Na mŕtvom bode Holandsko má protimoslimskú aj moslimskú stranu, ale ani jedna z nich nedokáže vládnuť

Do predčasných holandských volieb vypísaných na 29. októbra je ešte ďaleko, ale keďže preferencie dvoch najzaujímavejších holandských strán sú dlhodobo prekvapivo stabilné, môžeme sa už dnes pozrieť na špecifický prvok holandskej politiky.

Najobľúbenejším politickým subjektom je strana, ktorá s požiadavkami, ako je zákaz mešít a Koránu, berie nálepku „protimoslimská“ ako kompliment, no na druhej strane sa etablovala aj strana prisťahovalcov, ktorú takmer výlučne volia holandskí moslimovia.

Protimoslimská „Strana za slobodu“ PVV – s odstupom najsilnejšia zo štyroch pravicovopopulistických strán zastúpených v holandskom parlamente – a moslimská DENK – čo v holandčine znamená „premýšľaj!“ a v turečtine vraj „rovnocenný“ – hrajú s chuťou úlohu arcinepriateľov: to, čo hovorí líder PVV Geert Wilders o DENKu, sa nepatrí citovať, DENK zase ukazovala islamofóba Wildersa vo svojom poslednom volebnom programe za mrežami.

PVV verzus DENK

Súboj „Mohamed áno alebo nie“ prináša obom účastníkom benefity, PVV a DENK si navzájom naháňajú voličov. PVV môže podľa posledných prieskumov počítať s ďalším volebným víťazstvom, Wildersovi to chce hodiť 20 percent Holanďanov.

Preferencie DENKu vyzerajú s dvoma percentami skromnejšie, no reprezentácia Turkov a Maročanov by v rozdrobenom parlamente, v ktorom sídli momentálne 15 frakcií, predstavovala iba siedmu najmenšiu stranu – a demografia jej praje.

Antimoslimské a moslimské úderky majú ešte niečo spoločné – vládnutie im veľmi nejde. Predčasné voľby budú, lebo Wilders presne po jedenástich mesiacoch hodil do luftu stredopravicovú štvorkoalíciu, v ktorej bola jeho PVV s odstupom najväčšou stranou. Už nechcel čakať na prísnejšiu azylovú politiku, ktorú sľúbil svojim voličom.

No a DENK, ktorú v roku 2014 založili dvaja tureckí odídenci zo sociálnej demokracie, na národnej úrovní nikdy nevládla, je však od roku 2022 súčasťou vládnej koalície v druhom najväčšom meste krajiny – v multikultúrnej prístavnej metropole Rotterdam. Rotterdamskí ministri z moslimskej strany sa – zdvorilo povedané – trápia: dvaja nominanti DENKu v úrade „pre boj proti chudobe, pomoc s dlhmi a jazyk“ už odstúpili, úraduje tam už tretia nominantka.

Rotterdamský experiment je celkom jedinečný, lebo DENK išiel do koalície s dvoma liberálnymi stranami a s Leefbaarom Rotterdamom, pravicopopulistickým lokálnym hegemónom, na ktorého čele stál kedysi zavraždený homosexuálny bojovník proti „islamizácii“ Pim Fortuyn.

Autor sa preto šiel pozrieť do tureckej komunity v relatívne centrálnej štvrti Hillesluis. Turci tam tvoria 26 percent obyvateľov, Maročania 15, Surinamčania 11, Antilčania 5, „domorodci“ menej ako 17 percent. Platí to, mimochodom, už pre celý 670-tisicový Rotterdam, pôvodní Holanďania sú už menšinou.

Vládna kríza v HolandskuWildersova strana odchádza z koalície pre spor o migráciu

TASR

Lojalita voličov DENKu

Hoci sa DENK snaží prilákať všetkých prisťahovalcov a raz za čas dáva na kandidátku Neturka alebo Nemaročana, máloktorý kresťanský prisťahovalec by zvažoval túto voľbu.

Na katolícku hillesluiskú omšu prišli v nedeľu prevažne migranti, mladý pár zo Srí Lanky, inak však ženy stredného veku z Antíl, Kapverd, Peru, Kolumbie alebo Indonézie. Farská kaviareň sa konala v samotnom kostole, hneď po omši na stoloch prikrytých červenými plastovými obrusmi. Katolícke tetky jednomyseľne označili DENK za „moslimskú stranu“.

V plnej tureckej kaviarni Tuna to bolo naopak. Podľa jedného štamgastu, Turka pracujúceho 40 rokov ako mäsiar, „tu všetci volia DENK“. Päťdesiatštyriročný tester kávovaru, ktorý si hovoril „turecký kaaskop“, pretože sa narodil už v Rotterdame, tvrdil, že názov krčmy so slušným výberom tvrdého alkoholu „znamená po turecky tuniak alebo Dunaj“.

„Je to imperialistická túžba? Chcete Dunaj späť?“

„Nie, Európska únia je na to príliš silná ekonomicky a aj v oblasti ľudských práv. Ale čo sa týka islamského sveta – ten bude vedený Tureckom.“

Ak nerátame rumunského kuchára, ktorý liezol fúzatým Turkom na nervy, lebo autorovi hlučne po rumunsky rozprával o (údajne platenom) sexe so svojím čínskym šéfom a s jeho manželkou a rovnako hlučne vyzval na spontánne bisexuálne orgie s neznámou rumunskou okoloidúcou, pôsobili všetci hostia zhromaždení pod portrétmi Atatürka ako solídni moslimovia. Dvaja marockí Berberi a jeden Somálčan, ktorí často dávali hlavy dokopy, sa medzi sebou rozprávali po arabsky, s Turkami po holandsky.

Na otázku, prečo prvý rotterdamský minister z DENKu pre boj proti chudobe Enes Yiğit – ktorý podľa denníka De Telegraaf „nič nechcel, nič nevedel a nič nerobil“ – odstúpil po iba jednom roku bez udania dôvodov a prečo sa rovnako rýchlo vytratila jeho nástupkyňa Natasha Mohamed-Hoeseinová, neprišli presvedčivé odpovede.

„Majú to ťažké“, „oni ešte len začali niečo meniť“, „štruktúry sa bránia“, „ostatní im neumožňujú pracovať“. O možných chybách svojich zástupcov nerozprávali. Ani nepomenovali možný kľúčový problém DENKu v pravicovoliberálnej koalícii: boj proti chudobe je veľkou výzvou, do ktorej by sa museli zapájať všetky ministerstvá, úrady pod gesciou DENKu však majú maličký rozpočet.

Je preto nepravdepodobné, že rotterdamský DENK môže do blížiacich sa volieb dosiahnuť hmatateľné výsledky pre svoju klientelu. K tomu prichádza ešte fakt, že strana spojená s Erdoğanovou tureckou stranou moci AKP ešte nikdy nevytvorila nesporného lídra, interné rozbroje sú bežné.

Napriek tomu všetkému chcú tureckí a marockí chlapi v kaviarni Tuna naďalej voliť DENK. V tom spočíva nezanedbateľná sila – voličská základňa je lojálna.

Rakúsko, Holandsko, NemeckoMigračný obrat všade naráža. Zvlášť zo „zavretia hraníc“, ktoré sľúbil Merz, je šaškáreň

Martin Leidenfrost

Wilders nezmenil takmer nič

S Wildersom je to dnes už podobne. Jeho popularita ešte v minulom desaťročí kolísala, teraz mu ani rozbitie svojej prvej vlastnej vlády veľmi neuškodilo.

Večný a odvážny bojovník proti islamu je opäť vo svojom živle: keď občania v žltých vestách začali 8. júna kontrolovať prichádzajúcich na holandských hraniciach, populista, ktorý nedokázal presadiť tvrdšiu migračnú politiku, nazval túto nebezpečnú svojvôľu „fantastickou iniciatívou“. Ak premiér okamžite nenasadí armádu na kontroly, vyhrážal sa Wilders, „mali by sme to urobiť sami“. Oznámil, že by sa rád zúčastnil na ďalšej takejto „hraničnej kontrole“.

Tento druh politiky symbolov, ktorá nemá obdobu v reálnom legislatívnom konaní, ide Wildersovi rovnako ako politikom z DENK s ich palestínskymi vlajkami a obvineniami z rasizmu.

Oba subjekty doteraz ešte nepreukázali schopnosť pretaviť svoju politiku do tvrdých rokovaní, napríklad o rozpočte.

Tam udávajú tón osvedčení mašinisti chladného, ale až mrazivo efektívneho holandského stroja. Ľudia ako minister financií, pravicový liberál Eelco Heinen, ktorý – s porovnateľne nízkym štátnym dlhom vo výške 44 percent HDP – trval na konsolidácii.

Vo svojom prvom rozpočte vyčlenil iba 95 miliónov eur pre prísnejšie migračné opatrenia, ako je napríklad kontrola hraníc, ale pre Ukrajinu bez konzultácie s koaličnými partnermi zabezpečil miliardy dodatočnej podpory.

Výsledkom je, že v Holandsku sa za jedenásť mesiacov „Wildersovej“ vlády nezmenilo takmer nič.

Najmä tým, že bývalá štvorkoalícia sľúbila rešpektovať rozhodnutia súdov, ktoré sú za „dusíkovou politikou“, kvôli ktorej museli zavrieť tisíce farmárov, a za obmedzením rýchlosti na holandských diaľniciach na 100 km/h.

Ministerka poľnohospodárstva z protestného hnutia poľnohospodárov BBB Femke Wiersma síce dostala povolenie vyhlásiť, že zníženie emisií dusíka sa presunie z roku 2030 na rok 2035, poľnohospodárstvo však musí stále znížiť svoje emisie o 42 až 46 percent. Cieľ teda zostáva, ale 4 až 7 miliárd EUR potrebných na kompenzáciu poľnohospodárov Wiersmovej nikto nedal.

Je pochopiteľné, že BBB, ktorá ešte pred dvoma rokmi ovládla rurálne bašty kresťanskodemokratickej CDA, sa medzitým v prieskumoch prepadla pod úroveň DENKu.

Samozrejme, ako sa to patrí pre populistu so záľubou v spaľovákoch, Wilders nedávno sľúbil aj to, že opäť výrazne zvýši rýchlostný limit na diaľniciach. Tak aj urobil, ale iba symbolicky – na zopár úsekoch na prázdnom severe a na jednej ľudoprázdnej hrádzi.

Všade inde sa holandskí vodiči naďalej plazia rýchlosťou 100 km/h.