Po uznesení holandského parlamentu proti slovenskej ústave Kresťanských demokratov v Holandsku zasiahol Holečkovej syndróm

Kresťanských demokratov v Holandsku zasiahol Holečkovej syndróm
Zasadacia miestnosť holandského parlamentu Tweede Kamer. Foto: Facebook/Tweede Kamer

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Prečo si to 27 z 30 deklarovaných kresťanských demokratov v holandskom parlamente za sedemnásť dní rozmyslelo?
 
Vypočuť článok
Po uznesení holandského parlamentu proti slovenskej ústave / Kresťanských demokratov v Holandsku zasiahol Holečkovej syndróm
0:00
0:00
0:00 0:00
Martin Leidenfrost
Martin Leidenfrost
Rakúsky spisovateľ, publicista a scenárista. Stĺpčekár rakúskeho denníka Die Presse, prispieva do viacerých popredných európskych denníkov, spolupracuje s denníkom Postoj a je členom redakčnej rady revue Impulz. Žil dvanásť rokov na Slovensku, žije na rakúskom vidieku. Je ženatý, má dcéru a syna.
Ďalšie autorove články:

Ide výlučne o islam Znepokojuje ma, ako ľahkovážne reagujú niektorí slovenskí kresťania na plán ombudsmana Dobrovodského

Postreh z južnej Moravy Ako je možné, že pravicová hviezda Petr Macinka pochádza z bašty kresťanských prakomunistov?

Štyri povzbudivé májové správy Možno bude dobre, možno dokonca vstupujeme do obdobia bez nových veľkých vojen

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Pred niekoľkými dňami som sa ešte trápil otázkou, ako môžem písať predvolebnú analýzu o predčasných holandských voľbách 29. októbra bez toho, aby som skončil na najnižšom možnom dne čítanosti.

Veď koho zaujíma 15- až 16-stranový parlament krajinky menšej ako maličké Slovensko?

Pripravil som si batériu argumentov pre osudovosť holandskej politiky: Holandské kráľovstvo, ktoré zo 41 500 štvorcových kilometrov vyváža tovar v hodnote viac ako bilióna dolárov, je šiestou najväčšou exportnou veľmocou na svete, po Saudskej Arábii a pred Poľskom predstavuje devätnástu najväčšiu ekonomiku sveta a zvlášť v čase hroziaceho povolebného bezvládia by si trochu pozornosti zaslúžila.

Po uznesení, v ktorom odchádzajúci holandský parlament na svojom poslednom zasadnutí požiadal holandskú vládu, aby žalovala Slovensko pre novelu ústavy, mal holandčinár Leidenfrost o starosť menej.

Záujem o holandský parlament na Slovensku priam explodoval!

Už v utorok som v analýze zápisnice z pléna Tweede Kamer opísal, ako dvaja zanietení poslanci presadili v zhromaždení, ktoré donedávna prejavilo voči Slovensku neinformovanú ľahostajnosť, tvrdé odsúdenie „pohlavnej novely“ v slovenskej ústave.

Podarilo sa im to šikovným zarámcovaním, v ktorom sa úderné slovenské heslo „dvoch pohlaví v ústave“ ani nevyskytlo.

Prvotným navrhovateľom, ktorý 30. septembra pre podobné uznesenie ešte nenašiel väčšinu, bol až maniacky činný poslanec malej progresívnoeurofederalistickej strany Volt.

Laurens Dassen začal 16. októbra svoje úspešné protislovenské ťaženie takto:

„Vážený pán predseda, chcel by som začať svoj prejav vyjadrením obáv, ktoré mám o stav Európskej únie. Vidíme totiž, že frontálny útok na naše európske hodnoty nie je vedený len Putinom, Sim alebo Trumpom zvonku, ale aj zvnútra našimi wannabe dictators ako Orbán, Babiš alebo Fico. Pokiaľ ide o posledného menovaného, Slovensko pred pár týždňami opäť priložilo sekeru ku koreňu právneho štátu, keď ústavnou zmenou škandalóznym spôsobom porušilo európske zmluvy a stanovilo, že vnútroštátne právo má v niektorých prípadoch prednosť pred právom EÚ.“

Uznesenie získalo 98 zo 150 poslancov.

Jasno mali iba pravicoví populisti

Nie je tu priestor, aby som predstavil všetkých šestnásť strán – päťpercentná alebo iná bariéra na vstup do parlamentu v Holandsko neexistuje –, ktoré podľa prieskumov po 29. októbri zasadnú v „druhej komore“ holandského parlamentu. Rozdeľujem ich preto na tri tábory: pravicopopulistický, stredoľavý a stredopravý tábor.

Po prvé, pravicoví populisti bez výnimky hlasovali proti požiadavke žalovať Slovensko.

Budúcu stredu – v Holandsku bývajú voľby v stredy – môžu rátať s najlepším výsledkom v holandskej histórii.

Pôsobí to paradoxne, lebo predčasné voľby vyvolal líder jednočlennej Strany za slobodu Geert Wilders tým, že po jedenástich mesiacoch povalil svoju prvú vlastnú vládu. Excentrický islamofóbny blondiak už nechcel čakať na sprísnenie azylovej politiky.

Voliči to Wildersovi veľmi nezazlievajú, podľa prieskumov stratí z rekordného výsledku v roku 2023 – v 150-člennom parlamente získal 37 mandátov – iba zopár kresiel.

Všetky štyri pravicovopopulistické subjekty doteraz obsadili takmer presne tretinu haagskeho pléna, 49 mandátov. Čoskoro ich bude pravdepodobne o niečo viac, zvlášť rastie nová protimigračná alternatíva JA21, ktorá chce za každú cenu vládnuť a vysiela priateľské signály až k progresívnym liberálom.

Za zvieratká a islam, proti slovenskej novele

Po druhé, stredoľavý blok 16. októbra hlasoval ako jeden muž za žalobu Slovenska.

Vo voľbách zaberie ďalšiu tretinu kresiel, podľa prieskumov narastie zo 47 na 49 mandátov.

Je to veľa strán s veľmi partikulárnou agendou.

Vedúcou silou je projekt fúzie pod vedením bývalého eurokomisára pre klímu Fransa Timmermansa, ktorý zlúčením svojich sociálnych demokratov so zelenými spoľahlivo odplaší posledných robotníkov, ktorých srdce stále bije naľavo.

Timmermansovej PvdA-GroenLinks konkuruje s rastúcimi preferenciami subjekt, ktorý sa až neuveriteľne podobá na Progresívne Slovensko: D66 je veľkomestská strana, ktorá v kultúrno-etických otázkach pochoduje na čele pokroku, no prezentuje sa v ekonomickej politike ako vecná reformná sila so širokým potenciálom spolupráce.

D66 v poslednom čase obrúsila svoj ultrahipsterský imidž a v migračnej politike volí realistickejší slovník.

Z menších ľavicových strán sa do parlamentných lavíc celkom určite vráti Strana pre zvieratá, kedysi založená adventistami, ktorí verili, že Adam a Eva v raji nejedávali mäso, a strana pre tureckých a marockých moslimov DENK, ktorej poslanec v rozprave tykajúcej sa aj Slovenska ukončil svoj prejav zvolaním „From the river to the sea – Palestine will be free“. DENK-u som sa podrobnejšie venoval tu.

Nevedno, čo poslancom bojujúcim za zvieratká a mohamedánov prekážalo na dvojpohlavnej novele slovenskej ústavy, tu sa asi aktivizoval akýsi táborový automatizmus.

Obrat po dvoch týždňoch

Po tretie: kým populistickí suverenisti a ľavičiari rôznych odtieňov mali v slovenskej otázke jasno, vaša ústava bola pre holandský stredopravý tábor, ktorý 29. októbra podľa prieskumov stratí niekoľko zo svojich doterajších 54 mandátov, tvrdším orieškom.

Napríklad 30. septembra hlasovali všetky štyri kresťanskodemokratické strany proti požiadavke, aby holandská vláda žalovala Slovensko.

Potom 16. októbra obhajovali bratov a sestry na vzdialenom Slovensku už len traja poslanci ultraortodoxnej kalvínskej strany SGP.

Sociálnocentristický experiment NSC (19 poslancov), bývalá kresťanskodemokratická štátostrana CDA (päť poslancov) a sociálno-kalvínska ChristenUnie (tri mandáty) zmenili svoj názor a hlasovali na poslednom zasadnutí starého parlamentu za protislovenskú žalobu.

Pravicovoliberálna štátostrana bývalého štvornásobného premiéra Marka Rutteho doplatila na ťažké strategické chyby jeho nástupkyne Dilan Yeşilgözovej. Tá ukázala fatálnu tendenciu prekompenzovať svoj turecký pôvod hyperholandskými a prosionistickými vyhláseniami a večne vládnucu VVD tým vedie k fiasku.

Vedúcou silou stredopravého tábora sa preto asi stane stará dobrá nudná CDA. Nadkonfesionálna partaj bude celkom určite pri formovaní novej vlády a možno dokonca postaví budúceho premiéra.

Keď partner žaluje partnera

O vzostupe CDA po tom, čo sa zakladateľ odštiepeneckej NSC Pieter Omtzigt po treťom burnoute navždy stiahol z politiky, som už pred časom písal.

Tento týždeň ma zamestnávalo niečo iné.

Určite sa vedelo, že CDA už nejaký ten čas stelesňuje inovatívny severanský typ kresťanskej politiky.

V súlade so svojím hlavným heslom fatsoenlijk (poctivý) má na svojej webovej stránke kapitolu s nadpisom Een fatsoenlijk CDA Pride, „Poctivý CDA Pride“.

Strana, ktorá v minulosti dala kráľovstvu množstvo premiérov, sa tam zaväzuje, že „sa zasadzuje za ochranu základných ľudských práv: slobody viery, slobody prejavu a rovnakých práv pre ženy a osoby LGBTIQ+“.

CDA 9. septembra 2025 hlasovala za návrh zákona, ktorý kriminalizuje konverznú terapiu, lebo „odmietame názor, že homosexualita alebo genderová identita by sa mali ‚liečiť‘“. Presadzovala iba výnimku pre „pastorálne rozhovory“.

Už predtým, „v roku 2014 sme v parlamente schválili zmenu zákona o transrodových osobách, ktorou sa veková hranica na zmenu pohlavia v rodnom liste znížila na 16 rokov a bola zrušená požiadavka, aby osoba, ktorá si dá zmeniť pohlavie, bola absolútne neplodná. Vďaka tomu môžu osoby od 16 rokov požiadať o zmenu pohlavia v rodnom liste, ak majú odborné potvrdenie“.

Nuž, nie je to kresťanský konzervativizmus zoals in Slowakije.

To však ešte nevysvetľuje, prečo si to hneď 27 z 30 deklarovaných kresťanských demokratov v holandskom parlamente za sedemnásť dní rozmyslelo.

A hlasovali za žalobu Slovenska pre novelu ústavy, ktorá prešla vďaka podpore drvivej väčšiny kresťanských politikov v slovenskom parlamente.

Napokon, NSC a CDA sú partnermi KDH v európskej frakcii EPP, ChristenUnie je partnerom KÚ v maličkom európskom zväze kresťanských politických strán.

Neuvedomili si, že ich hlasovanie môže byť vnímané ako podraz voči kresťanskej demokracii na Slovensku?

Známy syndróm

Podľa mňa existujú dve vysvetlenia. Jedno je politologické, druhé zákulisné.

Najprv to politologické.

Ako u nás, aj v Holandsku platí, že hlasy voličov sa preskupujú predovšetkým v rámci jedného tábora: konštruktívnejší populisti z JA21 berú hlasy od deštruktívnej PVV, progresívni liberáli z D66 berú z nevydarenej červeno-zelenej fúzie PvdA-GroenLinks, no a voliči vyhasnutej NSC sa vracajú k matičke CDA.

Podľa holandských politológov existujú iba dve strany z odlišných politických táborov, medzi ktorými sa v aktuálnej kampani preskupujú hlasy. Čítate správne – medzi D66 a CDA.

To je, ako keby na Slovensku státisíce voličov váhali medzi PS a KDH.

V prípade CDA si hlasovanie za žalobu Slovenska môžeme vyložiť ako daň za volebný úspech a za návrat k moci. V krajine, kde na nedeľnú omšu chodí asi jedno percento katolíkov, CDA s pomocou kresťanov jednoducho nedokáže rásť.

Zato si zrejme vyrátali, že by mohli vyhrať súťaž poctivosti s progresívnou, „čoraz stredovejšou“ D66.

Pre tie liberálne hlasy sú ochotní ísť ďaleko: môj starý známy Derk Boswijk, ktorý sa z mladíckeho fanúšika Geerta Wildersa dopracoval do vedenia „strany rodiny“ CDA, bol 16. októbra dokonca spolunavrhovateľom protislovenského uznesenia.

Teraz ešte to zákulisné vysvetlenie.

Tento týždeň som trochu zisťoval, prečo kresťanskí demokrati v holandskom parlamente tak hromadne zmenili svoj názor na slovenskú ústavu.

Štyria holandskí spojenci KDH v Európskom parlamente sa podľa mojich zdrojov tvária, že „vlastne nevedia“, prečo ich spolustraníci v Haagu zmenili názor.

Ďalej som počul, že poslanci sa zopár dní pred volebným dňom cítili pod obrovským tlakom. Dojem na nich vraj urobili holandské médiá, ktoré vykreslili novelu slovenskej ústavy ako porušovanie právneho štátu a ľudských práv.

A tu sme doma.

Doma na Slovensku.

To, čo sa kresťanským demokratom v holandských nížinách medzi 30. septembrom a 16. októbrom prihodilo, chcem nazývať „Holečkovej syndróm“.

Prejavuje sa tak, že sa kresťanský politik bojí viac Enka než Všemohúceho.

Toto ochorenie, ktoré postihlo na Slovensku jednotlivcov a v Holandsku celé parlamentné kluby, je v danej chvíli vyliečiteľné.

Zatiaľ pomôže iba karanténa.

Zobraziť diskusiu
Martin Leidenfrost

Martin Leidenfrost

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Holandsko Ústava SR novela ústavy
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť