To, čo premiér Robert Fico avizoval už začiatkom novembra, sa v piatok stalo skutočnosťou. Európska komisia spustila proti Slovensku proces takzvaného infringementu v súvislosti s nedávnou novelou ústavy.
Do Bratislavy zaslala formálne oznámenie o začatí konania pre možné nesplnenie povinnosti a vyžiadala si doplňujúce informácie s vysvetlením.
Eurokomisia má totiž podozrenie, že novela ústavy spochybňuje zásady prednosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Európskej únie.
Premiér Fico sa k tomuto scenáru vyjadril ešte pri návšteve Popradu pred dvomi týždňami. „Tešíme sa na tento konflikt,“ povedal vtedy s tým, že si nevie predstaviť, ako by Slovensku mala nejaká medzinárodná organizácia rozkazovať, koľko má byť pohlaví a kto sa môže a nemôže ženiť.
„Toto je čisto vnútroštátna záležitosť, je to veľmi silná téma národnej identity,“ dodal líder Smeru.

V piatok popoludní po ohlásení infringementu Fico zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej zdôraznil, že k žiadnej zmene ústavy nedôjde ani po tom, ako začala EÚ konanie proti Slovensku.
„Neprichádza to do úvahy a ani na to nie je žiadny dôvod, aby sme uvažovali o akejkoľvek zmene toho, čo sme pri ostatnej novelizácii ústavy do nej vložili,“ hovorí premiér.
Potvrdil, že infringement sa týka článku 7 novely ústavy, ktorý zakotvil prednosť slovenského vnútroštátneho práva pred európskym právom v otázkach národnej identity. Podľa Fica však samotný článok nie je problém, ale EÚ má obavy, či Slovensko v budúcnosti nebude chcieť tento článok využiť na oblasti, kde má Únia výlučnú legislatívnu právomoc.
Fico označil infringement za preventívny a za štandardné konanie. „Do 60 dní máme odpovedať, urobíme to. Na konci dňa budeme odpovedať v duchu, že tento článok sa týka len národnej identity a že nemáme záujem ho použiť na to, aby sme prelomili výlučné právo Európskej únie prijímať legislatívne akty v iných oblastiach,“ hovorí.
Fico vraví, že infringement sa nedotýka iných častí novelizácie ústavy. Z toho podľa premiéra vyplýva, že všetky ostatné ustanovenia vrátane dvoch pohlaví, adopcií či manželstva ako zväzku muža a ženy sú v poriadku a nikto ich neatakuje.
Ako ešte minulý týždeň na stretnutí s novinármi povedala europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH, ktoré pomohlo vládnej koalícii prepísať ústavu, niektoré frakcie tlačili na Komisiu, aby konanie proti Slovensku spustila.
„Je veľmi dôležité, že aj keď sa infringement spustí, neznamená to, že ústavná zmena je problém. Iba sa začína konanie, ktoré by to malo preskúmať,“ upozornila.
Dodala, že Komisia vo svojich vyjadreniach, a to formálnych aj neformálnych, nikdy nepovedala, že by zmena ústavy bola v rozpore s európskou legislatívou. „Hovorí len to, že by mohla viesť k zneužitiu,“ uviedla Lexmann.
Loptička je tak podľa nej teraz na strane slovenskej vlády, ktorá musí dať Európskej komisii garancie, že nemá nič také v pláne. „Robert Fico teda nesie zodpovednosť za to, či infringement bude v konečnom dôsledku nejako znevýhodňovať Slovenskú republiku alebo nie,“ skonštatovala.
Napriek tomu je podľa Lexmann to, čo novela pridala do ústavy, zhodné s tým, čo je v európskych zmluvách.
Zmenou ústavy sme tak neurobili nič iné, iba sme presunuli to, čo je v európskych zmluvách, aj do ústavy Slovenskej republiky a jasne sme stanovili, kde sú hranice európskeho práva.

Poslanci po schválení novely ústavy. Foto: TASR/Jaroslav Novák
V konečnom dôsledku išlo podľa nej pri schvaľovaní novely ústavy o proeurópsky krok, pretože v európskom parlamente sa neustále diskutuje o otázkach, ktoré nepatria do kompetencií Európskej únie. A je to na škodu občanov, keďže sa tak iba stráca čas.
„Myslím si, že toto je obrovský problém Európskej únie. Nemyslím si to len ja, kritizujú to mnohí, aj hlavy niektorých členských štátov. Práve preto je dobré, aby sme zo strany členských štátov vytvárali protiváhu európskym inštitúciám,“ povedala Lexmann.
Na inom stretnutí s novinármi sa k téme vyjadrila aj europoslankyňa za Progresívne Slovensko Lucia Yar. Podľa nej je zjavné, že novela ústavy nebola prediskutovaná s Európskou komisiou.
„Na hrozbu infringementu upozorňovali mnohí experti a expertky, právnici a právničky a zároveň nám kolegovia zo Smeru a z Hlasu hovorili, že je to vyjednané. Ale zjavne to tak nie je,“ povedala Yar.

Samotný infringement však podľa europoslanca za Hlas Braňa Ondruša nie je žiadna katastrofa.
„Je to bežná vec, ktorá sa členským štátom deje. Nemáme ani jeden štát, ktorý by Európska komisia neupozornila, že jej zákony nie sú v súlade,“ uviedol. „Obrovský problém“ to nebol ani pre europoslankyňu Smeru Moniku Beňovú.
Aj Slovensko čelilo už viacerým konaniam, toto je však iné v tom, že ide o problém s ústavou.
Samotný fakt, že sa začalo konanie, ešte nič neznamená, ide len o to, že Komisia preskúma záležitosť a následne rozhodne, čo ďalej.
Komisia si teraz od Slovenska vyžiada detailné informácie, na základe ktorých bude rozhodovať, či naozaj ide o problém. Slovensko dostalo na reakciu dva mesiace.
Ak sa Brusel napriek vysvetleniu vlády rozhodne, že problém pretrváva, zašle krajine formálnu žiadosť o napravenie tohto stavu.
Ak sa tak nestane, eurokomisia môže Slovensko žalovať a prípad posunúť Súdnemu dvoru EÚ, ktorý by mal vo veci posledné slovo. Keby súd rozhodol, že krajina porušila európske právo, musí byť situácia napravená. V prípade, že to daný štát nespraví, vec sa vráti na súd a Komisia navrhne finančnú pokutu.
Výkonný riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku Europeum Martin Vokálek pre TASR povedal, že by to malo ďalší vplyv na reputáciu Slovenska v rámci Únie.
Zdôraznil však, že celý proces môže trvať niekoľko rokov. „Aj preto je v záujme Európskej komisie v prvom rade viesť so štátom dialóg a snažiť sa situáciu vyriešiť bez ďalšej eskalácie,“ dodal s tým, že väčšinu sporov sa podarí urovnať ešte pred podaním žaloby.
.jpg)