžu ešte zlyhať a nemusia viesť k ničomu... 

A po tretie, možno pre nás a našu ekonomiku to najdôležitejšie: bude slobodná plavba cez Hormuz v medzinárodných vodách, ako bola pred 28. februárom? Alebo bude Irán vyberať poplatky, teda výkupné a výpalné, aby na tankery neútočil? Veľká Británia v 19. storočí od bitky pri Trafalgare v roku 1805 trvala na slobodnej plavbe v medzinárodných vodách a od druhej svetovej vojny na tom trvali a garantovali ju USA.

Keby sa teraz ustúpilo Iránu a ten by vyberal poplatky, bol by na tom lepšie, nie horšie než pred vojnou.

Keby sa teraz ustúpilo Iránu a ten by vyberal poplatky, bol by na tom lepšie, nie horšie než pred vojnou. Práve táto otázka, či bude plavba cez Hormuz slobodná, rozhodne o tom, či Trump uhral remízu alebo vojnu de facto prehral.

A ropné arabské monarchie v Perzskom zálive si môžu začať myslieť, že USA ich už pred Iránom – napríklad pred jeho dronmi – neuchránia; buď to nedokážu, alebo na to nebudú mať vôľu. Tieto krajiny a režimy by sa potom mohli s Iránom dohodnúť samy, a teda vlastne uznať jeho hegemóniu nad Hormuzom. To by bolo jednoznačné posilnenie Iránu.

Iránsky režim ukázal veľkú odolnosť; Američania a Izraelčania mu zabili veľa politických vodcov aj vojenských veliteľov, ale režim stále trvá a má moc v krajine. To neznamená, že časom nepadne. Ale nie hneď teraz. 

A tým sa dostávame k otázke Izraela. Irán vystupuje ako ochranca Hizballáhu v Libanone, Hamasu v Gaze a húsíovcov v Jemene. A chce, aby Američania prinútili Izrael prestať útočiť na týchto klientov Iránu. Inými slovami, Irán chce prostredníctvom USA odoprieť Izraelu schopnosť brániť sa.

Trump sa javil ako najlepší priateľ Izraela spomedzi všetkých amerických prezidentov hneď po Harrym Trumanovi, ktorý štát Izrael v roku 1948 uznal. Teraz, keď sa zdá, že Trump chce za každú cenu dosiahnuť dohodu s Iránom, sa však nelíši od svojich predchodcov Bidena a Obamu.

Pre Izrael to znamená jediné: že sa musí spoliehať sám na seba. A keď bude Irán vyvíjať alebo konštruovať niečo nebezpečné pre Izrael, bude mať len jeden prostriedok, v minulosti však osvedčený: sabotáže.

Izrael teda zostane odkázaný sám na seba. A Trump? Trump nahneval časť svojich izolacionistických a protiintervenčných stúpencov tým, že sa pridal k izraelskej vojne proti Iránu. A teraz nahneval svojich intervencionistických a jastrabích stúpencov a priateľov tým, že je odhodlaný Iránu s jeho fanatickým režimom ustúpiť príliš ďaleko, ak nie úplne vo všetkom. A preto sú dnes nahnevaní aj mnohí vplyvní republikánski senátori.

Trump nakoniec nahnevá asi úplne každého.