Zo zápisnice holandského parlamentu Prečo napokon aj kresťanskí poslanci hlasovali za žalobu Slovenska pre novelu ústavy?

„Slovensku hrozí pre dve pohlavia žaloba,“ napísal včera Denník N, „holandský parlament avizuje právne kroky.“

Pravdou je, že v holandskom parlamente 16. októbra prešlo uznesenie, ktoré vyzýva holandskú vládu, aby podala žalobu proti novele slovenskej ústavy. Samotný holandský parlament Slovensko nemôže žalovať. Nie je však pravdou, že holandskí zákonodarcovia to spravili „pre dve pohlavia“ – o tých totiž v stručnom uznesení reč nie je.

Je dokonca otázne, či 98 zo 150 poslancov holandského parlamentu, ktorí 16. októbra hlasovali za požiadavku žaloby na Slovensko, bolo oboznámených s obsahom slovenskej novely. Navrhovatelia totiž podali uznesenie s dosť manipulatívnym zarámcovaním: od holandskej vlády žiadali „formálnu sťažnosť proti Slovensku podľa článku 259 ZFEÚ“ (Zmluvy o fungovaní EÚ), lebo „Slovensko zaviedlo ústavný dodatok, ktorý kladie vnútroštátne právo nad právo EÚ a obmedzuje práva LGBTI osôb“. To je podľa navrhovateľov právne nezáväzného uznesenia „v rozpore so zmluvami EÚ“.

Holandsko je týždeň pred predčasnými parlamentnými voľbami, kampaň žije inými témami, ako je ústava na neznámom Slovensku, a holandská tlač o avizovanej žalobe proti Slovensku nepíše prakticky nič. Tak sme sa pozreli do protokolov holandského parlamentu z 30. septembra a zo 16. októbra. Zákonodarcovia totiž hlasovali už 30. septembra o takmer identickom uznesení – a vtedy to jasne neprešlo.

V utorok 30. septembra hlasovali všetky ľavicové a liberálne strany za konanie proti Slovensku, veľký blok (štyroch) pravicovopopulistických strán hlasoval jednotne proti a proti boli v septembri aj všetky štyri strany, ktoré spája nejaký ten odkaz na rôzne formy kresťanskej identity.

To sa do 16. októbra zmenilo: strany NSC, CDA a ChristenUnie – členovia európskych politických rodín, do ktorých patria aj slovenské strany hlasujúce za novelu KDH a KÚ – zmenili názor a napokon podporili protest proti slovenskej novele.

Otázka znie: prečo?

Nemecko, Francúzsko, Taliansko a ďalšíVäčšina štátov EÚ nadraďuje svoje ústavy nad európske právo. Spory patria k demokracii

Erik Potocký

Najprv bolo za len 71 zo 150

Prvotný prekladateľ uznesenia Laurens Dassen vysvetlil svoj úspech pre denník SME takto: „Presvedčili sme holandský parlament o našom návrhu a dúfame, že súd zastaví Ficovo porušovanie práv LGBT komunity a našich spoločných európskych slobôd.“ Je pravdou, že Dassen a druhý pôvodný prekladateľ Thom van Campen v holandskej politike presadili svoje vnímanie slovenského diania.

Holandská debata o slovenskej ústave sa začala v septembri. Holandské ministerstvo zahraničných vecí – ktoré je ako celá holandská vláda už piaty mesiac v odstávke – 30. septembra odpovedalo poslancovi van Campenovi dvaapolstranovým listom adresovaným celému parlamentu. V tom liste je pomerne korektne opísaný obsah slovenskej novely, úradníci nezabudli ani na „rovnakú mzdu pre mužov a ženy za rovnakú prácu“, iba úderná slovenská téma dvoch pohlaví je podaná akýmsi čudným spôsobom. Citujeme: „2. Binárna definícia rodu. Novela uznáva iba mužské a ženské pohlavie na základe biologického princípu. Tým sa v ústave zavádza striktná binárna definícia pohlavia, ktorá obmedzuje uznávanie iných genderových identít.“

Vecným diplomatickým tónom sa píše, že „Slovensko vyhlasuje suverenitu osobitne v oblastiach národnej identity a kultúrno-etických otázok. Ak bude nejaká európska alebo medzinárodná norma v konflikte so slovenskou identitou, národné právo dostane prednosť. Toto môže narušiť princíp nadradenosti práva EÚ“.

Ministerstvo ďalej píše: „Vláda pozorne sleduje vývoj v oblasti právneho štátu na Slovensku a vedie o tejto záležitosti so Slovenskom bilaterálny dialóg. So Slovenskom rokuje aj Európska komisia. Vláda je sklamaná a znepokojená rizikom, ktoré predstavuje ústavná zmena pre zásady primárnej právomoci, ktorá dáva právu EÚ prednosť pred vnútroštátnym právom.“

List podpísaný ministrom Davidom van Weelom napokon oznamuje, že konanie holandskej vlády podľa článku 259 sa zatiaľ nekoná, pretože je vyhradené pre situácie, keď nekoná Európska komisia alebo keď členský štát EÚ s postojom Komisie nesúhlasí.

Väčšine poslancov to ešte 30. septembra stačilo. Iba 71 zo 150 poslancov hlasovalo za. Protokol z 30. septembra zaznamenal: „zamietnuté zdvihnutím ruky“.

Právnici o ústavných zmenáchČo budú znamenať v praxi? A naozaj nás vzďaľujú od EÚ a približujú k Rusku?

Postoj

Rad je najprv na Európskej komisii

Zápisnice holandského parlamentu stoja za prečítanie: debata v Tweede Kamer je živá, zdvorilá, konkrétna a neraz aj vtipná. Premiér v odstávke Dick Schoof napríklad v rozprave 30. septembra oslovil prekladateľa Dassena omylom ako „pána Volta“ – Volt sa však volá Dassenova progresívna eurofederalistická strana. Keďže Schoof sa dopustil tohto faux pas opakovane, predseda parlamentu zvolal: „Ešte raz a oficiálne požiadame o zmenu priezviska pána.“ Samotný pán Dassen zobral preklep končiaceho premiéra ako kompliment. Hovorí sa: „Z plnosti srdca hovoria ústa.“

Zápisnice sú ťažkou lektúrou, lebo iba plenárne zhromaždenie 30. septembra trvalo od 14.00 h do 23.55 h a 95 až 98 percent rozpravy sa netýkalo Slovenska. K slovenskej novele sa vyjadrili iba štyria-piati poslanci. Medzitým sa riešili megakrízy sveta, najmä Ukrajina a Gaza, no jednotlivci bojovali aj za uznanie arménskej genocídy, za nezávislosť Západnej Sahary alebo za práva menšín v Sýrii.

Zvlášť 30. septembra bolo vidieť, ako veľa môžu dvaja zanietenci dosiahnuť, ak so zápalom idú za svojou partikulárnou agendou. To bol prípad 40-ročného heterosexuálneho europrogresívca Dassena a 35-ročného homosexuálneho pravicového liberála van Campena.

Obaja sa vyjadrili radikálne. Dassen povedal hneď v úvode, že „my ako Európska únia a ako spoločenstvo hodnôt to nemôžeme akceptovať. Preto aj určite podporím výzvu na zmrazenie finančných prostriedkov. Myslím si však, že to samo osebe nestačí“.

Jediný poslanec, ktorý sa snažil Slovensko obhajovať, bol 54-ročný otec piatich detí, ostrieľaný poslanec ultraortodoxnej kalvínskej strany SGP Diederik van Dijk. Ten opatrne namietal: „Radi by sme si udržali krajiny ako Moldavsko alebo Maďarsko na našej strane, ale dávame im na to priestor? Možno majú na určité témy, o ktorých sme práve diskutovali, odlišné pohľady ako väčšina európskeho mainstreamu. Akí rozmanití môžeme byť a čo v takom prípade zaváži viac: geopolitická bezpečnosť alebo tie iné otázky?“

Druhý predkladateľ van Campen na to: „Z čisto demokratického hľadiska môže mať pán Diederik van Dijk pravdu, ale pochybujem, že je to také nestranné a nevinné, ako to tu pán van Dijk prezentuje. Myslím si, že za tým stojí organizovaná štrukturálna kremeľská agenda, pretože presne tie isté legislatívne návrhy vidíme v Maďarsku, na Slovensku, v Gruzínsku a v minulosti aj v Poľsku. To je jednoznačná hrozba zvnútra, ktorú si v týchto nebezpečných a neistých časoch jednoducho nemôžeme dovoliť.“ Kalvína, ktorý proti uzneseniu namierenému proti Slovensku zakaždým zdvihol ruku, tým umlčal.

Premiér v odstávke Schoof, absolvent katolíckej univerzity, ktorý má s bývalou manželkou dve dcéry adoptované z Číny, odpovedal 30. septembra obšírne. Povedal: „Vláda pozorne sleduje vývoj v oblasti právneho štátu na Slovensku a vníma túto ústavnú zmenu so sklamaním a znepokojením. Vláda dnes kontaktovala Komisiu a vyjadrila svoje obavy týkajúce sa Slovenska. Teraz je v prvom rade na Komisii, aby posúdila, či Slovensko touto ústavnou zmenou porušuje zásady právneho štátu, a aby v prípade potreby prijala opatrenia.“

Viliam Karas po novele ústavyAk tu budeme takto hystericky blbnúť, privedieme národ na pokraj občianskej vojny

Jozef MajchrákMartin Hanus

Neinformovaní poslanci

Podľa neobyčajne činného „pána Volta“, ktorý sa v tých istých rozpravách stihol biť aj za Ukrajinu a palestínsku tému, eurokomisia však nekonala dostatočne razantne. Na poslednej schôdzi odchádzajúceho parlamentu pred voľbami 29. októbra preto svoje uznesenie predložil ešte raz. Tentoraz v ňom však nefigurovali dvaja predkladatelia, ale hneď osem – medzi nimi aj kresťanskí demokrati ako Derk Boswijk. Boswijkova strana CDA má slušné šance na to, aby po voľbách postavila budúceho premiéra.

Zdá sa, že Dassen a van Campen kresťanov medzitým spracovali.

Potom 16. októbra sa o už o novele slovenskej ústavy veľmi nedebatovalo. Tón bol neúprosnejší, van Campen aj premiér Schoof dokonca v slovenskom kontexte spomínali atómovú zbraň európskych zmlúv – článok sedem.

Keďže tematicky opäť dominovali Ukrajina a Gaza, niektorí kresťanskodemokratickí poslanci ešte neboli oboznámení s tým, že majú odrazu hlasovať za protislovenské uznesenie, ktoré ešte 30. septembra odmietli. Päťdesiattriročný harcovník Eddy van Hijum urobil tú chybu, že svoju neinformovanosť v rozprave aj priznal. Ženatý otec troch detí povedal: „Ak by mi pán Dassen dal príležitosť podrobnejšie sa venovať tejto záležitosti a presnému zneniu jeho návrhu, rád by som sa na to pozrel. Základnou zásadou je, že európske právo má prednosť pred vnútroštátnym právom. Táto zásada je nespochybniteľná, ale rád by som pochopil konkrétny kontext návrhu a situácie.“

Horlivý eurofederalista Dassen reagoval rozhorčene: „Ja to nechápem!“ Pokračoval: „Toto uznesenie som včera predložil aj frakcii NSC.“ Dezorientovaný kresťanský demokrat van Hijum sa ponížene ospravedlnil: „To mi uniklo. Som ochotný sa tým zaoberať podrobnejšie, pretože vo všeobecnosti vychádzame aj z obáv z poklesu právneho štátu v niektorých krajinách Európskej únie. To platí aj pre Slovensko.“

Van Hijum si do hlasovania stihol prečítať krátke uznesenie, v ktorom sa opäť netvrdilo nič iné než to, že „Slovensko zaviedlo ústavnú novelu, ktorá kladie vnútroštátne právo nad právo EÚ a obmedzuje práva LGBTI osôb“. Teraz s výnimkou troch ortodoxných kalvínov z SGP hlasovali všetci kresťanskí demokrati za.