Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci manželstiev Čo z neho vyplýva pre Slovensko? A má naša ústava pred ním prednosť? Odpovedajú právnici

Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) v utorok 25. novembra rozsudkom C-713/23 rozhodol, že Poľsko musí uznať manželstvo dvoch Poliakov mužského pohlavia uzatvorené v Nemecku, a to rovnocenne s tým, ako by uznal zahraničné manželstvo muža a ženy.

V médiách sa na základe toho začali objavovať informácie o tom, že štáty Európskej únie musia uznávať rovnakopohlavné manželstvá uzavreté v iných členských štátoch. Je to naozaj tak?

Do hry zároveň vstupuje len pred dvomi mesiacmi schválená novela slovenskej ústavy, ktorá vyslovene hovorí o zvrchovanosti Slovenskej republiky aj v otázkach týkajúcich sa manželstva, ktoré sa týkajú jej národnej identity.

Zároveň špecifikuje, že nič v našej ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu. Čo má teda vyššiu právnu silu v otázke týkajúcej sa manželstva? Slovenská ústava alebo rozhodnutie SD EÚ?

Súdny dvor EÚ rozhodolŠtáty EÚ musia uznať manželstvá rovnakého pohlavia uzavreté v Únii

TASRPostoj

Obrátili sme sa s otázkami na ústavných právnikov, člena Súdnej rady SR Tomáša Ľalíka a advokáta Radoslava Procházku:

1. Čo z rozhodnutia SD EÚ vyplýva pre Slovensko?

2. Je pre nás rozhodnutie SD EÚ záväzné alebo má vyššiu právnu silu naša ústava, podľa ktorej si Slovensko zachováva zvrchovanosť vo veciach, ktoré sa týkajú aj manželstva?

Tomáš Ľalík

1. Z rozhodnutia SD EÚ vyplýva všeobecný záver, že všetky členské štáty sú povinné uznávať manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzavreté v inom členskom štáte EÚ.

2. To je komplikovaná otázka nielen právne, ale aj politicky. Naša ústava má z pozície vnútroštátneho práva prednosť pred právom EÚ a rovnako tak aj pred inými záväzkami z medzinárodného práva. Judikatúra SD EÚ však už desaťročia trvá na tom, že právo EÚ má prednosť aj pred národnými ústavami jednotlivých členov.

Tento prístup však väčšina ústavných súdov neuznáva a trvá na tom, že určitá časť ústavy (národná identita, večná klauzula, materiálne jadro) má pred právom EÚ prednosť. 

Po prvom novembri je jasné, že nemusíme tento záväzok rešpektovať z pozície národného práva. Dôvod je to, že len čo ústavodarca hovorí, že pri otázkach manželstva máme zvrchovanosť (suverenitu), znamená to podľa každej teórie, že nikto iný nám nemôže prikázať, čo máme alebo nemáme konať.

Ak by sme museli niečo či niekoho rešpektovať, či sa niekomu podriadiť proti svojej vôli, už by sme neboli viac suverénni v danej otázke. Takže aj rešpektovanie rozsudku C-713/23 môže byť pre Slovensko otázkou suverenity.

Čo hovorí článok 7 Ústavy Slovenskej republiky

Okrem toho, aj bez ústavnej novely slovenská ústava jednoznačne definovala, kto môže uzavrieť manželstvo. Takže aj keď síce SD EÚ hovorí o uznaní manželstva v inom členskom štáte, uznanie homosexuálneho manželstva je v rozpore s čl. 41 ods. 1 našej ústavy, pretože na našom území sme podľa rozsudku povinní rešpektovať iné ako heterosexuálne manželstvo.

Opakujem, naša ústava má prednosť pred právom EÚ. Určite nás čaká jedna z najzaujímavejších dilem nášho ústavného práva, do ktorej sa zapoja nielen slovenské súdy, ale aj politické špičky. Pri nerešpektovaní nám môžu hroziť sankcie.

Celkovo je rozsudok SD EÚ strohý a povrchný. Mnohé pasáže odôvodnenia sú spochybniteľné a celkovo nerozumiem, z akého dôvodu nadnárodný súd politicky presadzuje takú citlivú otázku pre mnohé (najmä východoeurópske) štáty, najmä keď v oveľa menej citlivých kauzách (napríklad šľachtické priezvisko) uznal argument národnej identity a umožnil, aby štáty zakazovali na svojom území používanie šľachtických mien, ktoré sú bežné v iných členských štátoch.

Koncept rodiny je lokálne a kultúrne podmienený a môžeme povedať, že v každom členskom štáte znamená rodina niečo iné. Aj z tohto dôvodu rodinné právo patrí do výlučnej kompetencie členských štátov. Preto je judikatórna línia SD EÚ posledných niekoľko rokov v otázkach rodinného práva nepochopiteľná a nelegitímna.

Radoslav Procházka

1. Pre Slovensko z toho vyplýva povinnosť uznať manželstvo uzavreté v inom členskom štáte spôsobom, ktorý si sám vyberie, ale ktorý týmto manželom umožní žiť na území Slovenska ako manželom. Súdny dvor síce hovorí, že to neznamená povinnosť „upraviť vo svojom vnútroštátnom práve inštitúciu manželstva medzi osobami rovnakého pohlavia“, zároveň však hovorí i to, že to uznanie sa musí realizovať v podobe, v akej to dotknutým osobám „umožní pokračovanie v rodinnom živote s ich manželským statusom“.

2. Rozhodnutie Súdneho dvora je záväzné v tom zmysle, že ak by mu v našom právnom poriadku neboli priznané účinky, štát sa vystaví hrozbe žaloby zo strany Komisie a zároveň hrozbe súkromnej žaloby o náhradu škody, spôsobenej porušením úniového práva.