Nástup ETS 2 Nové zelené dane prinesú ďalšie zdražovanie dopravy či prevádzky budov

Systém spoplatnenia osobných emisií, technicky nazývaný aj ETS 2, sa čoskoro má stať realitou. Jeho priamym následkom bude rast cien, a teda aj výdavkov všetkých obyvateľov Európskej únie.

Keď sa táto povinnosť dostala do európskej legislatívy, venovala sa jej všeobecne len malá pozornosť. No ako sa blíži prechod z teoretickej roviny, ktorým je počítanie emisií, do ďalšieho reálneho vysávania peňaženiek domácností, téma sa stáva čoraz viac politickou.

A keďže štandardné politické strany tému neuchopili alebo ju podporovali, vďačne sa jej chopili populisti, ktorí s ňou začali pracovať v politických kampaniach.

Jedným z iniciátorov možného zvratu bola česká vláda pod vedením Petra Fialu, keď videla, ako tému ETS 2 živí v kampani nielen Andrej Babiš, ale aj ďalšie české opozičné strany.

K Česku sa na začiatku leta pridalo ďalších 17 krajín, napríklad Nemecko, Taliansko, Španielsko, Poľsko či Rakúsko. Praha žiadala úplné zrušenie alebo posunutie systému obchodovania s emisnými povolenkami v oblasti dopravy a budov. Na to však v EÚ nebola dostatočná podpora, preto prišla s kompromisným návrhom. Ten mal napríklad zabezpečiť dostatočné množstvo emisných povoleniek, aby ich cena nebola likvidačná.

Končiacej českej vládnej koalícii však už obrat na poslednú chvíľu nevyšiel. Voľby prehrala a dezignovaný premiér Andrej Babiš už od prvých hodín od ohlásenia výsledkov volieb akcentoval ETS 2 ako kľúčovú tému a jednu z prvých, ktoré hodlá riešiť práve na európskej úrovni.

Na túto iniciatívu Európska komisia priamo nereagovala. Tlak na zmenu to však nezmiernilo a hlasný odpor sa začal ozývať z priestoru, ktorý má v EÚ väčší výtlak – z nemeckého priemyslu, ktorý sa zameral aj na starší systém obchodovania s emisnými povolenkami v priemyselných odvetviach.

Tento tlak posilnilo ďalšie nedávne oznámenie o tom, že sa EÚ chystá dosiahnuť ešte ambicióznejšie ciele a znížiť emisie skleníkových plynov o 90 percent (v porovnaní s rokom 1990) už v roku 2040.

Práve o tomto cieli budú tento týždeň v Bruseli debatovať lídri členských krajín a neočakáva sa žiaden hladký priebeh.

Komisia napokon reagovala a sľubuje, že už v utorok navrhne systém, ktorý by obmedzil či zastropoval cenu emisných povoleniek v ETS 2. Práve na pozadí debaty o nových emisných cieľoch sa bude Ursula von der Leyen snažiť otvoriť aj tému naplnenia ďalšieho z predvolebných sľubov európskych ľudovcov – revíziu zákazu predaja nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035.

Tento týždeň sa teda v Bruseli očakávajú tvrdé debaty.

K odporu proti ETS 2 sa pridalo aj Slovensko, hoci pred rokom už slovenské ministerstvo životného prostredia transponovalo prvú časť legislatívy a zaviazalo výrobcov, dodávateľov a dovozcov fosílnych palív využívaných v oblasti dopravy a vykurovania, aby sa zaregistrovali do systému, v ktorom budú emisie nahlasovať a platiť za ne. 

Náklady na emisie sa, samozrejme, premietnu do cien konečných produktov, či už pôjde o palivá, alebo cenu tepla.

Emisie z dopravy a bývaniaNáklady domácnostiam narastú o stovky eur ročne

Erik Potocký

Biznis s emisiami

Pri ETS 2 pôjde o obdobu EU ETS, systému, v ktorom si povolenky na emisie skleníkových plynov už 20 rokov nakupuje tzv. veľký priemysel – časť povoleniek sa rozdáva „zadarmo“, za časť sa platí a množstvo obchodovateľných povoleniek sa v čase znižuje, čo zvyšuje ich cenu, a teda aj náklady priemyslu. O objeme povoleniek rozhoduje Európska komisia.

Kým ešte v roku 2017 emisné povolenky stáli v priemere jednotky eur za tonu, neskôr ich cena prudko stúpla a v roku 2023 sa predávali v hodnote aj viac ako 100 eur za tonu, aktuálne je cena tesne pod 80 eurami. Nedá sa však hovoriť o trhovom prostredí, keďže o množstve obchodovateľných emisií rozhodujú politici.

Na Slovensku výnosy z predaja emisných povoleniek smerujú do Environmentálneho fondu. Ten však zo strany priemyslu dlhodobo čelí kritike priemyslu, že peniaze len zhromažďuje a na podporu dekarbonizácie uvoľňuje len minimum prostriedkov. Štát si zároveň peniazmi v Envirofonde účtovne zlepšuje hospodárenie a znižuje deficit – na účtoch má dnes približne dve miliardy eur.

Čo všetko nám zdražie

Téme sme sa obsiahlo venovali v čase schvaľovania európskej legislatívy na prelome rokov 2022 a 2023.

Nová emisná daňAko nám europarlament zdraží dopravu a bývanie

Erik Potocký

ETS 2 v podstate rozširuje priame platenie za emisie aj do sektorov dopravy, budov a malých priemyselných podnikov, ktoré nespadali do systému EU ETS.

Za emisie nebudú platiť priamo spotrebitelia, ale cena za tonu skleníkových plynov sa prepočíta na jednotlivé položky, ich emisnú náročnosť a stanoví sa prirážka k cene, ktorá bude de facto uhlíkovou daňou.

Zjednodušene povedané, za liter benzínu, metrák uhlia či kilojoul tepla zaplatíme o niečo vyššiu sumu.

Emisné povolenky budú nakupovať výrobcovia, predajcovia a dovozcovia palív, ktorí budú mať povinnosť registrácie (ako spomíname vyššie), vykazovania objemu emisií z nimi obchodovaného objemu a odvodu ceny za dané množstvo emisií.

Cena vznikne z tzv. emisného faktora. V prípade zemného plynu je to zhruba 56 ton CO₂ za terajoul, resp. 200 kilogramov za MWh). Pri ročnej spotrebe napríklad 10 MWh plynu na vykurovanie a ohrev teplej vody to znamená dve tony ekvivalentu oxidu uhličitého.

Benzín má emisný faktor približne 2,4 kilogramu CO₂ na liter, nafta o čosi vyšší – 2,6 kilogramu CO₂ na liter. Prejazdenie 40 litrov benzínu vytvorí približne 96 kilogramov a rovnaké množstvo nafty 104 kilogramov ekvivalentu oxidu uhličitého.

V čase schvaľovania sa rátalo s tým, že cena za tonu oxidu uhličitého v systéme ETS 2 by mala byť od 30 do 45 eur.

Reálny dosah na domácnosti sa dá len ťažko vypočítať. Ak nebude cena za tonu emisií zastropovaná, môže ísť o stovky eur ročne.

Pri hrubom prepočte vychádzajúcom z vyššie uvedeného príkladu to znamená ročné náklady na vykurovanie a teplú vodu o 60 až 90 eur vyššie.

V prípade dopravy je kvantifikácia ťažšia, pretože vychádza z individuálneho množstva najazdených vzdialeností, ale za spomínaných 40 litrov by sme zaplatili približne o 3 až 4,5 eura viac.

To sú pritom len hrubé odhady, ktoré vychádzajú z toho, že cena emisných povoleniek v ETS 2 nebude zastropovaná.

Na to sa však nedá spoliehať. Ak sa k moci dostane niekto, kto považuje osobné auto či isté množstvo tepla v dome za zbytočný luxus, cena povolenky sa pokojne môže vyšplhať aj na stovku alebo vyššie.

Nie je to pritom prázdne strašenie. Keď sa tento rok v máji otvorili obchody s tzv. futures pre systém ETS 2, tona emisií sa predávala aj za 73 eur, čo nie je príliš vzdialené cene v EU ETS. Odhady pritom hovorili, že obchodovanie sa začne na úrovni 30 eur za tonu v roku 2027 a do roku 2030 sa vyšplhajú na 60 eur (o strope 45 eur za tonu sa medzičasom prestalo hovoriť).

Priame náklady na domácnosť sa teda dajú odhadovať len veľmi ťažko a ešte ťažší je odhad následných nákladov, ktoré sa prenesú do spotrebiteľských cien – v oblasti dopravy tovaru, nákladov na prevádzku budov a podobne.

Najprv zobrať, potom rozdávať

Európska komisia ako prvé riešenie navrhla, aby vybrané poplatky smerovali do sociálno-klimatického fondu. Z neho by sa následne dotovali domácnosti, ktoré by si vyššie ceny tepla alebo drahšiu dopravu nemohli dovoliť.

No ani sociálno-klimatický fond, ani stropovanie cien emisných povoleniek nie sú v skutočnosti riešením. Tým je len odstránenie problému, ktorým je samotná existencia nutnosti nakupovať emisné povolenky.

Zvlášť ak vidíme, že ani 20 rokov, počas ktorých bol priemysel takto nútený míňať peniaze, žiaden radikálny posun v množstve skleníkových plynov v atmosfére neprinieslo. Jediný výsledok je ten, že európsky priemysel sa dostal na kolená a čoraz viac zaostáva za svojimi globálnymi konkurentmi. Európska ekonomika produkuje menej zdrojov a európski politici majú menej peňazí nielen na financovanie zelenej agendy, ale aj na normálnu prevádzku služieb štátu.

A to je kokteil, ktorý môže v dlhodobom meradle vyústiť aj do sociálnych nepokojov.